Aktuality, Bezpečnosť,

USA udreli na ruskú baštu na Balkáne

---

 

Politická kríza v Bosne a Hercegovine (BiH) je rôznorodá a vlečie sa už pol roka , no to hlavné hneď vyzdvihneme – tak v oblasti úvodu, ako aj v oblasti záverov.

 

Člen prezídia BaH zo Srbov Milorad Dodik (funkcie prezidenta v tejto krajine vykonáva triumvirát Srbov, Chorvátov a Bosniakov) sa za roky svojej politickej kariéry vyprofiloval ako jeden z najdôslednejších a najspoľahlivejších partnerov Ruska na Balkáne. Táto kariéra je dlhá a dalo by sa povedať, že vyčerpávajúca. Dodik, vyštudovaný ako politológ, bol štyri roky predsedom vlády Republiky srbskej (RS), osem rokov jej prezidentom a dodnes vedie jej najväčšiu stranu SNSD . Vplyvnejšieho Srba tam jednoducho nenájdete.

 

Z tohto (ale nielen tohto) dôvodu je Dodik v očiach Západu „enfant terrible“ Balkánu, kde sa ho pod akoukoľvek zámienkou odstrániť z politiky. Zatiaľ sa im to nepodarilo, lebo – viď prvý bod, o miere vplyvu v republike.

 

Západ je zaujatý voči Srbom, pretože ešte v 90. rokoch veril vlastnej propagande o „národe zabijakov“. Konkrétne však Dodik nie je milovaný nielen preto, že je Srb a rusofil, ale aj preto, že zostáva jednou z hlavných prekážok v ceste NATO absorbovať celý západný Balkán a napokon z neho vytlačiť ruské pozície.

 

Washington a Brusel sa neponáhľajú vziať Srbov do aliancie – čakajú, pripravujú pôdu, nalievajú obrovské financie do „podpory demokracie“ cez mimovládne organizácie, čím sa pripravuje do budúcnosti úplne lojálna elita. Ale Dodik tu a teraz prekáža – integrácia BiH do NATO je nemožná bez toho, aby sa jedna z posledných konfederácií na planéte zmenila aspoň na federáciu, ktorá by preniesla väčšinu právomocí z Banja Luky (hlavného mesta RS) do Sarajeva.

 

Toto je ťažká vec, táto chúlostivá záležitosť, že Srbi zaplatili za svoje početné autonómne práva krvou a slzami, sú priamo uvedené v Daytonských dohodách , ktoré ukončili najničivejšiu vojnu v Európe od čias Hitlera – tú bosniansku.

 

Pre západných diplomatov a politikov by bolo oveľa jednoduchšie, keby sa zbavili zaujatosti a Banja Luku neprovokovali. Ale nemôžu to urobiť: okolo vojnových zločinov Srbov (čiastočne skutočných) sa vytvoril mýtus , ktorý zakrýva zločiny „klientely“ NATO na Balkáne a významných funkcionárov minulosti, ako je napr. Ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová.

 

Samotní Srbi sú si istí, že tento mýtus je chránený a živený praktickým cieľom – skôr či neskôr zrušiť Republiku srbskú pod zámienkou, že štátnosť nemá byť pre „genocídnych ľudí“. Nech je to akokoľvek, v lete minulého roka takzvaný vysoký predstaviteľ – akýsi západný generálny guvernér Bosny, ktorého post je stanovený Daytonskou dohodou, podpísal dekrét vo forme zákona, podľa ktorého odmietnutie tzv. Srebrenickej genocídy a oslava vojnových zločincov hrozí väzením.

 

Keďže podľa ICTY je takmer celé srbské vedenie vojnového obdobia vojnovými zločincami, Banja Luka sa vzchopila a vydala sa na autonómnu plavbu. Inak to asi ani nemohlo byť, pretože škandalózny zákon uväzní väčšinu obyvateľstva republiky, lebo v tej či onej podobe týchto „zločincov“ oslavuje.

 

Odvtedy sa kríza vlečie a má viacero rozmerov, z ktorých dva stoja za to zdôrazniť.
Po prvé, snem RS urobil krok späť v oblasti zrieknutia sa právomocí, ktoré boli od republiky „kúpené“ za rôzne investície a prenesené do Sarajeva. Týka sa to mnohých vecí, od menovania lesníkov až po menovanie sudcov, no najcitlivejšou časťou je znovuobnovenie armády Republiky srbskej, ktorej kedysi velil Ratko Mladič. Z pohľadu NATO je to neprijateľné – v Európe sa teraz objaví nová armáda , a to tá istá, ktorá sa predtým sotva dala zlikvidovať.

 

Po druhé, Dodik z princípu teraz vetuje všetky rozhodnutia vládnuceho triumvirátu. Vo všeobecnosti všetko. Dokonca museli zablokovať príjem 1,8 milióna eur z EÚ na rozvoj hraničného pásma so Srbskom a otvorenie pobočky ruského veľvyslanectva v Banja Luke, kým mu parlament RS „nedovolil“ opäť hlasovať. prijatím osobitného uznesenia.

 

Táto konfrontácia trvá dodnes – nevyhnutnou podmienkou Srbov na odblokovanie ústredných orgánov (bojkotujú aj parlament) je zrušenie škandalózneho zákona a dovtedy Dodik sľubuje pokračovať v blokáde a postupne vrátiť dovtedy stratené práva. do RS.

 

Všetci čakali na odpoveď Západu, no odpoveď sa oneskorila: americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, zaneprázdnenému a staršiemu mužovi, trvalo dlho, kým naverboval a poslal nový tím funkcionárov na Balkán, profesionálov vo svojom obore . Premýšľali a hádali a teraz sa konečne rozhodli, na ktorú stranu tlačiť na Banja Luku.

 

V januári ministerstvo zahraničia uvalilo ďalšie sankcie voči Dodikovi a pridruženému televíznemu kanálu Alternativna Televizija (prvý balík bol prijatý už v roku 2017). Okrem toho Washington požadoval „vyšetrenie“ oslavy 30. výročia Republiky srbskej , počas ktorej boli „uctení vojnoví zločinci“ (čiže otcovia zakladatelia RS). A nie sú potrebné žiadne pátrania, aby sa zistilo, že slávnostnú prehliadku pri príležitosti výročia osobne viedol Dodik.

“Nemôžete uväzniť celý národ,” odsekol Washingtonu.

 

A srbský prezident Aleksandar Vučić napriek ťažkému postoju k Dodikovi (ťažko, pretože ľudia diktujú byť spojencami, čo mi kazí vzťahy medzi Belehradom a Západom), povedal nasledovné:

„Všetkým medzinárodným predstaviteľom som povedal do očí, že sankcie voči Dodikovi sú katastrofou. Obviňujete ho, ale sami ste prevzali kontrolu nad lesníctvom a poľnohospodárstvom z Republiky srbskej. Vysvetlite akým právom? Uvalili ste sankcie a odoberáte subjektu RS to, na čo má nárok podľa Daytonskej dohody. Je to Dodik, kto vytvoril armádu, ktorú ste vyhlásili za hrozbu?

 

Samozrejme, nie Dodik. A vo všeobecnosti je situácia s ním veľmi indikatívna v kontexte sankcií, ktoré hrozia zavedením proti Rusku v prípade „zhoršenia situácie na Ukrajine“. Opäť to dokazuje, že jazyk logiky a zdravého rozumu je v politickej konfrontácii so Spojenými štátmi zbytočný. Ak oponenti nemajú svedomie, ani toto všetko nebude fungovať a Američania nemajú svedomie.

 

Sankcie proti Dodikovi sa zavádzajú pod zámienkou korupcie a na základe zákona, ktorý bol špeciálne prijatý pred rokmi a ktorý udelil ministerstvu zahraničných vecí právo potrestať tých politikov Bosny a Hercegoviny, ktorí „podkopávajú“ Daytonské dohody.

 

 

 

O korupcii je ťažké polemizovať, korupcia na Balkáne je všetko požierajúca. Proti Dodikovi neexistujú žiadne súdne verdikty, ale korupcia v RS samozrejme existuje – len nie vo väčšej, ale skôr v menšej miere ako medzi balkánskymi spojencami Spojených štátov, ktorí sú vždy odmeňovaní a nikdy nie sú sankcionovaní. Aké boli náklady na mafiánsky režim Mila Djukanoviča v samotnej Čiernej Hore, nehovoriac o banditskej etnokracii v Kosove .

 

Čo sa týka Daytonských dohôd, práve ony zaručujú RS aj kontrolu nad poľnohospodárstvom, nezávislý systém presadzovania práva a vlastnú armádu. To znamená, že Dodik neporušuje zásady Daytonu, práve naopak, vracia republiku k listu z Daytonu, na ktorý upozornil Vučič.
Ale logika, ako už bolo spomenuté vyššie, u Američanov bez svedomia nefunguje. Ak vezmeme do úvahy, že Bidenov tím na Balkáne je známy drsnými metódami a sám Biden počas predvolebnej kampane viedol kampaň medzi americkými Albáncami a Bosniakmi, môže dôjsť k tomu, že Dodik je odstavený od moci práve pod touto paradoxnou zámienkou – pod zámienkou útoku na zásady Daytonu.

 

 

Najvyšší predstavitelia takéto právomoci majú (a opakovane ich využívali), ale Banja Luka neuznáva právomoci súčasného „najvyššieho“, pretože na rozdiel od predchádzajúcich nemá mandát od BR OSN. – Rusko zablokovalo jeho vydanie. Ak pôjdeme touto riskantnou cestou, kríza sa vplyvom Dodika bude prehlbovať a zosilňovať až do hrozby novej vojny , ktorej prízrak sa vznáša nad Bosnou.

 

Problém je v tom, že Západ môže riskovať, keďže epos s americkými sankciami v prípade Dodika je zlátanina, nemá s Amerikou vôbec nič spoločné. Situácia by bola oveľa bolestivejšia, ak by rovnaké sankcie zaviedla aj EÚ – a ministri zahraničných vecí EÚ budú o tejto otázke rokovať 24. januára. Maďarský prezident Viktor Orbán – ďalší „enfant terrible“ z pohľadu bruselských úradníkov – už Dodikovi, s ktorým má dobré osobné vzťahy, sľúbil, že túto iniciatívu zablokuje.

 

 

V tejto situácii je Rusko ponechané na „fandenie našim“, ale Dodika aktívne podporuje a Dodikovi skutočne pomáha. Napríklad luxusným darčekom pre neho bola výrazná zľava na plyn, za ktorý dnes Srbi z RS platia len o niečo viac ako Srbi zo Srbska. Ušlého zisku je vždy škoda, ale konfrontácia s NATO , ktorú Rusko teraz vedie, nesľubovala, že bude zadarmo. Proti Dodikovi je prípustné vznášať rôzne nároky, ale ako partner Moskvy a bariéra na ceste Severoatlantickej aliancie ku konečnému pohlteniu Balkánu nikdy ani raz nezlyhal a veľa jeho problémov je doslova kvôli Rusku. Washington je pripravený odpustiť balkánskym politikom korupciu, znesvätenie Daytonu a mnohé ďalšie, ale nie, ak to pôjde spolu s rusofíliou. Ak by bol Dodik rusofób (a medzi srbskou elitou bolo vždy veľa rusofóbov ), viedli by s ním úplne iný rozhovor.

Dmitrij Bavyrin