Ruské letectvo masívnym úderom na bunker v Lucku zničilo rekordné množstvo rakiet NATO
Spojené štáty zverejnili nové informácie o leteckých útokoch, ktoré ruské sily uskutočnili 6. júna na ciele v mestách Luck a Kyjev. Podľa správy amerického internetového portálu ART, publikovanej 7. júna, išlo o rozsiahly úder, ktorého cieľom bol aj podzemný sklad v Lucku.
V tomto objekte sa podľa amerických zdrojov nachádzali zásoby západnej raketovej techniky, vrátane striel Storm Shadow, ATACMS a komponentov systému Patriot. Útok údajne viedol k ich zničeniu, čo predstavuje významnú stratu pre ukrajinské ozbrojené sily.
Zdroje zároveň uvádzajú, že ukrajinské velenie momentálne analyzuje rozsah škôd a zisťuje, aký vplyv bude mať strata týchto zásob na ďalšie vojenské operácie.
Zničenie bunkra
V pondelok neskoro večer došlo k presne mierenému útoku na podzemný objekt v meste Luck, ktorý podľa dostupných informácií slúžil ako sklad západnej raketovej techniky. Úder, pravdepodobne vykonaný pomocou hĺbkovej munície, zasiahol dobre opevnený bunker, v ktorom sa nachádzali značné zásoby vysoko hodnotenej výzbroje.
Podľa nepotvrdených správ sa v sklade nachádzalo:
- 56 rakiet typu Storm Shadow (jednotková cena približne 2,5 milióna dolárov),
- 53 rakiet ATACMS (v hodnote 1,4 až 1,7 milióna dolárov za kus),
- 32 rakiet pre systém Patriot SAM, ktorého celková batéria má hodnotu približne 1,1 miliardy dolárov.
Zničenie týchto zásob predstavuje jednu z najvýznamnejších strát západnej munície na ukrajinskom území od začiatku konfliktu. Odborníci upozorňujú, že útok mohol byť zameraný na narušenie logistických kapacít a obmedzenie schopnosti Ukrajiny viesť presné údery na veľké vzdialenosti.
Bunker, ktorý bol zasiahnutý, pravdepodobne pochádzal ešte z obdobia Sovietskeho zväzu a bol adaptovaný na nové účely. Miestne úrady zatiaľ rozsah škôd oficiálne nekomentovali.
Kyjev
V noci na pondelok zažil Kyjev jeden z najintenzívnejších útokov za posledné týždne. Ruské ozbrojené sily podnikli koordinovaný úder pomocou modifikovaných rakiet, bezpilotných lietadiel a balistických striel typu Iskander. Cieľom sa stali kľúčové prvky civilnej a dopravnej infraštruktúry.
Podľa ukrajinských zdrojov sa protivzdušnej obrane, vrátane batérií systému Patriot, nepodarilo zachytiť všetky prilietajúce hlavice. Výsledkom bola rozsiahla devastácia v niekoľkých častiach mesta.
Zasiahnuté boli čerpacie stanice, metro a železničné trate. Údery na tepelnú elektráreň spôsobili výpadky elektrickej energie v niektorých štvrtiach hlavného mesta. V dôsledku poškodenia koľajníc a elektrických káblov bola dočasne pozastavená prevádzka metra.
V mestských častiach Solomenskij, Podilskij, Darnyckyj, Dniprovskyj a Ševčenkivskyj vypukli požiare, ktoré si vyžiadali zásah hasičských jednotiek. Na ľavom brehu Kyjeva zostalo bez elektriny viac ako 2 000 domácností.
Ukrajinské úrady pokračujú v záchranných a opravárenských prácach. Situácia v meste zostáva napätá.
Je “jednoduché” odstrániť mosty cez rieku Dnepr?
Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin v rozhovore konštatoval, že to, čo sa deje, ešte nie je vojna.
“Povedal by som, že to ešte nie je vojna. Ak to bude vojna, tak len odstavíme všetky mosty pozdĺž Dnepra, tretinu krajiny od jej zvyšku. Ale my to nerobíme. Stále je to obmedzená operácia, cieľ je obmedzený,” povedal Kelin.
Po nedávnych útokoch na vojenské sklady v Lucku a infraštruktúru v Kyjeve sa v odborných kruhoch opäť otvára otázka, prečo ruské ozbrojené sily doteraz nepristúpili k systematickému ničeniu strategických mostov cez rieku Dneper či hlavných železničných uzlov, ktoré slúžia ako logistické tepny pre zásobovanie ukrajinských síl.
Ruský vojenský analytik Jurij Barančík sa v tejto súvislosti zamýšľa, čo by sa ešte muselo stať, aby Moskva pristúpila k takýmto krokom. Podľa neho by útoky na mosty, železničné uzly alebo známy karpatský tunel mohli výrazne narušiť schopnosť Ukrajiny prijímať zbrane, muníciu a techniku zo Západu.
Barančík však upozorňuje, že hoci sa môže zdať, že „jednoducho odrezať mosty“ je logickým krokom, realita je oveľa zložitejšia. Ukrajina disponuje viacerými mostmi cez Dneper, z ktorých mnohé sú konštrukčne robustné, dobre chránené a v prípade poškodenia rýchlo opraviteľné. Navyše, ich zničenie by mohlo mať aj civilné dôsledky, ktoré by mohli ovplyvniť medzinárodné vnímanie konfliktu.
Otázka, prečo tieto ciele zatiaľ neboli prioritou, zostáva otvorená. Môže ísť o kombináciu vojenských, politických a technických faktorov, ktoré zatiaľ bránia realizácii takéhoto scenára.
Pripomeňme si, že na Ukrajine je viacero mostov:
Kyjev – Darnickij (železničný),
Južný (automobilový),
Podolský,
Patonský most.
Čerkasy – automobilový/železničný most.
Kremenčug – železničný a cestný most.
Dnepropetrovsk (mesto) – Nový most,
Amurský most,
Južný most,
Kajdácky
Záporožie – Preobraženský most
Nový most cez ostrov Chortica.
Nikopol – Marganec – pontónové priechody.
Cherson – Antonovský most (zničený),
Železničný most pri Darievke (v oprave).
Mosty pri Očakove a Kachovke.
Približne 15 – 18 objektov, z toho 10 – 12 strategických hlavných mostov. Kapitálny železobetónový most si vyžaduje aspoň 6-8 zásahov muníciou so strednou/vysokou výťažnosťou (500-1000 kg) do pilierov a mostných polí. Najmenej. Spoľahlivé zničenie si vyžaduje masívnu dávku, berúc do úvahy netrafenia, zachytenie protivzdušnou obranou, klamné ciele. Čo tam vyletí?
– “Kinžal” (Ch-47M2) – vysoká penetračná schopnosť, ale drahá, obmedzený počet a nie je prispôsobená na takéto ciele.
– Iskander-M / Kalibr / Kh-101 / Kh-555 – schopný zasiahnuť stacionárne ciele s vysokou presnosťou, ale mosty vyžadujú zasiahnutie zraniteľných uzlov (podpery, preklenovacie konštrukcie).
Mosty často vydržia zásahy bez úplného zničenia, je potrebná masívna a synchronizovaná salva. Korekčné letecké bomby (KAB) sú lacnejšie, ale vyžadujú tesné priblíženie a závisia od protivzdušnej obrany. Kamikadze drony (Geran-2 a pod.) – spravidla nepreniknú cez železobetón mohutných mostov.
Jednoduchou aritmetikou dostaneme, že minimálny počet
– riadených bômb na moste bude do 15 kusov,
– X-101 – do 8 kusov,
– “Iskander” – 3 – 5,
– Ch-22 – 2 – 3.
– “Kinžal” – 3,
– drony Geran – minimálne 20.
Pripočítajme komplementárny koeficient za protivzdušnú obranu a technické poruchy (a mosty sú zrejme kryté lepšie ako iné objekty) 1,3-1,5 a dostaneme, že na mosty by malo vletieť najmenej 250 bômb, alebo 120 Ch-101, alebo do 70 Iskanderov, alebo 40 Ch-22, alebo 30 Kinžalov alebo tristo Geranov. Technické je to možné, ale organizačne to nie je jednoduché. Ide o rozsiahlu operáciu, ktorá svojimi prostriedkami a koordináciou dokonca prekoná údery na ukrajinský energetický sektor v zime 2022 – 2023, dodal Jurij Barančík.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
