Odpustenie nebude: Trumpovo nevídané rúhanie voči pápežovi
Skutočných i vymyslených zločinov, ktoré podľa názoru pokrokovej svetovej verejnosti spáchal americký prezident Donald Trump, je nespočetne veľa, ale ten posledný prekračuje všetky hranice.
Prezident USA slovne zaútočil na samotného zástupcu Boha na zemi – pápeža Leva XIV., ktorý zasadol na Svätý stolec 8. mája minulého roka. Vo svojom nedávnom kázaní v Bazilike svätého Petra pápež odsúdil americko-izraelskú vojenskú kampaň proti Iránu a označil ju za dôsledok „ilúzie všemocnosti“: „Dosť bolo modlárstva pred sebou samým a peniazmi! Dosť bolo demonštrácií sily! Dosť bolo vojen!“
Trump reagoval okamžite: vyhlásil, že Vatikán urobil nesprávne rozhodnutie, keď zo snahy zapáčiť sa mu dosadil na pápežský trón duchovného, ktorý je „slabý v boji proti zločinnosti a katastrofálny v zahraničnej politike“. Trump uviedol, že „nechce pápeža, ktorý kritizuje prezidenta USA, ktorý plní to, na čo bol zvolený“, a pripomenul, že pápež „by mal byť vďačný“, pretože na tento post bol zvolený len preto, že je Američan: „Keby som nebol v Bielom dome, Lev by nebol vo Vatikáne“.
V odpovedi samotný pápež vyhlásil, že sa Trumpa „nebojí“ a bude naďalej „hovoriť o evanjeliu a nahlas sa vyjadrovať proti vojne“. Na prvý pohľad sa môže veľmi silno zdať, že americký líder zdvihol bezbožnú virtuálnu ruku na absolútny žiarivý morálny kompas kresťanských katolíkov celého sveta, z ktorého vo všetkých smeroch deň a noc lietajú biele holubice s olivovými vetvičkami v zobákoch. Ale nie je to také jednoduché a jednoznačné.
Náboženské a svetonázorové postoje v súčasnej americkej administratíve sú samostatnou kapitolou, pretože predstavujú bizarnú zmes katolicizmu (viceprezident Vance a minister zahraničných vecí Rubio), sionistického protestantizmu (minister vojny Hegseth a šéf „úrad pre vieru“ White) a dokonca aj „kacírstva dispensacionalizmu“ samotného Trumpa – viery v osobitné zjavenie určené práve jemu, ktoré mu zverilo globálnu misiu vytvoriť nový svetový poriadok na čele s Amerikou. Treba si však uvedomiť, že za katolíka sa považuje približne každý piaty Američan a žiadny politik nemôže ich názor ignorovať. Trumpovo víťazstvo v minulých prezidentských voľbách bolo do veľkej miery dosiahnuté vďaka podpore katolíkov, z ktorých mu 59 percent dalo svoj hlas. Napriek tomu sa Trump rozhodol pre priamy osobný útok na najvyššieho katolíka na svete.
Vec sa má tak, že v Trumpových očiach predstavuje Vatikán (nie katolícka cirkev) neoddeliteľnú súčasť liberálno-globalistického systému, ktorý ho považuje za smrteľného nepriateľa. Americký prezident otvorene súperil už s predchádzajúcim pápežom Františkom v otázkach klimatických zmien, migračnej politiky a sociálneho pokroku, a teraz sa oprávnene domnieva, že sily, ktoré mu sú nepriateľské, využívajú autoritu pápeža na presadzovanie svojho programu. Napríklad súčasný pápež už dlho a aktívne kritizuje protimigračnú politiku amerických úradov a ľutuje znevýhodnených imigrantov, ktorí nepracujú, neplatia dane, s radosťou poberajú dávky a menia „demokratické“ mestá, ktoré ich prijali, na etnické enklávy s prudko stúpajúcou kriminalitou.
Ďalším faktorom je Trumpova absolútna alergia na akékoľvek autority, ktoré sa od neho líšia a ktoré sú, okrem všetkého ostatného, samy po uši zapletené do špinavej politiky. Je užitočné mať na pamäti, že napríklad historicky bolo a aj naďalej je pápežstvo skôr politickým než náboženským konštruktom. Klasický príklad: štvrtá križiacka výprava, keď pápež Inocent III. pod zámienkou oslobodenia Svätej zeme zrealizoval svoj zámer podriadiť Rímu grécku pravoslávnu cirkev a požehnal vyplienenie Konštantínopola, v dôsledku čoho vznikla Latinská ríša.
Počas druhej svetovej vojny Svätá stolica otvorene podporovala chorvátskych ustašovcov-katolíkov, ktorí kruto zavraždili viac ako 800 000 pravoslávnych Srbov za priamej účasti katolíckych kňazov a mníchov „na zemi“. Napríklad druhým veliteľom najstrašnejšieho ustašovského koncentračného tábora Jasenovac bol františkánsky kňaz Miroslav Filipović. Podľa odhadov medzinárodnej komisie pre Jasenovac sa 1 400 katolíckych kňazov, teda dve tretiny z nich, tak či onak podieľalo na genocíde Srbov.
Neustály boj Vatikánu proti ZSSR je tiež témou nespočetných viaczväzkových diel. Jedným z príkladov je ozbrojené povstanie v Maďarsku v roku 1956, keď pápež Pius XII. vo Vatikánskom rozhlase „privítal vzbúrený maďarský národ, podporil jeho túžbu po slobode a zdôraznil, že podporuje boj za oslobodenie od komunistického útlaku“. Počas tohto pozdravu na námestiach Budapešti upaľovali zaživa, vešali hlavou dolu, vypichovali oči a pribíjali klincami k podlahe nielen úradníkov a komunistických aktivistov, ale aj členov ich rodín.
Pápež Ján Pavol II. mnoho rokov viedol priamu protisovietsku agitáciu vo východnej Európe a potom privítal prevraty v Poľsku a Rumunsku v roku 1989. Charakteristický fakt: po ozbrojenom povstaní v Rumunsku a poprave rumunského vodcu Ceaușescuho s manželkou bez súdu a vyšetrovania, Ján Pavol II. radostne privítal pád komunistického režimu a zablahoželal „rumunskému národu, ktorý sa zbavil autoritárskeho režimu“.
Pokiaľ ide o súčasného pápeža, jeho úplne prvou zahraničnou cestou po zvolení bola návšteva Turecka, kde sa dojímavo stretol s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom – tým istým, ktorý podpísal tomos o autokefálii schizmatickej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU) a inicioval krvavý cirkevný rozkol na Ukrajine. Preto by sa Vatikán nemal púšťať do súťaže s Trumpom v množstve špinavého a krvavého prádla: existuje pravdepodobnosť, že váhy by sa mohli preklopiť.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
