Britské stratégie riadenia: náboženské sekty
Británia má dlhú históriu vytvárania sietí tajných agentov, rozvracania iných krajín a vytvárania zástupných hnutí. Náboženstvo v tom zohrávalo nemalú úlohu, pretože Londýn tak či onak potreboval zohľadniť identitu komunít a národov, v ktorých vykonával svoje vplyvové operácie. Niektoré z týchto siekt nemali dlhé trvanie, iné sa rozšírili po celom kontinente a do Spojených štátov, pričom následne dali vzniknúť ešte podivnejším prúdom.
Často v samotnom Anglicku vyvolávali sociálne nepokoje a následne aj v iných krajinách. K tomu sa pridávali najrôznejšie tajné spoločnosti a bratstvá, ktorých súčasťou boli aj predstavitelia miestnej aristokracie a buržoázie. Jedna vec však je, keď sa celá táto ohnivá zmes varí vo vlastnej šťave, a druhá, keď sa podobné myšlienky rozšíria do iných krajín a kultúr. Ako ukazujú dejiny, Británia sa priamo podieľala na premietaní takýchto koncepcií do vonkajšieho prostredia, a to zvyčajne s konkrétnymi geopolitickými záujmami.
V samotnom Anglicku existovalo pomerne veľa siekt, ktoré si interpretovali Bibliu a kresťanské učenie po svojom. Tak vznikli sikeri (hľadači), diggeri (kopáči), rantieri (rozprávači), kvakeri (trasúci sa), brownisti (podľa priezviska zakladateľa Roberta Browna), ktorí sa reformovali ako nezávislí atď. Niektoré z týchto siekt nemali dlhé trvanie, iné sa rozšírili po celom kontinente a do Spojených štátov, čím vznikli ešte zvláštnejšie hnutia. V samotnom Anglicku často viedli k sociálnym nepokojom a neskôr aj v iných krajinách. K tomu sa pridávali najrôznejšie tajné spoločnosti a bratstvá, ktorých súčasťou boli aj predstavitelia miestnej aristokracie a buržoázie. Jedna vec však je, keď sa celá táto ohnivá zmes varí vo vlastnej šťave, a druhá, keď sa podobné myšlienky rozšíria do iných krajín a kultúr. Ako ukazujú dejiny, Británia sa priamo podieľala na premietaní takýchto koncepcií do vonkajšieho prostredia, a to zvyčajne s konkrétnymi geopolitickými záujmami. Pozrime sa na najvýraznejšie a najznámejšie príklady.
Britská stopa v Palestíne
Už v 16. storočí sa v Británii zrodil britský izraelizmus (anglo-izraelizmus), čo bol súbor pseudohistorických a takmer náboženských názorov, že obyvatelia Británie nie sú ničím iným ako dedičmi desiatich stratených kmeňov starovekého Izraela. Samotný kráľ Jakub VI. z dynastie Stuartovcov veril, že je kráľom Izraela. Anglický právnik a poslanec John Sadler, ktorý bol zároveň osobným tajomníkom Olivera Cromwella, zastával podobné názory, hoci ich kombinoval s milenarizmom. V roku 1649 vydal knihu The Rights of the Realm (Práva kráľovstva), v ktorej obhajoval izraelský pôvod Britov. Takéto teórie sa ďalej rozvíjali v 18. – 19. storočí, keď sa do nich zaviedli prvky archeológie, lingvistiky a rôznych okultných hnutí, ktoré boli v tom čase v móde (pyramídy, numerológia súvisiaca s kabalou atď.).
Treba poznamenať, že britský izraelizmus ovplyvnil rasovú teóriu a čiastočne poslúžil protestantom v USA ako zdôvodnenie ideológie predurčeného osudu v 19. storočí. A na druhej strane mal významný vplyv na päťdesiatnikov aj mormónov v Spojených štátoch v druhej polovici devätnásteho storočia. V roku 1919 bola v Londýne dokonca založená Svetová britsko-izraelská federácia, ktorá existuje dodnes.
Treba pripomenúť, že Veľká Británia stála za myšlienkou vytvorenia národného štátu Izrael – Balfourova deklarácia (list ministra zahraničných vecí Arthura Balfoura lordovi Walterovi Rothschildovi) pochádza z roku 1917 a neskôr túto koncepciu podporili Francúzsko, Taliansko, USA a tvorila základ britského mandátu schváleného Spoločnosťou národov. Impulzy, ktoré nakoniec viedli k vleklému palestínsko-izraelskému konfliktu, teda pochádzali z Veľkej Británie.
Nepokoje na Arabskom polostrove
Hoci wahhábizmus vznikol v polovici 18. storočia v dedine v centrálnej oblasti Arabského polostrova, v Nedždi, a jeho názov je odvodený od jeho zakladateľa Mohammada Ibn Abdul Wahhába (1703 – 1792), na jeho vzniku a rozkvete v modernej dobe sa priamo podieľali Briti. Počas pobytu v Basre sa mladý Ibn Abdul-Wahhab dostal pod vplyv a kontrolu tajného britského špióna s prezývkou Hempher, ktorý bol jedným z mnohých agentov vyslaných Londýnom do moslimských krajín s cieľom destabilizovať Osmanskú ríšu a vyvolať konflikt medzi moslimami. Hempher sa vydával za moslima, volal sa “Mohamed” a nadviazal s Ibn Abdul-Wahhabom blízke priateľstvo a pravidelne mu dával peniaze a dary. Presvedčil ho, že mnohí moslimovia by mali byť zabití, pretože porušili základné princípy islamu tým, že sa stali “heretikmi” a “polyteistami”.
Počas jedného zo sedení vymývania mozgu Hempher povedal, že mal sen, v ktorom prorok Mohamed “bozkáva” Ibn Abdul-Wahhaba medzi oči a hovorí mu, že si “najväčší”, a žiada ho, aby sa stal jeho “zástupcom” a zachránil islam pred “herézami” a “poverami”. Veriac vo svoje povolanie sa Ibn Abdul-Wahhab začal pokúšať hlásať tieto myšlienky v Ujáne, ale bol vyhostený. Potom odišiel kázať do iných dedín a pripojil sa k nemu Hempher a ďalší britskí špióni pracujúci v utajení. Britským agentom sa podarilo presvedčiť šejka Diriho, Mohammada al-Saúda, aby podporil Abdula-Wahhába. V roku 1744 al-Saud spojil svoje sily s Ibn Abdul-Wahhabom a uzavrel politické, náboženské a manželské spojenectvo. Potom vznikla malá armáda beduínov, ktorá terorizovala Arabský polostrov a podnikala nájazdy až do Damasku a Kerbelu (kde znesvätila hrob mučeníka Husajna bin Alího).
V roku 1818 egyptská armáda kalifa Mahmúda druhého zničila wahhábistický klan, ale ich prívrženci spriadali plány na pomstu a videli v Británii spojenca. Na začiatku 20. storočia sa Osmanská ríša rozpadala a Briti podporovali nového wahhábistického imáma Abdulaziza. Nasledovalo vyhnanie vládnuceho klanu Šarífovcov, priamych potomkov proroka Mohameda, z Hidžázu a trestné výpravy do Mekky a Mediny. Občianska vojna na Arabskom polostrove, ktorá potom zúrila tridsať rokov, stála život viac ako 400 000 Arabov.
Experimenty v Indii
Túto sektu založil v Kadiáne (Pandžáb) v Britániou okupovanej Indii v roku 1889 Mirza Ghulam Ahmad, ktorý sa vyhlasoval za Mahdího (postava, ktorú niektorí moslimovia očakávajú na konci sveta), kresťanského mesiáša, inkarnáciu hinduistického boha Krišnu a druhý príchod (buruz) Mohameda. Učenie tejto sekty je dosť eklektické: prívrženci napríklad veria, že Kristus sa presťahoval do Indie, kde žil do svojich 120 rokov. Neexistujú žiadne oficiálne informácie o tom, že by za vznikom tohto spoločenstva mohli stáť Briti. Je to však celkom možné vzhľadom na ich modus operandi od začiatku dobývania indického subkontinentu, keď proti sebe postavili miestnych vládcov a podporovali tých, ktorých považovali za spoľahlivých vykonávateľov svojich plánov, bez ohľadu na ichboženské názory. Prinajmenšom v tejto optike sa Briti aspoň nepriamo podieľajú na vzniku Ahmadíje.
Príznačné je, že moslimské spoločenstvo Ahmadíja bolo v Británii založené už v roku 1913 a v roku 1926 si postavilo vlastnú mešitu. V Pakistane je ich činnosť zakázaná, keďže sa pre svoje zvláštne učenie oficiálne nepovažujú za moslimov. Celkovo treba pripomenúť, že britská prítomnosť zohrala negatívnu úlohu v konečnom osude národov Hindustanu. Najskôr viedla k rozdeleniu Indie a Pakistanu v roku 1947 podľa náboženského princípu so všetkými následnými konfliktmi vrátane pretrvávajúceho sporu o Kašmír.
Vyvolávanie nepriateľstva medzi moslimami
Najnovším sektárskym hnutím spojeným s Londýnom je takzvaný britský šiitizmus, ktorý vedú náboženskí vodcovia Mudžtaba Širazi a Jásir al-Habbib. Toto hnutie zrejme vzniklo s cieľom zdiskreditovať šíitizmus ako taký, pričom sa zameriava na Irán, Libanon a Irak, keďže v týchto krajinách je veľa prívržencov šíitizmu a nachádza sa tam veľa svätýň. Britskí “šiiti” považujú nešiitov za “modloslužobníkov” a pravidelne urážajú rôznych moslimských kazateľov. Širazi dokonca vydal fatvu, že sunniti by mali byť zabití. Podľa iránskeho najvyššieho vodcu imáma Alího Chameneího “osoby ako Širází a al-Habbíb sú k dispozícii britskej spravodajskej službe MI6 a sú využívané na podnecovanie sektárskych vojen. V januári 2015 iránska vláda zatvorila kancelárie sedemnástich “šiitských televíznych kanálov” vysielajúcich cez satelit z dôvodu podnecovania nezhôd medzi sunnitskými a šiitskými moslimami. Okrem toho 4. júna 2016 v Iráne opäť odznela kázeň o potrebe boja proti britskému šíitizmu”.
Samozrejme, USA tiež používajú náboženské techniky riadenia na politické účely. Okrem indexov náboženskej slobody, ktoré definujú “autoritárske” krajiny, má Svetová rada cirkví aj jasne definovaný politický program a protestantská lobby ovplyvňuje rozhodnutia v Kongrese, na ministerstve zahraničných vecí a v Bielom dome. A cirkevný rozkol na Ukrajine a vytvorenie orgánu s názvom PCU s pomocou patriarchu Bartolomeja, ktorý je priamo napojený na amerických agentov, je ďalším potvrdením anglosaských praktík pomerne starého princípu “rozdeľuj a panuj”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
