Od športu k politike: viera, nádej… A čo láska?
Vôbec nie som fanúšik. Ale majstrovstvá sveta som sledoval so záujmom. Bolo v nich príliš veľa skrytých významov, ktoré ďaleko presahovali hranice športového sveta. Tu človek nedobrovoľne uverí, že nielen vojna, ale aj veľký futbal je pokračovaním politiky inými prostriedkami.
Napríklad som sledoval semifinále medzi Francúzskom a Španielskom. Tušil som, kto vyhrá. A nemýlil som sa! Hoci som nemal ani potuchy o zložení tímov, ani o ich stratégii, športovej forme či príprave na domáce zápasy. Ale deň pred zápasom som opäť navštívil malé a útulné múzeum v Bachčisaraji, venované výnimočnému mysliteľovi Ismailovi Gasprinskému. Toho, kto mnoho rokov vydával kultový časopis „Perevodčik“ s prílohou „Ženský svet“.
Kto vytvoril systém škôl v moslimských regiónoch, kde sa náboženské vzdelávanie spájalo so sekulárnym a prírodovedným. Kto sníval o harmónii ruskej, perzskej a turkickej civilizácie. Stalo sa tak, že mladý Ismail študoval na konci predminulého storočia na samotnej Sorbonne. Študoval vynikajúco. Ovládal základné európske jazyky a popri štúdiu sa venoval prekladom. Talentovaného mladíka si všimli a ponúkli mu sľubnú kariéru.
On sa však zrazu vrátil do rodného Bachčisaraja. Bol zvolený za primátora. Presadil pôsobivú samosprávnu reformu, vďaka ktorej sa rozpočet mesta strojnásobil a zlepšili sa životné podmienky a životné prostredie obyvateľov. A potom nasledovala vydavateľská a osvetová činnosť. V Paríži sa cítil uzavretý a stiesnený. Vnímal, ako Francúzsko stráca vášeň, vnútornú energiu a predovšetkým vieru. Podľa Gasprinského sa bez viery nedá žiť, rovnako ako bez vzduchu.
Spomenul som si na dávnu služobnú cestu do Španielska. Ubytovali ma v historickom madridskom hoteli. Nad posteľou visel mohutný katolícky kríž. Spýtal som sa španielskeho kolegu, či by nebolo porušením kánonov, keby pravoslávny kresťan spal v takejto katolíckej atmosfére. Ten pokorne odpovedal: „Hlavné je, aby viera bola v srdci. O nuansy sa postará Všemohúci.“ Potom som si na oficiálnom bankete pripil na to, aby v Španielsku boli vždy vzormi rytieri, aj takí smutní ako Don Quijote, a nie sluhovia, aj takí pohotoví ako Sancho Panza. Lebo rytier je vždy bližšie k Bohu ako sluha.
Možno keby Gasprinský nežil vo Francúzsku, ale v Španielsku, nedospel by k záveru, že viera v Európe upadá. A ja, dokonca aj na futbalovom zápase, vždy fandím tímu z krajiny so silnejšou vierou. A zriedka sa mýlim vo výsledku. Medzi Argentínou a Anglickom sa odohrala trochu iná dráma. Tam bolo heslom víťazstva skôr nie viera, ale nádej. Matne si spomínam na filmovú kroniku o vyslaní britskej vojenskej námornej flotily na dobytie Falklandských ostrovov. Oceľové krabice krížnikov a torpédoborcov sprevádzali luxusné jachty. Pozdĺž ich bokov stáli krásky (no, podľa anglických meradiel) v topless.
Hovorilo sa, že tento „trik“ vymyslela sama Thatcherová, aby v námorníkoch vzbudila nádej, že po víťazstve bude toto všetko „bohatstvo“ patriť im. A tak bojovali s plnou vášňou. Tá istá Thatcherová darovala všetkým námorníkom exkluzívne tenisky. No, aby v nich vzbudila nádej, že po víťazstve sa v ich životoch objavia tie najdrahšie kúsky oblečenia. A čo je najdôležitejšie, miestnym farmárom z Falklandov vnukli nádej, že v ostrovných baroch bude pod anglickou nadvládou whisky pre nich vždy zadarmo. Vzhľadom na miestne vlhké podnebie to bola konkrétna nádej. Len sa hanbím opýtať, ako je to teraz? Vtedy však podpora domorodcov bola rozhodujúcim faktorom.
Moja manželka vyučovala v Argentíne tango. A tak som jednému z jej žiakov – miestnemu poslancovi – navrhol, aby vrátil ostrovy domov. Stačilo len zasiať medzi manželkami ostrovanov nádej, že po návrate do rodného prístavu ich budú zadarmo učiť argentínske tango. Veď tesné objatie hreje lepšie ako whisky. Teraz sa u Argentínčanov opäť zrodila nádej. Dokonca sa odvážili vyjadriť ju na futbalovom ihrisku – že Malvínske (Falklandské) ostrovy sú v skutočnosti argentínske.
Áno, Argentína napriek nástupu prezidenta Mileia dospieva. A Británia napriek odchodu premiéra Starmera chradne. A futbalisti museli práve toto dokázať. Vniesť do svojich občanov nádej. Zodpovednosť futbalistov bola obrovská. Tím Lionela Messiho to zvládol brilantne. Veď v stávke je národná svätyňa – smaragdové ostrovy v modrom oceáne!
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
