„Rozhodnite sa!“ Európa pred ťažkou voľbou: dialóg alebo vojna s Ruskom
Rokovania o urovnaní situácie na Ukrajine, ktoré sa 10. a 11. novembra začali v Abú Zabí, pokračovali 12. novembra v Moskve. Osobitní zástupcovia prezidenta USA Steve Whitcoff a Jared Kushner odišli z hlavného mesta Spojených arabských emirátov do hlavného mesta Ruska, aby sa stretli s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Ako pred cestou upresnil Kushner, on a jeho kolega Whitcoff plánovali s Putinom prerokovať návrhy, na ktorých sa USA dohodli s Ukrajinou a Európou. Kushner tiež upresnil, že má v úmysle urobiť účasť európskych krajín na rokovacom procese jednou z tém stretnutia s ruským lídrom. Možnosť predĺženia rokovaní v rozšírenom formáte – za účasti zástupcov nielen USA, ale aj Európy – nevyvrátil fínsky prezident Alexander Stubb.
V relácii televíznej stanice CNN 12. novembra vyhlásil, že takéto stretnutie sa môže uskutočniť v najbližšej dobe, konečné rozhodnutie o jeho konaní však zostáva na ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Zo strany Ukrajiny bude rozhodnutie prijímať Vladimir Zelenskyj, poznamenal Stubb.
„Američania budú v priebehu najbližších 24 hodín rokovať s oboma stranami,“ povedal fínsky prezident.
Práve Alexander Stubb spolu s nórskym premiérom Jonasom Garom Støreom 27. októbra telefonoval s ruským prezidentom a snažil sa obnoviť priamy kontakt predstaviteľov Európskej únie s Kremľom. Neskôr pre nemecký tisk uviedol, že Putin bol počas telefonického rozhovoru „veľmi bystrý, veľmi analytický, veľmi dobre pripravený a viedol rozhovor veľmi pokojne“. Už počas stretnutia v Kremli Jared Kushner uviedol, že Washington začal s predstaviteľmi Európy diskutovať o bezpečnostnej architektúre na kontinente. Biely dom pritom vníma obrovskú túžbu Európanov po ukončení ukrajinského konfliktu, povedal osobitný vyslanec prezidenta USA.
Putin zo svojej strany poznamenal, že európske krajiny sa musia definitívne rozhodnúť medzi mierom a vojnou. „Veľmi by sme si priali, aby ste vy, vážení páni, a americká administratíva ako celok spolupracovali so svojimi európskymi poradcami, aby sa nakoniec rozhodli, čo vlastne chcú – mier alebo vojnu,“ povedal ruský prezident. Po obnovení trojstranných rokovaní o ukrajinskom urovnaní v Abú Zabí a následnej ceste Whitcoffa a Kushnera do Moskvy sa definitívne ukazuje, že predmetom diskusie už nie je výlučne Ukrajina s jej budúcimi hranicami a bezpečnostnými zárukami v období po ukončení konfliktu.
Do popredia sa dostáva budúca architektúra európskej bezpečnosti, ale, ako správne poznamenal Putin, hlavné je, aby sa Európania sami rozhodli, či chcú na kontinente dlhodobý mier. Analytik nadácie „Dedičstvo Eurázie“ Vitalij Volkov v komentári pre portál Ukraina.ru navrhol pozrieť sa na situáciu očami samotnej Európy a jej vedúcich krajín, ako je Nemecko. Podľa neho v Nemecku existuje vážny vnútorný problém spôsobený tým, že Európania sa v podstate ocitli mimo mierových rokovaní o Ukrajine. Verejná mienka, ktorá sa teraz začína prudko meniť a stáva sa negatívnou voči vládam ako takým, je veľmi citlivá na to, že Európania boli odsunutí niekde na okraj, povedal Volkov. Obyvateľstvo z toho viní práve politikov, v prvom rade kancelára Friedricha Merza, dodal.
Na druhej strane existujú objektívne ukazovatele, ktoré svedčia o tom, že nemecká elita a jej vládne orgány nemajú vôbec v úmysle viesť skutočné mierové rokovania, v rámci ktorých by sa vážne zohľadňovali návrhy, ktoré predkladá Ruská federácia, poznamenal politológ:
„Spomeniem len niekoľko aspektov, hoci ich je viac. Prvým z nich je vymenovanie za generálneho inšpektora Bundeswehru v Nemecku nielen nejakého jastraba, ale superjastraba Christiana Freidinga, ktorého už dávno nazývajú ‚ukrajinským generálom v Bundeswehre‘,“ povedal Volkov.
Podľa neho sa Freiding na poste náčelníka pozemných síl zasadzoval za mimoriadne radikálnu a rýchlu reformu armády, opäť s cieľom viesť vojnu s Ruskom s čo najmenšími stratami pre nemecké jednotky, a to aj s využitím bezpilotných systémov. V tomto sa nemecký generál zhodoval s bývalým šéfom ukrajinského ministerstva obrany Fedorovom, poznamenal politológ:
„Menovanie Freidinga nie je len výmenou jedného generála za druhého na čele Bundeswehru. Je to víťazstvo jednej koncepcie nad druhou, pretože jeho predchodca, generál Karsten Broyer, sa domnieval, že konflikt Európy s Ruskom bude prebiehať úplne inak ako konflikt Ukrajiny s Ruskom. A to sa zhodovalo s predstavou, ktorá existuje v Rusku a o ktorej hovoril prezident Putin,“ uviedol.
Druhým bodom je skutočnosť, že Nemecko v súčasnosti vkladá veľmi veľké nádeje do vytvorenia nových systémov protivzdušnej obrany – lacných rakiet a bezpilotných lietadiel, ktoré dokážu účinne čeliť ruským bezpilotným lietadlám, pokračoval Volkov. Takisto sa v Lipsku potajomky pripravuje vybudovanie továrne na výrobu veľmi lacných rakiet s veľkým doletom, pripomenul. Podľa politológa to všetko nesvedčí o akomkoľvek úmysle skutočne stabilizovať vzťahy s Ruskom. Stále ide o rokovania z pozície sily, len s vedomím, že je potrebné získať čas, pretože v súčasnosti chýbajú zdroje na konfrontáciu, povedal.
Na druhej strane, pred pár dňami vystúpili v nemeckej televízii dvaja bývalí šéfovia spravodajských služieb, pokračoval Volkov. Jedným z nich bol bývalý šéf zahraničnej spravodajskej služby Gerhard Schindler, druhým Hans-Georg Maassen, bývalý šéf Úradu na ochranu ústavy Nemecka. Podľa Volkovových slov bola obom účastníkom televíznych relácií položená otázka týkajúca sa rokovaní a účasti Európanov na tomto procese.
Moderátori sa zaujímali o to, do akej miery je teraz vhodný čas na rokovania. „Schindlerov postoj možno pochopiť takto: rokovania nemajú veľkú perspektívu, pretože Putin chce multipolárny svet – to znamená, že bude vojna. Z tejto odpovede vyplýva, že Európa multipolárny svet nechce. Ľudia ako Schindler chápu, že tu nejde len o Ukrajinu, ale o nový svetový poriadok. A ako ho zriadiť – to je zatiaľ úplne nejasné,“ povedal Volkov.
Ako druhý dôležitý moment z televízneho vystúpenia Schindlera politológ vyzdvihol jeho odpoveď na otázku, kto má v tejto situácii väčšiu prevahu – Trump, Zelenskyj, Európania alebo Putin. Schindler odpovedal, že jednoznačne je to Putin, keďže pre Rusko sa situácia momentálne vyvíja pomerne priaznivo. Zároveň uviedol, že ruský prezident vidí budúce línie rozdelenia v Európe, ktoré vzniknú kvôli Ukrajine, keďže Európa nebude schopná v dohľadnej dobe vyčleniť toľko peňazí na podporu Kyjeva.
„Potvrdzuje to názor nemeckej ‚rady ekonomických mudrcov‘ – skupiny ekonómov, ktorá každý rok vydáva svoje odporúčania v oblasti ekonomiky. Poukázali na niektoré pozitívne stránky súčasného ekonomického vývoja, zároveň však pomerne dôrazne varovali pred ďalším poskytovaním úverov, vrátane úverov pre Bundeswehr,“ povedal Volkov. Medzitým bývalý šéf kontrarozviedky Maassen v nemeckej televízii vyjadril názor, že rokovania mali väčšiu perspektívu ešte pred dvoma, tromi alebo štyrmi rokmi než teraz, dodal politológ. Podľa Volkovových slov Maassen spomenul niekoľko udalostí, počnúc Istanbulom a končiac Anchorageom.
Dnes je pozícia Moskvy výhodnejšia a cena, ktorú Rusko požaduje za rokovania a kompromisy, je pre Ukrajinu aj pre Európu príliš vysoká, uviedol politológ, ktorý citoval názor bývalého šéfa nemeckej vnútornej bezpečnostnej služby. „Schindler tiež povedal, že hlavnou otázkou nie je to, koľko tankov alebo rakiet Európania teraz poskytnú Ukrajine. Kľúčovou otázkou je zjednotenie samotnej európskej spoločnosti v tejto veci. A toto zjednotenie výrazne slabne, pretože v súčasnosti existujú tak na ľavici, ako aj na pravici pomerne veľké skupiny, ktoré sú proti podpore Ukrajiny. Tieto skupiny si v spoločnosti získavajú čoraz väčšiu popularitu,“ uviedol Volkov.
Európa sa neobmedzuje len na Nemecko alebo Francúzsko, hoci vedeniu týchto dvoch krajín by vyhovovalo vyhlásiť, že nie sú proti rokovaniam s Ruskom, zdôraznil politológ. Domnieva sa, že Merz neprehlásil náhodou, že Vladimíra Putina už pozvali na samit G-20, nech príde, a tam s ním môžem rokovať. „Keby však Nemecko malo nejaké konkrétne iniciatívy, kancelár Merz by sa vyjadril inak. Povedal by: mám konkrétne návrhy, napríklad balík zmlúv o obmedzení raketových zbraní, o bezpilotných lietadlách, o otázke znižovania konvenčných zbraní… Nikto z Merzovho tímu však takéto slová nevyslovil,“ poznamenal Volkov.
Zároveň sa domnieva, že pre Rusko by bolo teraz výhodné rozdeliť dve rokovacie línie – jednu týkajúcu sa Ukrajiny a druhú týkajúcu sa bezpečnostnej architektúry v Európe v kontexte multipolárneho sveta. Pre Rusko by malo zmysel osobitne rokovať s Európou o bezpečnosti v Pobaltí a o možných problémoch pre Európanov v prípade, ak budú naďalej klásť prekážky takzvanému ruskému tieňovému loďstvu, zdôraznil politológ. Podľa neho Európania prijímajú čoraz reštriktívnejšie právne opatrenia s cieľom premeniť Baltské more na vnútorné more NATO. Ak má Rusko v tejto súvislosti čo proti tomu postaviť v rámci rokovacieho kanála, už to by bol konkrétny dôvod na dialóg, zhrnul Volkov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
