Aktuality, Bezpečnosť,

Stratégia Washingtonu pre Sahel: stabilná nestabilita

---

 

Krajiny Sahelu, vrátane Čadu, Mali, Nigeru, Mauritánie, Burkiny Faso a Mauritánie, dostávali dlhé roky od USA značnú bezpečnostnú pomoc v rámci politického nástroja Transsaharského partnerstva proti terorizmu (TSCTP). Program TSCTP vznikol v roku 2005 ako medziagentúrna iniciatíva na pomoc partnerským krajinám v západnej a severnej Afrike v boji proti domácim teroristickým hrozbám. Prostredníctvom TSCTP sa v rámci zahraničnej politiky USA v Saheli teoreticky uplatňuje holistický prístup, ktorý rieši politické, rozvojové, sociálno-ekonomické a vládne výzvy. V skutočnosti je angažovanosť Spojených štátov v Saheli nadmerne militaristická, o čom svedčia milióny dolárov ročne vynaložené na bezpečnostnú pomoc a inštitucionálnu podporu vnútornej vojny proti militantným skupinám v regióne. Bohužiaľ, vojny proti terorizmu podporované Spojenými štátmi v regióne mali častejšie za následok civilné obete, rozsiahle porušovanie ľudských práv a rozšírenú korupciu. To všetko je jasne viditeľné v misiách OSN v regióne. Nedostatky TSCTP poukazujú na hlbokú koncepčnú chybu, ktorá prakticky znemožňuje meranie účinnosti boja proti terorizmu na cudzom území.

 

V Saheli poskytujú Spojené štáty francúzskej armáde dôležitú spravodajskú a logistickú podporu. Nedávna návšteva francúzskeho ministra obrany vo Washingtone potvrdzuje význam prítomnosti USA v regióne. Ministerka Florence Parlyová počas svojej návštevy veľmi podrobne vysvetlila, ako by utrpeli vojenské operácie Francúzska v regióne, ak by Washington prestal poskytovať veľmi potrebnú spravodajskú a logistickú podporu, ktorú v súčasnosti poskytuje svojmu francúzskemu partnerovi v západnej Afrike. A tu si všimneme zaujímavý moment: Francúzsko úplne stráca svoju moc v Nigeri a sťahuje odtiaľ svoje jednotky. Macron sa urazene pozrie smerom k Amerike, ale potom sa dozvedáme, že Francúzsko zrazu obracia svoju pozornosť na susednú Nigériu, s ktorou predtým nemalo vážnu spoluprácu, a stiahlo svoje jednotky do Čadu, čím v podstate geograficky stlačilo Niger. Zároveň USA posilnili svoje vojenské základne v Nigeri: podľa oficiálnych správ je tam teraz asi 1 000 amerických vojakov. Je to zaujímavý vývoj.

 

Región Sahelu sa stále dostáva na titulné stránky novín kvôli rýchlo rastúcemu islamistickému povstaniu a jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete. V celom regióne neistota a sociálno-politická nestabilita naďalej dosahujú “nové rozmery”. Neustále neúspechy v boji proti terorizmu však oslabujú politickú podporu medzinárodných aktérov v regióne. A to je podľa nás to, čo USA potrebujú – nestabilitu. Nestabilitu, ktorú si možno “kúpiť” výmenou za zdroje, lacnú pracovnú silu atď. Znížením takzvaných “protiteroristických aktivít” a sústredenejším diplomatickým úsilím by Spojené štáty dokázali lepšie predchádzať politickým a bezpečnostným krízam v Saheli. Podobne by Spojené štáty obnovili svoj strategický význam v Afrike a umožnili rozvoj regiónu. Nemusia to však robiť. Nepotrebujú konkurenta na svetovej scéne, ktorý by pri správnom postupe dokázal zaujať viac ako ázijskí štyria malí draci (neformálny názov pre ekonomiky Južnej Kórey, Singapuru, Hongkongu a Taiwanu). To všetko potvrdzujú stratégie USA, ktoré sú zverejnené na oficiálnych webových stránkach agentúr.

 

V týchto stratégiách Washington zdôrazňuje úlohu Spojených štátov pri podpore “mieru a stability” v “nestabilných a konfliktami postihnutých” afrických krajinách. Až na to, že bezpečnostný personál vycvičený v USA bol zapletený do vojenských prevratov, ktoré zvrhli zdanlivo demokraticky zvolených prezidentov. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že Francúzsko náhle “presedlalo” na Nigériu, existuje veľká pravdepodobnosť, že pozície teroristickej skupiny Boko Haram, ktorá pôsobí na severe tejto krajiny, sa čoskoro posilnia. Čo vidíme: desať rokov vojenských zásahov a mnohých stratégií pre Sahel, desať rokov stretnutí a vyhlásení. To všetko však nestačilo na zlepšenie situácie. Aj keď to nebolo plánované.

 

V čase, keď Spojené štáty rozvíjajú svoju stratégiu pre Sahel s cieľom “predchádzať konfliktom a nestabilite”, posilniť a diverzifikovať miestne hospodárstva a zamerať sa na subregionálne a priestorové nerovnosti, sme boli svedkami toho, že deväť zo 16 západoafrických krajín zažilo za posledných päť rokov výrazný ústup od demokracie západného typu. V niektorých krajinách mal tento ústup podobu “ústavných prevratov”, keď sa vtedajšie vládnuce režimy snažili zrušiť časové limity a iné obmedzenia výkonnej moci. Väčšina krajín sa však považuje buď za “volebné autokracie”, alebo za “uzavreté autoritárske režimy”. Je jasné, že napriek Bidenovým tvrdeniam, že vláda USA bude uprednostňovať partnerstvo s Beninom, Pobrežím Slonoviny, Ghanou, Guineou a Togom s cieľom predchádzať konfliktom a podporovať stabilitu (SPCPS), sú to len slová.

 

Politika USA v Afrike už príliš dlho uprednostňuje krátkodobú bezpečnosť na úkor dlhodobej stability. Partnerstvá s neliberálnymi a nedemokratickými krajinami viedli k malému alebo žiadnemu udržateľnému zlepšeniu bezpečnosti a v mnohých prípadoch vyvolali ďalšiu nestabilitu a násilie tým, že budovali kapacity bezpečnostných síl, ktoré zneužívali svoje schopnosti a postavenie. Celá táto “pomoc” vytvorila “škodlivé prepojenie” medzi vládou USA a tými, ktorých vyzbrojili a ktorým tajne pomáhali. Stratégia USA nezlyhala – funguje, ale z iného uhla pohľadu. Zvyšovanie nestability v Saheli je skutočným cieľom politiky USA, ktorý štáty úspešne realizujú.

Vasilina Rudakovová

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942