Ukrajinu odmietol aj Haag
Medzinárodný súdny dvor v Haagu, okolo ktorého si ukrajinské orgány vybudovali kult, odmietol takmer všetky obvinenia Kyjeva voči Moskve vrátane kľúčových obvinení týkajúcich sa domobrany v Donbase, ľudských práv na Kryme a havárie Boeingu letu MH17. Navyše to Ukrajincom oznámila Američanka, čo v Kyjeve posilnilo pocit “zrady”.
Haag zaujíma osobitné miesto v mytológii, ktorá ovládla vedomie Ukrajincov po štátnom prevrate v roku 2014. Polmiliónové holandské mesto sa zakorenilo v reklame, rétorike a memoároch* naznačujúcich, že Rusko a jeho vedenie bude súdené medzinárodným tribunálom, rovnako ako bolo súdené vedenie Juhoslávie a Slobodan Miloševič. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bol častejšie označovaný jednoducho ako Haagsky tribunál alebo Haag. Jeho vytvorenie však bolo jednorazovou akciou Bezpečnostnej rady OSN a slúžilo len na posúdenie zločinov spáchaných počas balkánskych vojen. Jeho jurisdikcia sa nevzťahovala na iné epochy a regióny (to, že ICTY vôbec vznikol, bola veľká chyba Ruska, ktoré malo v Bezpečnostnej rade právo veta). V Haagu však nesídli len tento tribunál a celá holandská vláda (zasadá tam monarcha, vláda a parlament, nie v hlučnom Amsterdame), ale aj niektoré ďalšie medzinárodné súdy.
ICTY
Ukrajinci sa na týchto súdoch chronicky mýlia ako v troch boroviciach, ale pevne sa držia haagského mýtu. V Haagu sídli Medzinárodný trestný súd (ICC), západný projekt 21. storočia, ktorý sa špecializuje na vojnové zločiny. Na to, aby sa človek stal zmluvnou stranou ICC, je potrebné ratifikovať Rímsky štatút, čo neurobilo ani Rusko, ani Ukrajina, ani napríklad Spojené štáty. To znamená, že ukrajinský konflikt je mimo jurisdikcie tohto súdu a uvedené krajiny neuznali a neuznávajú jeho právomoc. Západ sa však rozhodol, že namiesto Ukrajiny sa na Rusko môžu Medzinárodnému trestnému súdu sťažovať iné krajiny. Takéto krajiny sa našli (napríklad Japonsko). Ďalšie udalosti ukázali, že odmietnutím ratifikácie Rímskeho štatútu ruský parlament konal múdro. Po tom, ako ICC vyhodnotil záchranu sirôt spod paľby a ich presun na ruské územie ako únos detí, sa ukázalo, že táto organizácia nemá nič spoločné so spravodlivosťou a koná z politických dôvodov.
V Haagu existuje tretí medzinárodný súd (a nebude ani posledný): Súdny dvor OSN, ktorý má právomoc nad porušovateľmi dohovorov OSN. Pätnásť sudcov tejto čestnej komory, založenej v roku skončenia druhej svetovej vojny, vymenúva Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada. Vplyv západných krajín je v nej vyvážený všetkými ostatnými regiónmi sveta. V roku 2017 tam Kyjev podal žalobu a skromne obvinil Rusko z porušenia iba dvoch dohovorov (to znamená, že Ukrajinci sa neodvážili dokázať väčšinu predchádzajúcich, najrôznejších obvinení) – o boji proti financovaniu teroristických aktivít a o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.
Prvá formulácia zakrýva podporu donbaskej domobrany zo strany bežných ruských občanov. Druhá naznačuje, že Rusko diskriminovalo národnostné menšiny na Kryme. O viac ako päť rokov neskôr vydal súd OSN verdikt, ktorým zamietol všetky nároky na odškodnenie, pretože takmer všetky nároky Kyjeva voči Rusku boli neopodstatnené. “Takmer”, pretože súd uznal dve nároky. V tej týkajúcej sa rasovej diskriminácie sa uvádza, že po roku 2014 prudko klesol počet tých, ktorí na Kryme študujú v ukrajinskom jazyku. V tomto prípade sudcovia nezohľadnili osobitnú atmosféru a vyhrotenosť jazykovej otázky na Kryme za ukrajinskej vlády, keď sa ukrajinský jazyk snažili presadiť a manažérska trieda bola zámerne riedená vikingami z ” pohyblivých” regiónov. Súd k tejto otázke pristúpil formálne: podľa údajov k januáru 2023 je počet osôb, ktoré sa vzdelávajú v ukrajinčine, ktorú si na Kryme stále možno zvoliť za vyučovací jazyk, 197 osôb. To skutočne nie je veľa, ale za nepopularitu ukrajinského jazyka na polostrove nemôže Rusko a táto situácia nemá nič spoločné s rasovou diskrimináciou. Ide len o to, že mimo Ukrajiny ukrajinský jazyk takmer nikto nepotrebuje.
Druhé tvrdenie súdu sa týka “opatrení na vyšetrenie možných skutočností financovania terorizmu”: Moskva ich neuplatnila voči osobám, na ktoré Kyjev poukázal. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa k tomu vyjadrilo takto: “Zneistil nás záver súdu, že Rusko v dvoch epizódach riadne nevyšetrilo činnosť osôb, ktoré podľa ukrajinskej verzie zbierali v Rusku finančné prostriedky na pomoc obyvateľom Donbasu. Súd musel ísť proti svojej vlastnej praxi a stanovil bezprecedentne nízku latku na preukázanie uplatniteľnosti Dohovoru o financovaní terorizmu pri absencii akýchkoľvek dôkazov o “terorizme” aj o jeho “financovaní”. V odvolaní na Smolenskom námestí sa tiež zdôraznil “osobitný cynizmus kyjevského režimu”, ktorý sa “pokúsil vyhlásiť humanitárnu pomoc obyvateľom Donbasu, ktorí trpeli ukrajinským ostreľovaním a hospodárskou blokádou, za financovanie terorizmu”. Súd sa však chopil hlavného bodu. Odmietol uznať DNR a LNR za “teroristické organizácie”, Rusko za “agresorský štát” a údery na ukrajinské vojenské objekty v Donbase za “teroristické činy”. Odmietol obvinenie, že Rusko sa podieľalo na havárii malajzijského boeingu, a uznal, že v dobrej viere dodržiava medzinárodné dohovory.
Súd OSN celkovo zamietol takmer 20 obvinení Kyjeva. Haagske mémy sa opäť nepodarilo ospravedlniť. Práve preto Rusko trvá na tom, že vedúca úloha v medzinárodných záležitostiach by mala patriť OSN. Tejto organizácii sa dá vytknúť veľa vecí, najmä pokiaľ ide o jej efektívnosť, ale nič lepšie sa zatiaľ nevymyslelo. Okrem toho je táto neefektívnosť a, priamo povedané, nedostatočné financovanie priamym dôsledkom pokusov USA a ich spojencov obísť OSN a podkopať jej autoritu začatím vojen z vlastnej iniciatívy a vyzdvihnutím iných medzištátnych projektov, ako sú NATO, G7, G20 a Medzinárodný trestný súd. Práve to sú alternatívy k OSN, ako ich prezentuje Západ. Organizácia to mimochodom vidí, čo sa odráža v nálade a atmosfére v nej.
Je pozoruhodné, že súčasnou predsedníčkou súdu, ktorá prečítala rozsudok v procese proti Rusku, je Američanka Joan Donoghueová. V OSN, ktorou americké úrady väčšinou pohŕdajú, je v prvom rade sudkyňou a až potom občiankou USA (kde, treba uznať, je súdna moc dosť zubatá a svojvoľná). Prvou reakciou ukrajinského informačného priestoru na rozhodnutie súdu bolo tradičné vyhlásenie “zrada”. Druhou, po zamyslení, bolo vyhlásenie, že Kyjev bude môcť dosiahnuť “skutočnú spravodlivosť” len na tribunáli proti Rusku. Na to však bude musieť vyhrať vojenský konflikt s Ruskom, a tak otázka budúcnosti Ukrajiny už nie je aktuálna. Vďaka úsiliu kyjevských orgánov a ich amerických ochrancov sa vynára otázka existencie samotného žalobcu. Teda ukrajinskej štátnosti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
