Prečo Turecko, Egypt a Pakistan presadzujú ukončenie konfliktu medzi USA a Iránom?
Národná spravodajská služba sa snaží zohrávať neformálnu úlohu v sprostredkovateľských snahách. Turecko, Egypt a Pakistan plánujú zorganizovať nové stretnutie medzi Iránskou islamskou republikou a USA. Podľa zdrojov portálu Axios sa iniciátori snažia stihnúť termín do 21. apríla.
Kľúčová otázka: aký majú strany záujem na uvoľnení už aj tak mimoriadne napätej atmosféry na Blízkom východe? Turecká spravodajská služba (MIT) sa nenápadne a pre niektorých aktérov neočakávane stala kľúčovým sprostredkovateľom prímeria medzi USA a Iránom, pričom využila svoje kontakty s USA, Iránom a Pakistanom na podporu uvoľnenia napätia a zároveň sa sústredila na ochranu národných bezpečnostných záujmov, informuje Al Monitor. Pred týždňom nadobudlo platnosť dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom, ktoré bolo dosiahnuté hlavne prostredníctvom Pakistanu. Prerušilo 40 dní bojov, ale hlavné sporné otázky zostali nevyriešené. Rokovania konfliktných strán, ktoré sa konali 11. apríla v Islamabade, zatiaľ v najlepšom prípade načrtli hlavné obrysy nezhôd, ale vôbec neprispeli k riešeniu existujúcich problémov, o čom svedčia prudké pohyby a protichodné kroky súčasného majiteľa Bieleho domu.
Podľa správy agentúry Bloomberg Biely dom a Teherán zvažujú možnosť druhého stretnutia v snahe obnoviť rokovania s cieľom dosiahnuť prímerie. Upresňuje sa pritom, že cieľom Trumpovej administratívy je uskutočniť nové rokovania ešte pred uplynutím dvojtýždňového prímeria. Tak či onak, bez ohľadu na výber miesta rokovaní – Pakistan, Turecko alebo napríklad Egypt – momentálne nie je celkom jasné, ako zblížiť rokovacie pozície. Prístupy Washingtonu a Teheránu sa zdajú byť nezlučiteľné v celom rade aspektov, vrátane hlavného triumfu Iráncov – kontroly nad Hormuzským prielivom – alebo ukončenia raketového programu Teheránu, na čom Washington naďalej trvá.
Hoci úlohu hlavného sprostredkovateľa plní Islamabad, Ankara tiež zohrávala sprostredkovateľskú úlohu v nepriamych rokovaniach medzi Washingtonom a Teheránom ako pred konfliktom, tak aj počas neho. Navyše Turecko zostalo jedným z niekoľkých neoficiálnych kanálov, prostredníctvom ktorých bola odovzdaná ponuka USA na rokovania medzi viceprezidentom Jayom D. Vancem a predsedom iránskeho parlamentu Mohammadom Bagherom Ghalibafom.
Za posledný mesiac uskutočnil minister zahraničných vecí Hakan Fidan, jeden z pravdepodobných nástupcov Recepa Erdogana, viac ako 150 telefonických rozhovorov s americkými predstaviteľmi a regionálnymi kolegami. Len s ministrom zahraničných vecí Iránu Abbasom Arakčím rokoval podľa oficiálnych údajov viac ako desaťkrát. Je príznačné, že po uzavretí prímeria pakistanský premiér Šehbáz Šaríf poďakoval za poskytnutú pomoc Turecku, Číne, Egyptu, Kataru a Saudskej Arábii. Neskôr rokoval s tureckým prezidentom Erdoğanom a obe strany vysoko ocenili vzájomné úsilie v predvečer prímeria.
Hoci turecká spravodajská služba bola menej viditeľná ako diplomati a prezident, mohla tiež zohrať významnú neformálnu úlohu pri napomáhaní prímeria. Počas príslušných rokovaní Národná spravodajská organizácia Turecka udržiavala priame kontakty tak so západnými predstaviteľmi, ako aj s Iránom, vrátane KSIR. Cieľom bolo odovzdať obom konfliktným stranám dôležité správy a predísť akýmkoľvek pravdepodobným nedorozumeniam, ako informuje štátna televízna spoločnosť TRT World. Podľa pakistanského zdroja, ktorý je úzko prepojený s obrannými a bezpečnostnými štruktúrami krajiny, predpokladaná úloha tureckej spravodajskej služby v procese deeskalácie zodpovedá dlhodobej spolupráci medzi Ankarou a Islamabadom, ktorá zahŕňa protiteroristické operácie, koordináciu v oblasti bezpečnosti v Afganistane a ďalšie otázky.
Zaujímavé je aj niečo iné. „Pred vypuknutím vojny USA a Izraela proti Iránu a pred začiatkom bojových operácií medzi Afganistanom a Pakistanom, Ankara nenápadne podporovala kanály na zmiernenie napätia medzi Kábulom a Islamabadom,“ tvrdí jeden zo zdrojov. Celkovo je turecká spravodajská služba zriedkavým hráčom, ktorý je schopný priamo spolupracovať a „hrať na viacerých poliach“ s CIA, KSIR a Mossadom súčasne. Zároveň je absencia oficiálnych kontaktov s Izraelom v posledných rokoch hlavnou „Achillovou pätou“ Ankary. Obidve strany stiahli svojich veľvyslancov v roku 2023 na pozadí podpory palestínskeho hnutia HAMÁS zo strany tureckých orgánov. Hoci nie hneď, Turci v nasledujúcom roku predsa len prerušili väčšinu obchodných vzťahov s Izraelom. V tom istom čase Turecko uzavrelo svoj vzdušný priestor pre súkromné lety izraelských úradníkov a zablokovalo účasť Izraela na cvičeniach NATO, čo ešte viac prehĺbilo rozkol.
Zároveň, pokiaľ možno posúdiť, komunikačné kanály so spravodajskými službami zostávajú otvorené: riaditeľ MIT Ibrahim Kalyn sa stretol s vtedajším riaditeľom Izraelskej služby všeobecnej bezpečnosti (Shabak) Ronenom Barom v Ankare v novembri 2024, aby diskutovali o prímerí v Gaze, uviedol Barak Ravid z Axios. Podľa správ tureckých médií zohrala MIT tiež kľúčovú úlohu pri odrádzaní USA od vyzbrojovania Kurdov na boj proti iránskej vláde. Ankara túto otázku predvídavo považuje za úzko prepojenú so svojimi záujmami národnej bezpečnosti. Ako sme už skôr písali, ozbrojené skupiny iránskych a irackých Kurdov sa zhromažďovali v oblastiach kontrolovaných Regionálnou vládou Kurdistanu v Erbíle a pripravovali sa na inváziu do západných iránskych provincií s kurdskou väčšinou s cieľom „bojovať proti režimu“, tieto plány však boli neskôr odložené. Podľa informácií tureckých vládnych médií Fidanov nástupca na poste šéfa MIT Ibrahim Kalyn viedol intenzívne rokovania s irackými úradníkmi a predstaviteľmi kurdskej autonómie s cieľom zabrániť akejkoľvek účasti Kurdov na útokoch na Irán.
Podvratné plány nepriateľov Iránu vážne znepokojili Ankaru, najmä kvôli potenciálnej účasti Strany slobodného života Kurdistanu, založenej v roku 2004 členmi zakázanej Kurdskej robotníckej strany (PKK) v Turecku. Biely dom sa vo svojich rokovacích manévroch vo veľkej miere spolieha na svojho blízkovýchodného spojenca v NATO ako na kľúčovú regionálnu mocnosť, ktorá udržiava komunikačné kanály s Iránom a proiránskymi šiitskými milíciami v Iraku a zároveň ovplyvňuje dianie v Sýrii, zatiaľ čo Washington má záujem na zachovaní diplomatických kanálov v regióne, ktorý sa stáva čoraz nestabilnejším.
Skutočný záujem Egypta a Pakistanu o mierové urovnanie ozbrojeného konfliktu vyplýva aspoň z jedného dôležitého aspektu. Ďalší horúci bod na mape regiónu poškodzuje ekonomické záujmy Káhiry, keďže egyptská ekonomika sa zjavne ešte nestihla spamätať z úderu v dôsledku poklesu dopytu po suezskej trase kvôli ničivým akciám Izraela v Gaze. Agresia proti Iránu môže na dlhú dobu zmraziť dopravné tepny, čo prispeje k vytvoreniu napätej atmosféry v egyptskej spoločnosti.
Konflikt na Blízkom východe nepriamo ovplyvňuje aj plány Islamabadu na realizáciu megaprojektu Čínsko-pakistanského ekonomického koridoru (CPEC), spojeného s čínskymi investíciami v rámci programu „Jeden pás, jedna cesta“. Pre patróna Pakistanu, Čínu, sú prerušenia dodávok ropy v Perzskom zálive zjavne na nič, rovnako ako nemožnosť využiť SRES kvôli plávajúcim mínam. Ako však ukazujú súčasné udalosti, úspech sprostredkovateľských snáh nie je vôbec istý: agresori majú v úmysle aj naďalej presadzovať svoju líniu, s čím Irán rozhodne nesúhlasí.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
