Ilustračné foto
Aktuality, História,

Ako libanonskí šiíti spôsobili v roku 1983 americkej námornej pechote krvavý kúpeľ a prinútili ich rýchlo utiecť z krajiny

Občianska vojna v Libanone /1975 – 1990/ zmenila túto kedysi kvitnúcu krajinu, ktorú prezývali Švajčiarsko Blízkeho východu, na nepoznanie. V krajine sa rozhorel náboženský konflikt medzi šiítmi, sunnitmi a kresťanmi, tento konflikt spoza hraníc riadili Američania a Izrael, ktorí sa obávali aj sunnitských Palestínčanov, ktorí utiekli z Palestíny pred izraleskými vojakmi do Libanonu /pokračovali však v boji proti Izraelu/ a aj šiítov, ktorí boli tradične protiamericky a protiizralesky naladení, pričom ich podporovala Sýria a Irán. Najsilnejšou šiítskou organizáciou v Libanone sa stal postupne Hizballáh.


 

Zástava Hizballáhu

 

V roku 1982 vtrhol Izrael bez vypovedania vojny do Libanonu, Izraelci chceli zničiť infraštruktúru Organizácie pre oslobodenie Palestíny /v čele stál Jásir Arafat/, pretože táto organizácia pomerne úspešne útočila na izraelské ciele. Izraelská armáda ostreľovala Bejrút približne 2 mesiace, celá akcia sa skončila evakuáciou Organizácie pre oslobodenie Palestíny z Bejrútu. To však neznamenalo, že sa boj proti Izraelu skončil, konflikt pokračoval ďalej.

 

Dňa 14.9.1982 bol pri teroristickom útoku zabitý maronitský libanonský prezdent Bašír Gemayel. Izrael opakovane zaútočil na južný Libanon a maronitské jednotky na izraelskej strane povraždili Palestínčanov v utečeneckých táboroch Šabra a a Šatíla, ktoré dodnes existujú v Bejrúte. Do akcie v Šabre a Šatíle boli zapojení aj vysokí izraelskí dôstojníci, vtedajší minister obrany a neskorší premiér Ariel Šaron, náčelník generálneho štábu Rafael Ejtan a veliteľ izraelskej vojenskej rozviedky Aman Jehošua Sagui. Priama účasť sa trojici obvinených nedokázala a nik z nich nebol verejne stíhaný.

 

Keďže situácia v krajine bola po atentáte na prezidenta veľmi napätá a Izrael si nedokázal sám so situáciou poradiť, Američania, Francúzi, Taliani a Briti sa rozhodli do Libanonu vstúpiť a “zabezpečiť mier”. Američania vyslali do krajiny námornú pechotu, Francúzi cudzineckú políciu a Taliani a Briti výsadkárov. Američania, ktorí si potrebovali po Vietname trochu vylepšiť vojenské sebavedomie, vtrhli do Bejrútu v ozaj kovbojskom štýle, netušili však, že nad ich hlavami sa vznáša Damoklov meč.

 

Americké a izraelské predstavy ako riešiť situáciu v Libanone sa vždy nestotožňovali. Američania dokonca raz zastavili aj izraelskú tankovú kolónu pod hrozbou použitia zbraní, pretože Izraelci boli ochotní situáciu v Libanone neustále vyhrocovať, Američania sa však obávali, že zvyšovanie napätia posilní na Blízkom východe vplyv ZSSR a Sýrie.

 

Situácia v Libanone sa vymkla spod kontroly v roku 1983 a odskákali si to v prvom rade členovia americkej námornej pechoty, ktorí boli ubytovaní v štvorposchodovej budove na území medzinárodného letiska v Bejrúte.

 

V šítskej pomste zohral dôležitú úlohu Imád Mugníja /1962 – 2008/. Tento bývalý libanonský dôstojník a politik, známy aj pod prezývkou al Hadž Radwan bol bezpečnostným expertom Hizballáhu a bol úzko spojený s iránskou tajnou službou. Mal prsty vo viacerých útokoch na izraelské a americké ciele, okrem útoku na základňu americkej námornej pechoty v Bejrúte v roku 1983 či útoku na židovské komunitné centrum v Buenos Aires v roku 1994, mal za sebou niekoľko desiatok ďalších akcií, takže CIA a Mossad vypísali na jeho hlavu odmenu 5 miliónov USD. Imád Mugníja umrel pri bombovom útoku v roku 2008 v sýrskom Damašku. Podľa všetkého pri jeho likvidácii zohral kľúčovú úlohu Mossad a CIA /Mossad ale žiadne informácie v tlači nekomentuje/, ktorých agenti údajne podplatili niekoľkých sýrskych dôstojníkov tajnej služby. Tí vložili bombu do Mugníjovho auta.

 

Imad Mugnija

 

Mugníja atentát proti Američanom v Bejrúte premyslel do najmenších podrobností. Okolo 6:20 vošiel kamión Mercedes-Benz do areálu letiska v Bejrúte. V podobnom kamióne vozili pre Američanov do areálu vodu. Kamión dvakrát obišiel parkovisko pri centrále, potom zrazu prudko zrýchlil a zamieril k zadnej bráne. Stráže spustili paľbu, no kamión prerazil plot z ostnatého drôtu, bránu do budovy a prenikol do prízemia budovy, kde samovražedný atentátik kamión odpálil. Po atentáte sa ukázalo, že sebevražedného atentátnika, ktorý riadil kamión chránili dodatočne pridané platne z oceľového plechu, cez ktoré nedokázali projektily z amerických útočných pušiek preniknúť.

 

Kamión bol naložený viac ako 5 tonami výbušnín TNT a v dôsledku výbuchu sa budova, v ktorej spalo 400 amerických námorných pešiakovv zrútila. Pod troskami zahynulo 241 amerických vojakov, rovnakému útoku / automobil naložený výbušninami/ boli vystavené aj kasárne francúzskej Cudzineckej légie, zahynulo 58 vojakov.

 

Atentát sa vša výbuchom nekončil. Šiítski sniperi odstreľovali pri záchranných prácach amerických vojakov, ktorí odpratávali trosky a snažili sa zavalených spolubojovníkov zachrániť. Pri útoku v Bejrúte zahynulo v histórii najviac amerických vojakov behom jedného dňa, straty boli vyššie aj ako straty za deň vo Vietname. Po útoku v Bejrúte Američania na rozdiel od francúzskych legionárov z Libanonu utiekli.

 

Video útok na kasárne americkej námornej pechoty v Bejrúte:

 

Krátko po atentáte sa k zodpovednosti prihlásilo viacero šiítskych ozbrojených organizácii, vrátane Islamského revolučného hnutia za slobodu šiítov. Časť odborníkov je však presvedčená, že za akciou stál Hizballáh, ktorý dodnes úspešne bojuje proti Izraelu a ktorý spoločne s Iránom a Rusmi pomáhal aj Bašárovi Asadovi v občianskej vojne v Sýrii, ktorú rozpútali Američania a kolektívny Západ voči Sýrii v roku 2012. Jednotky Hizballáhu úzko spolupracovali a spolupracujú v Sýrii aj s ruskými Wagnerovcami, ktorí ich považujú za plnohodnotnú bojovú jednotku, schopnú samostatne riešiť aj náročné zadané úlohy.

 

Hizballah počas nasadenia v Sýrii v roku 2018:

 

Američania a Francúzi po atentáte síce bombardovali pozície Hizballáhu v Libanone, nespôsobili však také škody, ktoré by Hizballáh dokázali vyradiť, zlikvidovať, alebo oslabiť. Medzi Arabmi, ktorí nenávideli Izrael a USA šiítsky Hizballáh ozaj zabodoval a vybudoval si prestížne postavenie, ktoré si udržuje dodnes.

Karol Oravečka

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov