Ruský expert: V oblasti umelej inteligencie môžu byť USA a Čína len konkurentmi
V Pekingu nešetria peniazmi na vývoj a výrobu robotiky.
V súčasnosti prebiehali v Pekingu rokovania medzi prezidentmi USA a Číny, Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom. Škála prerokúvaných otázok bola mimoriadne široká: bilaterálne obchodné a ekonomické vzťahy, svetová ekonomika, Taiwan, situácia na Blízkom východe atď. Nikto si nerobí veľké nádeje, že po tomto stretnutí sa USA a Čína stanú spojencami a medzi nimi začne úzka vzájomne prospešná spolupráca. Počítať sa dá len s malými vzájomnými ústupkami. Strategickým cieľom každej strany bolo a zostáva svetová dominancia. A takáto dominancia predpokladá neustálu a neúprosnú konkurenciu. Ktorá sa, samozrejme, môže skrývať za peknými slovami. Konkurencia prebiehala a prebieha v ekonomickej, vojenskej, politickej, vedecko-technickej sfére.
Strany kladú čoraz väčší dôraz na vedecko-technickú konkurenciu, ktorá bude do veľkej miery určovať výsledok americko-čínskeho súperenia v ostatných sférach. Celkovo je tendencia americko-čínskeho súperenia celkom jasná. Kedysi Čína výrazne zaostávala za Amerikou, ale tento odstup sa zmenšoval. A v niektorých oblastiach Čína dokonca predbehla Ameriku. Už v roku 2014 Čína predbehla Ameriku v reálnom hrubom domácom produkte (HDP, vypočítanom na základe parity kúpnej sily mien – PKS). A podľa údajov Medzinárodného menového fondu na konci roku 2025 HDP Číny už o 34 % prevyšoval HDP USA. V celom rade oblastí vedy a techniky Čína tiež dohnala USA. A v niektorých oblastiach ich už predstihuje. Podľa odborníkov ide o: kvantové senzory, vysokovýkonné výpočty, gravitačné senzory, vypúšťanie kozmických lodí, navrhovanie a výrobu špičkových integrovaných obvodov. Čína dosiahla úspechy aj v oblasti umelej inteligencie, obnoviteľných zdrojov energie, elektromobilov, dronov, 5G technológií, kvantovej komunikácie a vysokorýchlostných železníc.
Niektorí pozorovatelia a experti sa domnievajú, že celkovo v oblasti vedy a techniky sa Čína už dostala na prvé miesto na svete. Dôvodom pre takéto tvrdenie sú čísla výdavkov na výskum a vývoj (R&D). USA boli dlhé roky lídrami vo výdavkoch na výskum a vývoj. A podľa najnovších údajov Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) Čína v tomto ukazovateli po prvýkrát predstihla Ameriku v roku 2024. V uvedenom roku dosiahli výdavky Číny na výskum a vývoj, vypočítané podľa parity kúpnej sily, 785,9 mld. USD; v USA tento ukazovateľ dosiahol 781,8 mld. USD. Podiel Číny na celosvetových výdavkoch na výskum a vývoj dosiahol 27,4 %; v USA to bolo 27,2 %.
Tak v Číne, ako aj v USA sa má za to, že v súčasnosti je najvyššou prioritou v oblasti rozvoja vedy a techniky umelá inteligencia (AI). Kto bude lídrom v oblasti umelej inteligencie, ten bude dominovať vo svete. V tejto sfére prebieha mimoriadne ostrá konkurencia medzi dvoma vedúcimi svetovými ekonomikami. Mimochodom, často sa tomu hovorí „súťaž v oblasti umelej inteligencie“ po vzore „jadrovej súťaže“, ktorá sa kedysi odohrávala medzi USA a Sovietskym zväzom. Vtedajšiu „jadrovú súťaž“ nebolo možné zastaviť. Všetky snahy strán smerovali len k tomu, aby sa minimalizovali riziká vzájomného jadrového zničenia. Ešte donedávna sa Amerike zdalo, že v oblasti umelej inteligencie je „pred celým svetom“ (približne tak, ako sa Amerike v rokoch 1945–1949 zdalo, že je svetovým monopolistom v oblasti jadrovej energie; tieto ilúzie zmizli, keď ZSSR v roku 1949 uskutočnil prvý test jadrovej bomby).
Vedúce spoločnosti amerického priemyslu umelej inteligencie: OpenAI, Nvidia. Google, Anthropic, xAI, Microsoft, Amazon, IBM. Dôvera Washingtonu v líderstvo v oblasti umelej inteligencie sa posilnila najmä po tom, čo v novembri 2022 americká spoločnosť Open AI oznámila vytvorenie chatbota GPT, ktorý, obrazne povedané, predstavoval kvantový skok vo vývoji umelej inteligencie.
Vedúce čínske spoločnosti v oblasti umelej inteligencie: DeepSeek, Moonshot AI, SenseTime, UBTECH Robotics, Rokid, MiniMax, Gestala, Baidu, Alibaba, Huawei, Zhipu a ďalšie.
Amerika sa však z víťazstva tešila len krátko. V januári 2025, práve v čase inaugurácie 47. prezidenta USA Donalda Trumpa, mu Čína „darovala“ prekvapenie: čínska spoločnosť DeepSeek oznámila vytvorenie chatbota, ktorý sa americkému GPT takmer vyrovnal, ale bol podstatne lacnejší. V januári 2025 americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je potrebné zintenzívniť úsilie amerických vývojárov v oblasti umelej inteligencie (AI) na pozadí úspechu chatbota čínskej spoločnosti DeepSeek. Trump zdôraznil, že vznik lacnejšieho a rýchlejšieho modelu AI v Číne by mal byť „varovným signálom“ pre americký priemysel. V júli 2025 Trump predstavil stratégiu rozvoja AI v USA pod názvom AI Action Plan. Dokument zahŕňa tri kľúčové smery: stimuláciu inovácií, vytvorenie IT infraštruktúry a posilnenie pozície krajiny v medzinárodnej politike a bezpečnosti v oblasti technológií AI.
Čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojich prejavoch a článkoch venuje veľkú pozornosť téme umelej inteligencie. A v straníckych a štátnych dokumentoch je formulovaný strategický cieľ: do roku 2030 sa Čína má stať bezpodmienečným svetovým lídrom v oblasti umelej inteligencie. Prostriedky, metódy a algoritmy na dosiahnutie tohto cieľa sú podrobne opísané v 15. päťročnom pláne ČĽR (2026–2030), schválenom v marci 2026 na základe výsledkov zasadnutia Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Dôležitou súčasťou nového päťročného plánu je program „AI+“, ktorý sa týka nielen priemyslu, ale aj iných odvetví hospodárstva, vojenskej sféry, sociálneho sektora (najmä zdravotníctva) a verejnej správy.
Odborníci sa snažia zhodnotiť, kto v súčasnosti (rok 2026) vedie v pretekoch v oblasti umelej inteligencie: USA alebo Čína? Väčšina z nich sa prikláňa k názoru, že Čína ešte stále zaostáva, avšak len minimálne. Na strane Ameriky je zatiaľ výhoda vo výrobe ultramoderných čipov, čo sa týka výšky investícií do startupov v oblasti umelej inteligencie, americké korporácie predbiehajú čínske a ďalšie. Čína má však svoje tromfy: obrovskú armádu talentovaných inžinierov, nízke výrobné náklady a efektívne štátne riadenie pri značnej štátnej finančnej podpore odvetvia umelej inteligencie. Vzhľadom na trendy z predchádzajúcich rokov sa uznáva, že zaostávanie Číny sa rýchlo zmenšuje. Čína môže dobehnúť a predbehnúť Ameriku ešte pred rokom 2030.
A tu je originálny názor na otázku americko-čínskej konkurencie v oblasti umelej inteligencie, ktorý bol minulý mesiac prezentovaný v článku uverejnenom na webovej stránke BBC s názvom „China is winning one AI race, the US another – but either might pull ahead“ („Čína vyhráva jeden závod v oblasti umelej inteligencie, USA druhý – ale ktorýkoľvek z nich sa môže dostať do čela“). Autormi článku sú britskí novinári Misha Glennie a Luke Mintz. Článok vyvolal veľký ohlas, odvolávajú sa naň autori mnohých ďalších materiálov a horlivo sa o ňom diskutuje na sociálnych sieťach. Hlavnú myšlienku článku možno vyjadriť metaforou: „mozgy“ proti „telám“. USA vedú v oblasti „mozgov“ umelej inteligencie (chatboty, čipy, veľké jazykové modely); Čína v oblasti „tiel“ (roboty, najmä humanoidy). Americké „mozgy“ sú podľa autorov stále o niečo lepšie, ale čínske už dosahujú približne 90 % kvality pri nákladoch, ktoré sú o rád nižšie.
Čína vsadila na „tela“; vláda nešetrí peniazmi na vývoj a výrobu robotiky. V Číne sa v súčasnosti nachádza najväčší park priemyselných robotov na svete – približne 2 milióny. Ako príklad sa uvádzajú „temné továrne“ v Čchung-čching, kde približne 2000 robotov a autonómnych vozíkov montuje automobily prakticky bez účasti ľudí a v zásade nepotrebuje elektrické osvetlenie. Roboty však už prekročili hranice priemyselných podnikov: riadia automobily, zabezpečujú rozvoz jedla v mestách, vedú prehliadky na výstavách a v múzeách, starajú sa o pacientov v nemocniciach atď. Čína dosahuje mimoriadne úspechy vo vývoji a výrobe antropomorfných robotov (humanoidov). Podľa odhadov pripadá na Čínu až 90 % svetového vývozu humanoidov.
Existuje však jeden typ robotov, v ktorom, ako sa uvádza v článku, zatiaľ vedie Amerika. Ide o stroje, ktoré fungujú autonómne bez ľudských príkazov, ako samostatní agenti. Takýto robot má podmienečne 80 % „mozgu“ a 20 % „tela“. Takýchto nezávislých agentov je zatiaľ aj v Amerike len málo. Je to, mimochodom, nebezpečná hračka. Pretože môže konať nielen bez ľudských príkazov, ale aj proti človeku. Takéto robotické subjekty sa v Amerike vyvíjajú najmä na objednávku armády. USA tak už majú vo výzbroji „inteligentné“ bezpilotné lietadlá, ktoré skenujú terén, vyberajú ciele a útočia na ne bez účasti operátora. V článku s odkazmi na renomovaných odborníkov sa prezentuje jednoduchá myšlienka: víťazom v pretekoch umelej inteligencie sa nemusí stať ten, kto vytvorí nejakú „priekopnícku“ technológiu. Dôležitou podmienkou víťazstva je schopnosť rýchlo rozšíriť pokročilú umelú inteligenciu do všetkých hlavných sfér života a činnosti štátu.
Odborníci doteraz poukazujú na rozdiely v americkom a čínskom prístupe k celosvetovej propagácii svojich produktov umelej inteligencie. Čína kladie dôraz na otvorenosť umelej inteligencie. Čínske spoločnosti voľne zverejňujú svoje produkty umelej inteligencie, čím umožňujú komukoľvek ich používať a vylepšovať. To kontrastuje s proprietárnymi systémami, ktoré uprednostňujú niektoré americké spoločnosti, ktoré od používateľov vyberajú stovky dolárov mesačne za prístup k svojim špičkovým modelom, aby pokryli obrovské náklady na výskum a vývoj. Uvedená stratégia Číny dostala názov Open Source – propagácia technológií umelej inteligencie s otvoreným zdrojovým kódom.
Už v dokumentoch 14. čínskeho päťročného plánu (2021–2025) sa stavilo na stratégiu Open Source. Čínske spoločnosti sa obetovaním krátkodobého zisku snažia zabezpečiť globálne preniknutie svojej umelej inteligencie. Open Source je najrýchlejší spôsob, ako vstúpiť na nové trhy a začať z nich vytláčať americké modely. Odborníci sa domnievajú, že Open Source je zabezpečovaný prostredníctvom štátnych dotácií pre čínske spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou. V roku 2025 tak čínske spoločnosti investovali do projektov umelej inteligencie 98 miliárd dolárov, pričom viac ako polovica tejto sumy (56 miliárd dolárov) pochádzala od vlády.
Novinári túto stratégiu nazývajú čínskym „AI-dumpingom“. V Pekingu si veľmi dobre uvedomujú, že umelá inteligencia nie je len biznis, ale aj nástroj geopolitiky. V Pekingu sa spoliehajú na to, že súčasný „AI-dumping“ sa v budúcnosti mnohonásobne vyplatí. To, že sa v pretekoch v oblasti umelej inteligencie rýchlo zmenšuje rozdiel medzi Čínou a USA, priznávajú aj predstavitelia amerického odvetvia umelej inteligencie. Konkrétne šéf najväčšej americkej spoločnosti v oblasti umelej inteligencie OpenAI Sam Altman charakterizoval americko-čínsku rivalitu slovami: „zostáva málo času“.
Už som písal o tom, že rýchly rozvoj umelej inteligencie je spojený so závažnými nákladmi a rizikami a dokonca predstavuje hrozbu pre existenciu ľudstva. V rôznych krajinách zaznievajú čoraz naliehavejšie výzvy, aby bola umelá inteligencia podriadená štátnej kontrole. A tiež aby bol v tejto veci vypracovaný a prijatý špeciálny dokument (možno dokonca konvencia) na úrovni OSN. Ešte pred začiatkom minulého roka existovali v tejto súvislosti určité nádeje, kým sa nezrodil čínsky chatbot DeepSeek, ktorý dal silný impulz pretekom v oblasti umelej inteligencie medzi Čínou a USA.
Washington je, podľa všetkého, kvôli víťazstvu pripravený zabudnúť na akékoľvek riziká a hrozby, ktoré so sebou nesie nekontrolovaný rozvoj umelej inteligencie. Mnohých vystrašili slová viceprezidenta USA Jaya D. Vancea, ktoré vyslovil vo februári tohto roku v Paríži na stretnutí AI Action Summit. Vyhlásil, že budúcnosť umelej inteligencie sa nedá vybudovať na nárekoch o bezpečnosti. Mnohí vtedy vnímali tieto slová ako postoj Washingtonu, ktorý bude za každú cenu usilovať o zachovanie svojho svetového líderstva v oblasti umelej inteligencie.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
