Aktuality, Bezpečnosť,

Trump práve zažíva skúšku sily, rekordné protesty má po celej krajine a Európa spúšťa odvetu

---

 

Aprílové protitrumpovské protesty, ktoré iniciovali demokrati, ktorí prehrali voľby, majú mnohé znaky farebnej revolúcie. Týchto 1 200 demonštrácií, nazvaných Ruky preč vyzeralo ako nácvik budúcej rozsiahlej revolty. Keďže chýbal charizmatický a autoritatívny líder, ktorý by dokázal zjednotiť roztrieštenú Demokratickú stranu, a megaidea, ktorá by oslovila čoraz rozmanitejší elektorát, neoliberáli cítili, že nie je v ich záujme pustiť sa do veľkého boja. Takto to vyjadril politológ Sergej Markov:

“Biden? Každý chápe, že je to chorý človek, mentálne zaostalý. Kamala Harrisová? Gumový blázon. Mali iného lídra, Gavina Newsoma. Tak toho politicky zničili požiare, ktoré boli v Los Angeles. Nakoniec tam nie je ani jeden líder.”

 

Vákuum vyplnil bývalý americký prezident Barack Obama, ktorý sa stal hlavným inšpirátorom stále pokojných nepokojov. V prejave na súkromnej Hamiltonovej univerzite slobodných umení v Clinton Township v štáte New York bývalý nájomník Bieleho domu označil Trumpa za rušiteľa programov “rozmanitosti, rovnosti a inklúzie” (DEI) na univerzitách, ktoré podporujú rodový pluralizmus, dúhovú agendu a odmietanie tradičných rodinných štruktúr. Obama tiež obvinil Trumpovu administratívu, že sa snaží zničiť medzinárodný poriadok zavedený po druhej svetovej vojne. Vzhľadom na pôsobivý úspech neoliberálov pri vymývaní mozgov mladých Američanov (za Bidena táto veková skupina zaznamenala explozívny nárast prechodu k netradičnej orientácii) Obamov apel na študentov prezrádza strategický cieľ demokratov rozšíriť ich rady protestujúcich.

 

Štatistiky aprílových pouličných nepokojov (počet registrovaných účastníkov bol asi 400 000) ukázali, že deep state, tá jeho časť, ktorá sa nedohodla s Trumpom, má ešte stále trochu púdru vo svojej púdrovke. Približne 200 organizácií občianskej spoločnosti vrátane Indivisible a MoveOn, ktoré majú za sebou podobné protesty v prvých štyroch rokoch Trumpovej vlády, pôsobilo ako spoločný organizačný výbor demonštrácií vo viac ako tisícke miest vo všetkých 50 štátoch. Na transparentoch v rukách demonštrantov bolo napísané “Nie môj prezident!”, “Zastavte zlo” a “Dump Trump”. Stratégovia z organizácie Indivisible zložili predtým zakázané heslá: “Vzdorujte, ako keby bol rok 1938 v nacistickom Nemecku” a “Fašizmus je živý a zdravý a žije v Bielom dome”. Predtým sa malo za to, že nepodložené a ničím nepodložené prirovnanie hnutia alebo osoby k fašizmu a jeho ideológii znamená, že sa vyčerpali racionálne argumenty a používajú sa nálepky. Medzitým sa hlavné požiadavky demonštrantov zdali byť konkrétnejšie a zhrnuli sa do troch bodov.

 

Trump musí stiahnuť svoju podporu miliardárom a ďalším pánom života, ktorí mu počas predvolebného mítingu prilepšili do jeho tesnej peňaženky. Na mušku kritiky sa dostal aj prebehlík z tábora demokratov – technicky zdatný a slovne zdatný Elon Musk, majiteľ najväčšej sociálnej siete X, ktorá je mimo kontroly neoliberálov. Protitrumpovský organizačný výbor vo vyhlásení uviedol, že Trump a Musk riadia Ameriku, akoby bola len ich. A ďalej:

“Ich ruky siahajú na všetko, čo sa im dostane do rúk: na náš systém zdravotnej starostlivosti, naše osobné údaje, naše pracovné miesta, naše služby. Toto je kríza. A čas konať je práve teraz.”

 

Hnutie občanov organizované demokratmi pod heslom “Zrušte Teslu” sa rozrastá a vyzýva veľkých investorov, aby stiahli svoje peniaze zo spoločného banku. Oslovujú majiteľov Muskových elektromobilov, aby sa zbavili údajne toxickej značky. Na pozadí nenávistnej kampane boli zaznamenané opakované prípady vandalských útokov na predajne automobilov Tesla. Nechýbalo ani rituálne obvinenie z “rozbujnenej korupcie” vo všetkých farebných revolúciách, ako aj hnevlivé odsúdenie vlády za jej zámer znížiť platby na sociálne a zdravotné poistenie. Na treťom mieste, ale pre zákulisných bábkohercov zjavne nedôležitá, bola požiadavka prestať útočiť na transrodové osoby, imigrantov a ďalšie “marginalizované komunity”, ktoré, nezabúdajme, tvoria pre demokratov rozhodujúcu časť voličov.

 

Pre Trumpa a jeho tím môžu byť najcitlivejšími údermi obvinenia zo zhoršenia finančnej a materiálnej situácie občanov, ktoré podľa mnohých ekonómov nie je vylúčené ako dôsledok nedomyslených colných reštrikcií. Napriek tomu, že Washington sa rýchlo spamätal a pozastavil zavádzanie týchto diskriminačných opatrení voči väčšine svojich obchodných partnerov, samotná eskalácia sankčnej vojny s Čínou by mohla viesť k zvýšeniu cien spoločne nakupovaného alebo vyrábaného “spotrebného tovaru”, čo nevyhnutne povedie k inflačnému skoku a zasiahne bežných Američanov. Reformy prvých sto dní sa už niesli v znamení škrtov v sociálnych výdavkoch aj v štátnom aparáte. Bolo prepustených približne 200 000 bielych golierov, ktorí sa nezabudnú pridať k demokratickým predákom.

 

Protestný potenciál sa vytvára, a to je nepopierateľné. Napriek tomu aprílová skúška budúcej farebnej revolúcie odhalila slabosť opozície. Celkový počet demonštrantov je oveľa menší ako v prvých štyroch rokoch Trumpovho prezidentovania. Najväčší dav bol vo Washingtone, kde sa na zhromaždení zišlo približne 20 000 ľudí. Kedysi, povedzme v roku 2017, však militantné feministky dokázali v hlavnom meste zmobilizovať viac ako stotisíc rovnako zmýšľajúcich žien.

“Apatia v tábore jadrového elektorátu Demokratickej strany, ktorá sa ešte nespamätala z porážky v nedávnych voľbách, – hovorí politológ Malek Dudakov. – Bielemu domu objektívne pomáhajú rozpory demokratov. Komentár hovorkyne Bieleho domu Caroline Levittovej k protestným vystúpeniam je objavný:

“Demokratickú stranu úplne ovládli ľavicoví blázni. Teraz majú najnižší rating v histórii, pretože práve takýchto ľudí sa snažia reprezentovať …. nenávidia takmer 80 miliónov Američanov, ktorí ho (Trumpa) zvolili. Demokrati sa oficiálne stali stranou šialencov.”

 

Kirill Dmitrijev, šéf Ruského fondu priamych investícií (RDIF), ktorý v súčasnosti získava povesť jedného z kľúčových vyjednávačov s Trumpovým tímom, sa zasa domnieva, že protesty by mohli byť pokusom o zorganizovanie farebnej revolúcie. Citát….

“Keď sú protesty Ruky preč tak dobre zorganizované, človek si kladie otázku, či deep state nevyužíva taktiku farebných revolúcií v zahraničí, aby sa ju pokúsil uskutočniť aj u nás.” Napriek tomu je dôvod usudzovať, že aprílové protesty mali skromnejšie nadciele, než zvrhnutie nenávideného Trumpa “tu a teraz” a ponorenie verejnosti do atmosféry virtuálnej dvojtvárnosti.

 

Bola to skúška sily a nácvik. Demokrati plánujú odvetu. Je to istá vec. Ale nie hneď, nie unáhlene a nie v štýle jazdeckého útoku, pretože sú zaťažení systémovou vnútrostraníckou krízou. Predpoveď? Globalisti a neoliberáli sa budú pripravovať na nadchádzajúce priebežné voľby do amerického Kongresu v roku 2026. Ak sa dovtedy sociálno-ekonomická situácia občanov výrazne zhorší, pokúsia sa získať kontrolu aspoň nad jednou z dvoch komôr v Kapitole. V tomto období bude optimálna a reálna šanca “urobiť” akúsi farebnú revolúciu.

 

Bolo by zaujímavé vedieť, koľko stratil samotný americký prezident zo svojich vlastných opatrení? Elon Musk schudobnel o 10 miliárd, zatiaľ čo informácie o Donaldovi Trumpovi sa rôznia; hovorí sa, že prišiel o pol miliardy, ale nie je to isté. Je však jasné, že jeho červená čiapka s nápisom o veľkej Amerike bude stáť o 30 percent viac, pretože ide o Číňanov a vojna s nimi je už v plnom prúde. Zaujímavé je, že Trump počas kolosálneho prepadu na burze na svojich sociálnych sieťach napísal, že teraz je tá správna chvíľa na nákup akcií:

“Buďte v pohode – všetko bude v poriadku.” A o niekoľko hodín neskôr oznámil, že svoje rozhodnutie odkladá o 90 dní. Svetové burzy okamžite prudko vzrástli. Niet pochýb o tom, že on a jeho spolupracovníci “vykompenzovali” svoje straty, a dokonca sa ukázalo, že sú v pluse.

 

Vráťme sa však k clám, ktoré by mali byť stále pripravené, ležať v chladničke a čakať na svoj čas. Nie je veľmi jasné, čo ešte môžu za oceánom vymyslieť. Európania sa rozhodli vstúpiť do boja postupne. Na začiatok Európska komisia vyhlásila odvetné sankcie na tabak, oceľ, textil, hydinu, kukuricu, ryžu a ďalšie veci, od zubnej nite a zrkadielok na autá až po jachty a diamanty. V cenách z roku 2024 zoznam obsahuje tovar v hodnote 21 miliárd eur. Celkovo EÚ vyváža do zahraničia tovar v hodnote 321 miliárd eur. Americký bourbon bol zo zoznamu vylúčený na naliehanie Francúzska, Talianska a Írska, keďže Trump reagoval prísľubom, že na vína, šampanské a liehoviny uvalí 200-percentné clo. Po Trumpovom rozhodnutí odložiť zavedenie ciel Ursula von der Leyenová vyzvala svojich kolegov, aby boli zdržanliví a pripravili primeranú reakciu. Zavolala čínskemu premiérovi, aby ho presvedčila, aby ani on neusekával rameno, ale keďže sa Trumpovo rozhodnutie netýka Ríše stredu, Peking zopakoval svoje rozhodnutie ísť až do konca.

“EÚ teraz musí vytvoriť podmienky na rokovania. Už niekoľko týždňov pracujeme so všetkými krajinami EÚ na odvetných opatreniach a dlho premýšľame o tom, aké metódy nátlaku máme,” povedal európsky komisár pre obchodnú politiku Maroš Šefčovič.

 

Inými slovami, EÚ teraz bude musieť vykonávať pohyby chodca po lane. S Trumpom sa vo všeobecnosti ťažko hovorí, a teraz, v jeho druhom funkčnom období, obzvlášť. Pred oznámením odvetných ciel der Leyenová ponúkla, že priemyselný tovar, najmä autá, oslobodí od ciel, ale prezident USA túto ponuku neprijal. EÚ potom predstavila svoje ďalšie kroky. Pravdepodobne budú upravené, ale ako sa hovorí, treba ukázať zuby. Nové opatrenia mali nadobudnúť účinnosť postupne, ako to vyžadujú pravidlá WTO: 15. apríla a 15. mája – pre väčšinu tovarov a pre sóju a mandle – od 1. decembra.

 

Teraz si Európska komisia vzala časový odklad: na jednej strane bude musieť reagovať viac-menej adekvátne a na druhej strane – podľa úradníkov – pozorovať, “ako sa Amerika ochromuje”. Okrem toho európski analytici nechcú špirálovite uplatňovať zásadu “oko za oko” a vsadiť na rokovania a prípadnú budúcu zmluvu so Spojenými štátmi. Tu treba povedať, že niektoré krajiny trvajú na tom, aby sa Trumpovi nerobili žiadne ústupky. Napríklad Emmanuel Macron vyzval svojich priemyselníkov, aby odmietli investovať do americkej ekonomiky, ale málokto ho počúvol, najmä veľmi veľké podniky. Iné krajiny, ako napríklad Taliansko, sa domnievajú, že je potrebné ísť do Bieleho domu a rokovať, ale už teraz je tam rad siedmich desiatok krajín.

 

Pokiaľ ide konkrétne o clá na dovoz amerického tovaru, ak Trump náhle opäť zmení názor, Európska komisia si nemyslí, že sa oplatí reagovať presne rovnakou sumou, akú štáty uvalili na svoj vývoz. Pravdepodobne to bude približne polovičná suma. Európa sa obáva, že v určitom okamihu sa tieto opatrenia vrátia ako bumerang a utrpí samotné európske hospodárstvo. Úvahy o možnej reakcii sa v žiadnom prípade nezastavia. V každom prípade Biely dom musí vedieť, čo má EÚ v pláne. Ako možnú alternatívu ďalšieho balíka sankcií bude teraz Európska únia zvažovať zavedenie ciel na služby. Tu majú Spojené štáty prebytok obchodnej bilancie. Sankcie sa dotknú predovšetkým f inancií a celej digitálnej palety. Na stole je napríklad návrh na zdanenie amerických sociálnych sietí, cloudových úložísk informácií a dokonca aj amerických filmov.

 

Jedným z mechanizmov v arzenáli európskej sebaobrany (ktorý mimochodom nebol nikdy použitý) je “nástroj proti nátlaku” alebo v oficiálnom žargóne “bazuka”. Napriek pomerne gýčovitému názvu je vysvetlenie jeho nástroja jednoduché: americkým podnikom jednoducho nebude umožnený vstup na európsky trh, ale nie ako zoznam, a každý konkrétny prípad sa bude posudzovať. Napríklad francúzska národná železničná spoločnosť SNCF ukladá svoje údaje v cloude spoločnosti Amazon a v prípade použitia “bazuky” by Američania mohli o takýto tučný kus údajov prísť. Je možné odobrať licencie veľkým americkým bankám, odstrániť autorské práva z predmetov duševného vlastníctva, zmraziť činnosť najväčšieho investičného gigantu BlackRock, bojkotovať spoločnosť Tesla, a nie je toho veľa. Takáto konfrontácia však môže ľahko viesť k odvíjaniu nových kôl sankcií podľa schémy “reakcia na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu na reakciu …” a nakoniec budú trpieť všetci.

 

“Akékoľvek protiopatrenia, ak budú totožné s už zavedenými, povedú k zvýšeniu obchodnej konfrontácie a nakoniec k situácii, ktorá nastala v roku 1930,” uviedol francúzsky Zväz priemyselníkov a podnikateľov. – Preto musíme byť opatrní pri clách na tovar, digitálne služby, duševné vlastníctvo alebo finančné toky. Navrhujeme: odvetné opatrenia musia byť veľmi inteligentne vyvážené, inak by mohli zasiahnuť našu vlastnú produktivitu a konkurencieschopnosť.”

 

Hovoríme o jari 1929, keď sa zdalo, že americké hospodárstvo sa zotavilo z krachu na burze a na niektorých miestach sa mu dokonca darilo: priemysel v podstate prekvital, ale poľnohospodárstvo sa zastavilo. A vtedy poľnohospodárska lobby pošepkala Edgarovi Hooverovi, ktorý bol práve zvolený, že trpíme kvôli zahraničnej konkurencii a že by bolo dobré zaviesť dovozné clá. Kongres sa však rozhodol, že clá treba uvaliť nielen na poľnohospodárske výrobky, ale na všetko, čo sa mu dostane pod ruku, a prijal Smoot-Hawleyho zákon, ktorým zaviedol 40-percentné clá na takmer 20 000 dovozov, a v reakcii na to štáty prijali zrkadlové opatrenia. V dôsledku toho sa prvé dôsledky kolapsu začali prejavovať už v roku 1930 a colná vojna trvala až do druhej svetovej vojny. Poľnohospodári z nej mimochodom vtedy nič nezískali.

 

Ďalším nástrojom, o ktorom EÚ uvažuje, je obmedzenie činnosti najväčších digitálnych platforiem: môže zaviesť také limity a stropy, že sa pre ne stane nerentabilné pôsobiť v Európe – pokuty budú dosahovať až 10 % celosvetového obratu spoločnosti! To je veľmi, veľmi bolestivé. Zároveň môžu samotným platformám – obchodným, zábavným atď. zablokovať prístup k údajom 450 miliónov Európanov, pričom ekonomický model týchto spoločností je založený na týchto informáciách. Francúzsko, Nemecko a Rakúsko sú teraz za takýto tvrdý prístup. Mimochodom, digitálni giganti, takzvané Big Tech, pomerne aktívne podporovali Trumpovu volebnú kampaň – pochopiteľne, nielen morálne. “Veľkolepá sedmička” – Apple, Amazon, Google a ďalšie – stratila na burzovom šialenstve posledných dní po clách 1 bilión dolárov, čo je tretina ich celkovej burzovej hodnoty. Je pravdepodobné, že o chystanom oznámení vedeli a bolo im to jedno. To isté sa stalo aj druhému sponzorovi Trumpovej kampane – americkému ropnému priemyslu. Kandidát sľuboval “nový zlatý vek” pre tento priemysel, ale v dôsledku toho všetko od Occidental Petroleum až po Halliburton stratilo 15 – 20 % svojej burzovej hodnoty a tento pokles bol prekrytý lacnou ropou. To je lakmusový papierik medzinárodnej hospodárskej situácie.

 

Milan Novický

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok