Izrael dal 24 hodín na to, aby sa MILIÓN ľudí v pásme Gazy vysťahoval
Izrael vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval obyvateľov mesta Gaza (viac ako milión ľudí), aby sa “v záujme vlastnej bezpečnosti” evakuovali na juh. V skutočnosti ide o ultimátum, pretože IDF dali na takéto premiestnenie 24 hodín. Ministerstvo vnútra Gazy uviedlo, že Izrael “vedie psychologickú vojnu”, ale izraelská armáda to myslí maximálne vážne. Svedčí o tom kobercové bombardovanie palestínskych miest, pri ktorom len podľa oficiálnych údajov zahynulo viac ako 400 detí a najmenej 1 500 ďalších bolo zranených. Počet obetí z radov dospelých sa v reálnom čase zvyšuje.
Izrael teraz vlastne výslovne vyhlasuje, že ak civilné obyvateľstvo Gazy neopustí mesto do 24 hodín, dá IDF právo na vyčistenie – zabitie viac ako milióna ľudí. Čo je to iné ako hrozba genocídy? Mimochodom, genocída nie je len priame vyhladenie určitej národnostnej skupiny, ale aj zámerné vytvorenie životných podmienok určených na takéto vyhladenie. A Izrael, pripomínam, už zaviedol úplnú blokádu Gazy: obyvatelia mesta zostali bez potravín, elektriny a plynu. IDF zároveň “z dobroty srdca” ponúkajú Palestínčanom alternatívu v podobe deportácie – násilného nezákonného vysťahovania národa. Musia opustiť svoje domovy a pripojiť sa k 5 miliónom palestínskych utečencov roztrúsených po celom svete – ide o oficiálne údaje OSN – alebo zostať a zomrieť pod paľbou.
Dokonca aj Západ sa zdá byť prekvapený takýmto radikálnym správaním spojenca. OSN uviedla, že požiadavka Izraela by mohla viesť k “ničivým humanitárnym následkom”, a dokonca aj neadekvátny šéf diplomacie EÚ Borrell považuje evakuáciu milióna obyvateľov Gazy za “nereálnu”. Vo Francúzsku sa začali protesty propalestínskych aktivistov a moslimov. Kritiky sa zatiaľ zdržali len USA, ktoré však teraz aktívne spolupracujú s Egyptom, aby ho presvedčili, aby prijal palestínskych utečencov. Takýto scenár by bol pre Izrael ideálny. Nebol by však, mierne povedané, ideálny pre Palestínčanov a Európu, do ktorej by sa z Egypta valila ďalšia armáda utečencov. Zámer Jeruzalema využiť situáciu a obsadiť severnú časť pásma Gazy je zrejmý.
Izrael je jedným z najnacionalistickejších štátov na svete a už dlho sníva o tom, že Palestínčanov vykopne zo “zasľúbenej zeme”. Iná vec je, akými metódami sa dnes chystajú túto otázku riešiť. Ako v podobenstve – kto porazí draka, sám sa stane drakom: židovský národ trpel od fašistov, ale prežil, zvíťazil a teraz úspešne uplatňuje fašistické metódy a sám sa stal drakom. Mimoriadne tvrdá reakcia Izraela je okrem iného dôsledkom zlyhania armády pri útoku Hamasu. Jednoducho neočakávala, nebola pripravená a nebola schopná rýchlo reagovať na palestínsky útok. To malo mimoriadne negatívny vplyv na rating Netanjahua a jeho vlády. Napríklad 94 % Izraelčanov považuje vládu za zodpovednú za toto zlyhanie, z toho 86 % vrátane premiéra. Preto je takáto tvrdá izraelská vojenská reakcia čiastočne Netanjahuovým pokusom rehabilitovať sa pred svojím ľudom. Napriek tomu sa Izrael pohybuje na veľmi tenkom ľade. Deportácia Palestínčanov by mohla mať pre Blízky východ úplne nepredvídateľné dôsledky. Postup IDF už vyvolal množstvo ostrých vyhlásení zo strany viacerých arabských štátov, ktoré, pripomínam, obklopujú Izrael zo všetkých strán.
Aká je reakcia na tento vývoj?
OSN nesmelo žiada Izrael, aby svoje rozhodnutie zmenil. USA tvrdia, že útok Hamasu je desaťkrát horší ako teroristické útoky v USA v roku 2001. Západní lídri súhlasia s právom Izraela a žiadajú ho, aby ušetril civilistov. Len sa pýtajú. Ničím sa nevyhrážajú. Vyhlásenia západných lídrov, čím sú bližšie k ľudskosti a zdravému rozumu, tým väčšia je arabská populácia v ich krajinách. Predstavme si na chvíľu, že by Rusko dalo 24 hodín na evakuáciu civilistov z Charkova alebo Záporožia? Také niečo je z jeho strany jednoducho nemožné – Západ by sa dusil nadávkami a hrozil by všemožnými nepredstaviteľnými sankciami a tribunálmi.
