Aktuality, Bezpečnosť,

Najnovšie trendy v oblasti zlata: apetít centrálnych bánk po drahom kove rastie

---

 

Ako sa uvádza v správe WGC, vo viacerých krajinách došlo k nárastu cien v miestnych menách v dôsledku oslabenia meny voči americkému doláru. Správa menuje predovšetkým krajiny ako Japonsko, Čína a Turecko. Pridal by som však aj Rusko, kde kurz rubľa v polovici augusta prelomil hranicu 100 rubľov za dolár. Kým 1. augusta bola cena zlata (určená Ruskou centrálnou bankou) 5 754,8 rubľa za trójsku uncu, 15. augusta sa vyšplhala na 6 223,5 rubľa (nárast o 8,2 %). Do konca tretieho štvrťroka sa cena zlata v rubľoch už nikdy nevrátila na pôvodné pozície. Dňa 30. septembra sa rovnala 5 867,9 rubľa za trójsku uncu. Pokiaľ ide o produkciu zlata, tretí štvrťrok tohto roka sa ukázal ako rekordný pre obdobie pozorovania trhu od roku 2010 (z podložia sa vyťažilo 971,1 tony). Rekordná bola aj svetová produkcia drahého kovu na konci troch štvrťrokov tohto roka (2 744 ton). Nárast produkcie v treťom štvrťroku tohto roka v porovnaní s tretím štvrťrokom minulého roka predstavoval 6 %. Zabezpečil ho nárast produkcie v týchto štyroch krajinách: Kanada (o 14 percent), USA (o 13 percent), Ghana (o 7 percent), Austrália (o 3 percentá). Zároveň bol zaznamenaný pokles produkcie v týchto krajinách: Mexiko (o 15 %), Tanzánia (o 14 %), Sudán (o 10 %) a Ruská federácia (o 4 %).

 

Správa WGC uvádza, že v Rusku bol pokles produkcie spôsobený najmä najväčším ložiskom našej krajiny “Olympiada”, ktoré rozvíja spoločnosť “Polyus”. WGS konštatuje, že to je zrejme skôr dôsledok obchodných rozhodnutí než západných sankcií uvalených na túto spoločnosť. “Zdá sa, že tieto sankcie nemajú významný vplyv na objem produkcie zlata,” uvádza sa v dokumente. Na konci minulého roka boli lídrami v ťažbe zlata vo svete tieto tri krajiny: Čína (374 ton); Rusko (330 ton); Austrália (320 ton). Nie je vylúčené, že na konci tohto roka sa Rusko môže posunúť na tretie miesto.

 

Ponuka drahého kovu na svetovom trhu je zabezpečená nielen ťažbou zlata z podložia, ale aj jeho sekundárnou výrobou – spracovaním odpadu obsahujúceho drahý kov. Ku koncu tretieho štvrťroka dosiahol objem takejto sekundárnej výroby zlata 288,8 tony, čo je o 8 % viac ako v treťom štvrťroku minulého roka. Celková ponuka zlata na svetovom trhu (ťažba + sekundárna výroba) sa na konci tretieho štvrťroka 2023 medziročne zvýšila o 6 %. Dopyt po zlate bol v treťom štvrťroku nasledovný. Hlavným nákupcom drahého kovu bol tradične šperkársky priemysel (578,22 tony). Absorboval zlato v objeme približne rovnajúcom sa polovici celkového dopytu. Investície do drahého kovu vo forme nákupu prútov a mincí – 295,19 ton. Nákup zlata na výrobu elektroniky a iných zariadení – 75,29 tony.

 

ETF (fondy obchodované na burze) sú už roky hlavným nákupcom zlata. Od minulého roka sa však tieto fondy zmenili z čistých nákupcov na čistých predajcov. V treťom štvrťroku minulého roka tak čisté predaje ETF dosiahli 243,7 tony. Na konci tretieho štvrťroka tohto roka predstavoval čistý predaj 139,3 tony. Vysvetliť tento jav nie je ťažké. ETF sú fondy, ktoré možno skôr nazvať špekulatívnymi ako investičnými. Na jar minulého roka začali centrálne banky náhle prechádzať od politiky “kvantitatívneho uvoľňovania” k politike “kvantitatívneho sprísňovania”. Dialo sa tak pod zámienkou boja proti rozbiehajúcej sa inflácii vo svete a prejavilo sa to zvýšením kľúčových úrokových sadzieb. Úrokové sadzby mnohých cenných papierov a iných finančných nástrojov začali rásť. Fondy ETF začali otriasať svojimi investičnými portfóliami a zlato nahradili vysoko výnosnými cennými papiermi. Väčšinu náhrad už tieto fondy uskutočnili, takže čisté predaje zlatých ETF v treťom štvrťroku tohto roka sú o 43 % nižšie ako v treťom štvrťroku minulého roka.

 

Existuje však ešte jedna dôležitá zložka dopytu po drahých kovoch, o ktorej chcem hovoriť podrobnejšie. Ide o dopyt zo strany centrálnych bánk. V ére zlatého dolárového štandardu (ktorý bol zavedený po druhej svetovej vojne v súlade s rozhodnutiami medzinárodnej menovej a finančnej konferencie v Bretton Woods v roku 1944) boli centrálne banky hlavnými nákupcami drahých kovov. Ich medzinárodné rezervy sa tvorili na úkor dvoch hlavných zložiek – amerického dolára a menového zlata (štandardných prútov, čiastočne zlatých mincí).

 

Vrchol nákupov drahých kovov centrálnymi bankami nastal v 60. rokoch 20. storočia. Je pravda, že zlaté rezervy jednej krajiny rýchlo klesali. Boli to Spojené štáty americké. Podľa podmienok dohody uzavretej v Bretton Woods boli povinné vymeniť doláre za drahý kov menovým orgánom iných krajín. Ak v 50. rokoch zlaté rezervy Spojených štátov občas presahovali 20 tisíc ton, koncom 60. rokov klesli na hranicu 9 tisíc ton. Na podnet a pod tlakom USA bol štandard zlatého dolára nahradený štandardom papierového dolára. Rozhodnutie bolo prijaté v januári 1976 na medzinárodnej menovej a finančnej konferencii na Jamajke. Pod tlakom USA začali menové orgány mnohých západných krajín predávať kov zo svojich medzinárodných rezerv. Centrálne banky vo svete vo všeobecnosti pôsobili ako čistí predajcovia zlata od konca 70. rokov až do začiatku minulého desaťročia.

 

V prípade záujmu sa čitatelia môžu o histórii zlata v tomto období dozvedieť viac z mojej knihy “Zlato vo svetových a ruských dejinách XIX – XXI storočia” (Moskva: “Rodná zem”, 2017). V nej tiež píšem, že svetová finančná kríza v rokoch 2008 – 2009 viedla k zvráteniu dlhoročného trendu, od roku 2010 sa centrálne banky vo svete z čistých predajcov stali čistými nákupcami drahého kovu. Globálna finančná kríza ukázala vratkosť politiky vytvárania medzinárodných rezerv len na úkor dolárov, eur a ďalších tzv. rezervných mien. Vráťme sa k správe WGC. Na konci tretieho štvrťroka predstavoval čistý nákup zlata centrálnymi bankami 337,1 tony. (o 120 % viac v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom). Ide o druhý najvyšší štvrťročný údaj za všetky roky sledovania (rekordný bol 3. štvrťrok minulého roka – 458,8 tony). Na konci troch štvrťrokov tohto roka dosiahli čisté nákupy drahého kovu centrálnymi bankami 800 ton. To je o 14 % viac ako v minulom roku a rekord za mnoho desaťročí od konca 60. rokov minulého storočia.

 

Či tento rekord vydrží aj počas celého roka 2023, je zatiaľ ťažké povedať. Pravdepodobnosť je však vysoká. Pripomeniem, že na konci celého minulého roka centrálne banky nakúpili rekordný objem drahých kovov od konca 60. rokov minulého storočia – 1 081 ton. Na to, aby padol nový rekord, by čistý nákup drahých kovov centrálnymi bankami vo štvrtom štvrťroku tohto roka mal byť vyšší ako 281 ton. V každom prípade vidíme, že centrálne banky zvyšujú svoje zlaté rezervy rýchlym tempom a podiel drahého kovu na celkovom objeme medzinárodných rezerv rastie.

 

Medzi najaktívnejšími nákupcami zlata v treťom štvrťroku WGC rozlišuje štyri centrálne banky. Lídrom v nákupe drahého kovu sa stala Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBOC), ktorá v treťom štvrťroku zvýšila svoje zlaté rezervy o 78 ton. Od začiatku roka sa zlaté rezervy čínskej centrálnej banky zvýšili o 181 ton na 2 192 ton. V hodnotovom vyjadrení to zodpovedá 4 % medzinárodných rezerv Číny. Na druhom mieste z hľadiska nákupov sa umiestnila poľská centrálna banka, ktorá v treťom štvrťroku nakúpila 57 ton zlata. Poľsko tak skladuje 334 ton zlata, čo predstavuje 11 % jeho celkových rezerv. Varšava plánuje tento podiel zvýšiť na 20 %. Prvú trojku uzatvára Turecko, ktorého centrálna banka nakúpila v období od júla do septembra 39 ton zlata. Turecko je tradične veľkým nákupcom drahého kovu, aby doplnilo svoje medzinárodné rezervy. V predchádzajúcich niekoľkých štvrťrokoch však muselo zlato zo svojich medzinárodných rezerv odpredať. Turecko sa snaží vzniknuté straty kompenzovať. Napriek tomu boli jeho zlaté rezervy na konci tretieho štvrťroka stále o 12 % nižšie ako na začiatku roka.

 

Ďalšími čistými nákupcami zlata v treťom štvrťroku boli centrálne banky týchto krajín: India (9 ton), Uzbekistan (7 ton), Česká republika a Singapur (po 6 ton), Katar a Rusko (po 3 tony), Filipíny (2 tony) a Kirgizská republika (1 tona). Ako kupujúci vystupovali aj ďalšie CB, ale ich čisté nákupy drahého kovu boli nižšie ako jedna tona. Jediným významným predajcom zlata v treťom štvrťroku bol Kazachstan, ktorý predal 4 tony zlata. V správe WGC sa spomína aj Bolívia, ktorá od mája do augusta “speňažila” 17 ton svojich zlatých rezErv. Je pozoruhodné, že WGC už niekoľko štvrťrokov vo svojich štatistikách o nákupoch a predajoch zlata centrálnymi bankami uvádza, že údaje odrážajú “zaznamenané” transakcie. Z toho vyplýva, že existujú aj tajné, v národných štatistikách neodrazené transakcie centrálnej banky s drahýM. Kovom. WGC teda uznáva, že jej štatistiky sa môžu výrazne líšiť od skutočného obrazu.

 

Mimochodom, odborníci už mnoho rokov hovoria o tom, že Čína môže uskutočňovať rozsiahle nákupy zlata na doplnenie medzinárodných rezerv formou neregistrovaných (a teda v oficiálnych štatistikách neodrazených) transakcií. Po začatí špeciálnej ruskej vojenskej operácie na Ukrajine však západné médiá čoraz častejšie špekulujú, že rovnaké “neregistrované transakcie” sa môžu uskutočňovať aj v Ruskej federácii. Správa WGC s odvolaním sa na agentúru Bloomberg uvádza, že začiatkom augusta bolo oznámené, že Rusko obnoví nákupy cudzej meny a zlata, “ale zatiaľ neboli poskytnuté žiadne ďalšie podrobnosti o objeme a načasovaní budúcich nákupov”.

 

31. 10. 23 denník Financial Times v nadväznosti na správu WGC uverejnil článok “China lead record central bank gold in first nine months of year”. Ako uvádza Financial Times, existuje dôvod domnievať sa, že skutočná úroveň nákupov centrálnych bánk – najmä Číny a Ruska – bola oveľa vyššia, ako sa oficiálne uvádza: “Centrálne banky nahlasujú MMF nákupy zlata, ale globálne toky žltého kovu naznačujú, že skutočná úroveň nákupov oficiálnych finančných inštitúcií, najmä Číny a Ruska, bola oveľa vyššía, ako sa oficiálne uvádza. V článku sa tiež uvádza, že arabsko-izraelský konflikt, ktorý sa začal 7. októbra, bude (už bol) významným faktorom rastu cien drahého kovu. Od seba by som dodal: Dňa 6. októbra, deň pred začiatkom konfliktu, dosiahla cena zlata najnižšiu úroveň za posledných sedem mesiacov, a to 1 809,50 USD za trójsku uncu. Po začatí konfliktu rýchlo prekonala hranicu 2 000 USD. Je pravda, že do konca mesiaca sa ceny mierne ustálili (198,3 USD). Podľa odborníkov sa však do konca roka môže cena stabilne usadiť nad latkou 2000 USD za trójsku uncu.

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942