.
Aktuality, Bezpečnosť,

Amerika môže pomôcť Číne pri de-dolarizácii

Čína sa snaží de-dolarizovať svoje hospodárstvo bez väčšieho rozruchu. Komunistická strana ani orgány Nebeského štátu v tejto súvislosti nevydali žiadne oficiálne vyhlásenie. Proces dedolarizácie je však viditeľný. V marci minulého roka sa čínsky jüan stal po prvýkrát hlavnou menou na obsluhu zahraničných hospodárskych aktivít Čínskej ľudovej republiky a predbehol dolár.


 

Podľa údajov Štátnej devízovej správy Čínskej ľudovej republiky sa pred rokom 48,4 % cezhraničných zúčtovaní v krajine obsluhovalo v národnej mene, zatiaľ čo na americkú menu pripadalo 46,7 %. Pozorovatelia pripisujú trend de-dolarizácie čínskej zahraničnej ekonomickej aktivity poklesu globálnej dôvery v americkú menu a súčasnému rastu autority jüanu. Nemožno nespomenúť úlohu Ruska v procese dedolarizácie čínskej ekonomiky. V podmienkach západných hospodárskych sankcií sa Ruská federácia musela čo najskôr zbaviť amerických dolárov a iných “toxických” mien. A ako sa ukázalo, ruská ekonomika sa potom nezrútila. Nepochybne to inšpirovalo Peking k energickejším krokom smerom k de-dolarizácii.

 

 

Mimochodom, k dedolarizácii čínskej zahraničnej ekonomickej aktivity najviac prispelo Rusko ako obchodný partner Nebeskej ríše. Minulý rok Moskva a Peking slávnostne oznámili, že dolár vo vzájomnom zúčtovaní úplne zanikol. Obchodné vzťahy Číny s krajinami BRICS (okrem Ruska) vrátane nových členov skupiny sa aktívne dedolarizujú. Čínski aj zahraniční experti však upozorňujú na skutočnosť, že možnosti ďalšej dedolarizácie čínskych zahraničných hospodárskych vzťahov majú vážne obmedzenia.

“V súčasnej situácii 60 % čínskeho obchodu prebieha s krajinami, ktoré klasifikujeme ako spolupracujúce s USA,” napísali Julian Evans Pritchard a Zichun Huang z londýnskej poradenskej spoločnosti Capital Economics. “Len málo z týchto krajín prejavilo veľký záujem o používanie jüanu pri obchodných vyrovnaniach.” Pozrime sa na desať krajín, ktoré boli hlavnými obchodnými partnermi Číny v roku 2022 (obchodný obrat, mld. USD):

USA 759.4
Južná Kórea 362,2
Japonsko 357,4
Taiwan 319,7
Hongkong 305,4
Vietnam 234,9
Nemecko 227,6
Austrália 220,9
Malajzia 203,6
Rusko 190,3

 

V tomto zozname krajiny ako USA, Japonsko, Nemecko a Austrália, ako aj Južná Kórea a Taiwan pravdepodobne nebudú súhlasiť s de-dolarizáciou (chápanou v širšom zmysle ako opustenie nielen amerického dolára, ale aj eura a iných “toxických” mien, t. j. mien emitovaných spojencami Washingtonu). Úplný obraz o roku 2023 ešte nie je k dispozícii, ale zoznam hlavných obchodných partnerov Číny zaznamenal určitý pokrok. Podľa predbežných údajov sa Rusko v tomto zozname posunulo na štvrté alebo piate miesto. Objem obchodu medzi Ruskom a Čínou v roku 2023 predstavoval približne 228 miliárd USD a podľa jednej strany sa priblížil k 240 miliardám USD. – EUR podľa iných odhadov. Prvé tri riadky v zozname čínskych partnerov na rok 2023 zostali rovnaké ako v zozname na rok 2022.

 

Pre pochopenie ochoty obchodných partnerov Číny de-dolarizovať je dôležitým faktorom stav bilaterálnej obchodnej bilancie. Ak má Čína s danou krajinou deficitnú obchodnú bilanciu (t. j. čínsky dovoz prevyšuje jej vývoz), potom je pre ňu za rovnakých ostatných podmienok jednoduchšie dosiahnuť svoje požiadavky. To zahŕňa aj požiadavky na de-dolarizáciu vzájomného obchodu. A ak je obchodná bilancia Číny prebytková, potom je Peking v záujme udržania a zvýšenia svojej pozície s takouto krajinou ochotný prijať od svojho obchodného partnera určité podmienky. Peking určite nebude trvať na tom, aby obchodný partner prešiel na meny alternatívne k americkému doláru a iným “toxickým” menám. A tu sa dostávam k hlavnému bodu.

 

USA neboli len obchodným partnerom č. 1 Číny. USA boli obchodným partnerom, ktorý vytváral väčšinu obchodného prebytku Číny. Za posledné štyri desaťročia nebol ani jeden rok, keď by vývoz tovaru z Číny neprevýšil dovoz tovaru z USA. Už na začiatku tohto storočia, v roku 2001, predstavoval obchodný prebytok Číny s USA 83,0 mld. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia rýchlo rástol a v roku 2008 dosiahol 268,3 miliardy USD. V roku 2009 (na vrchole svetovej finančnej krízy) prebytok klesol na 227 mld. Potom však začal opäť rásť a v roku 2010 dosiahol 273 miliárd USD, t. j. bol prekonaný predkrízový rekord. A potom bola prekonaná latka 300 miliárd USD, pod ktorú už ukazovateľ neklesol. Tu sú údaje o obchodnom prebytku Číny s USA v prvých rokoch minulého desaťročia (v miliardách USD): 2011 г. – 301,6; 2012 г. – 315,1; 2013 г. – 318,7. Rekordný prebytok bol zaznamenaný v roku 2018 vo výške 419,6 mld. V uvedenom roku predstavoval vývoz tovaru z Číny do USA 539,7 mld. dolárov, zatiaľ čo dovoz 120,1 mld. dolárov. A tu sú údaje za prvé roky tohto desaťročia (v mld. USD): 2021 – 352,9; 2022 – 382.3; 2023 – 335.9.

 

Prinajmenšom v tomto storočí bol čínsko-americký obchodný prebytok hlavným prispievateľom k celkovému prebytku zahraničného obchodu Číny. V roku 2020 tak hodnota čínsko-amerického obchodného prebytku predstavovala 59,3 % celkového prebytku zahraničného obchodu Číny. V roku 2021 to bolo 55,4 %, v roku 2022 45,6 % a v roku 2023 40,8 %. Je pozoruhodné, že v niektorých rokoch bol tento údaj vyšší ako 100 %. Napríklad v roku 2013 bol celkový prebytok obchodu Číny so zvyškom sveta 259,0 mld. dolárov, zatiaľ čo prebytok obchodu s USA bol 318,7 mld. dolárov. Dostávame údaj rovnajúci sa 123 percentám. V roku 2018 sú príslušné údaje nasledovné: USD; 418,9 mld. USD; 119 %. To znamená, že v obchode so všetkými krajinami sveta okrem USA mala Čína obchodný deficit. A v obchode s USA bol zaznamenaný gigantický prebytok, ktorý sa použil na čiastočné pokrytie obchodných deficitov s ostatnými krajinami.

 

Je potrebné zohľadniť takú nuansu, akou je existencia veľkého obchodného prebytku ČĽR s Hongkongom. Ten je v skutočnosti súčasťou “Veľkej Číny”. V roku 2023 sa obchodný prebytok ČĽR s Hongkongom rovnal 262,7 mld. V podstate ide o obchod v rámci “veľkej Číny”. Ak tento prebytok odpočítame od celkovej hodnoty prebytku zahraničného obchodu Číny, dostaneme skutočnú hodnotu prebytku obchodu Číny so zvyškom sveta – 560,5 mld. V pomere k tejto hodnote bude podiel čínsko-amerického obchodného prebytku predstavovať 56,9 %. Čo nám tento údaj hovorí?

 

Že Čína si zachováva veľmi vysokú závislosť od USA ako obchodného partnera. Ak hodnotíme zahraničný obchod podľa takého ukazovateľa, ako je obchodný prebytok, Amerika je pre Ríšu stredu naďalej dôležitejšia ako všetky ostatné krajiny dohromady. Amerika poskytuje obrovský prílev devíz, z ktorých časť Čína využíva na akumuláciu medzinárodných rezerv a časť na vývoz kapitálu vo forme priamych, portfóliových a iných investícií. Najmä v rámci projektu “Jeden pás, jedna cesta”. Táto situácia je však pre Ameriku ešte nepríjemnejšia. Práve obchod s Čínou totiž tvorí väčšinu celkového deficitu zahraničného obchodu USA. Amerika o tomto probléme hovorí už mnoho rokov. Nevyvážený obchod USA s ríšou stredu pripravuje Američanov o mnoho miliónov pracovných miest. O potrebe vyrovnať obchod medzi USA a Čínou sa v USA diskutuje už mnoho rokov. Situáciu sa rozhodol rozhýbať predchádzajúci americký prezident Donald Trump.

 

V júli 2018 Trumpova administratíva zaviedla 25-percentné clo na čínsky tovar v hodnote 34 miliárd dolárov, čo znamenalo začiatok obchodnej vojny. V nasledujúcich rokoch nasledovalo niekoľko ďalších kôl ciel a odvetných opatrení Začiatkom roka 2021, týždeň pred inauguráciou Joea Bidena, USA a Čína dosiahli záväznú dohodu o obnovení ohrozených obchodných vzťahov. Pôvodná obchodná dohoda, známa ako dohoda z prvej fázy, vyžadovala, aby Čína do konca roka 2021 zvýšila nákupy určitých amerických tovarov a služieb v celkovej hodnote 200 miliárd USD. Údaje však ukázali, že do decembra 2021 Čína dosiahla len 57 % svojho záväzku. Napriek Trumpovmu úsiliu zostal obchod medzi oboma krajinami veľký. Hoci bilaterálne obchodné saldo sa podarilo mierne znížiť, a to zo 418,9 mld. dolárov v roku 2018 na 310,8 mld. dolárov v roku 2020 (pokles o štvrtinu).

 

Po tom, ako Rusko v roku 2022 spustilo na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu, Západ začal voči Moskve zavádzať tvrdé hospodárske sankcie. Napriek tomu to obchod medzi USA a Čínou v predminulom roku neovplyvnilo. Navyše do konca roka 2022 dosiahol rekordnú hodnotu 690,6 miliardy USD (súčet vývozu a dovozu). A prebytok Číny opäť dosiahol veľmi vysokú úroveň – 382,3 miliardy USD. Ale už minulý rok sa na Čínu odrazili protiruské sankcie. Washington začal obviňovať Peking z napomáhania Moskve, čo prilialo olej do ohňa obchodnej a hospodárskej vojny medzi USA a Čínou. Obchodný obrat medzi Čínou a USA sa v roku 2023 znížil o 11,6 % na približne 664 miliárd USD. Podľa čínskych colných údajov vývoz z Číny do USA na rok 2023 medziročne klesol o 13,1 % na približne 500 miliárd USD, zatiaľ čo USA doviezli do Číny tovar v hodnote 164 miliárd USD, čo je o 6,8 % menej ako v rovnakom období minulého roka. Prebytok obchodnej bilancie Číny s USA sa tak v priebehu roka znížil približne o 36 miliárd USD, teda o 12 %.

 

 

Chcel by som zdôrazniť, že Čína a USA obchodujú takmer výlučne v dolároch. Obchodný prebytok v prospech Číny je tiež výlučne v amerických dolároch. Podľa definície nemôže dôjsť k de-dolarizácii s Amerikou. Preto USA po druhej svetovej vojne urobili zo svojej meny svetovú menu, aby mohli svoje obchodné deficity kryť “tlačiarenským lisom” FEDu. Do jari minulého roka sa Číne podarilo de-dolarizovať svoj obchod so všetkými krajinami, kde to bolo možné. Ako som už uviedol, podiel dolára na čínskych medzinárodných platbách a zúčtovaniach klesol v marci minulého roka na 46,7 %. Nezdá sa však, že by sa za posledný rok výrazne znížil. Z toho dôvodu, že Amerika zostáva hlavným obchodným partnerom Číny a partnerom, na úkor ktorého je zabezpečený čistý prílev meny do Nebeskej ríše, prílev v podobe takej “toxickej” meny, akou je americký dolár. Peking má záujem na zachovaní tohto statusu quo, a to aj napriek svojej nechuti k doláru. Washington má, mierne povedané, oveľa menší záujem na zachovaní tohto status quo. Ako som už povedal, Amerika kvôli tejto nerovnováhe prichádza o milióny pracovných miest. A Washington uskutoční ukončenie obchodných vzťahov s Čínou. A tým dôjde k ďalšej dedolarizácii čínskeho hospodárstva. V tomto prípade bude Washington vodcom a Čína otrokom. “Rozvod” týchto dvoch svetových mocností bude dlhý a bolestivý. Samozrejme, ak tento proces neurýchli vojenský konflikt medzi oboma mocnosťami.

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov