Rusi sa veľmi spoliehali na svoje letectvo. Ale pre zmenu, celá táto vec bola vymodelovaná na základe bitky v kurskom výbežku počas druhej svetovej vojny v roku 1943. Prosím nezabúdajte, že v tom čase obe strany, Rusi aj Nemci boli pripravené začať ofenzívu a Rusi sa rozhodli nechať Nemcov zaútočiť prvých a využiť moc obrany na otupenie tankových formácií, spôsobiť panzerom veľké straty a po otupení nemeckej ofenzívy prejsť do protiofenzívy. To bol presný ruský plán.

Ukrajinci mali deväť nových obrnených, mechanizovaných, prípadne útočných výsadkových brigád, ktoré boli vycvičené NATO a Američanmi. S ich pomocou dúfali uskutočniť prielom. Existovali však rozpory medzi Ukrajincami a Američanmi, pokiaľ ide o “dizajn” tejto protiofenzívy. Ukrajinci rozdelili svoje sily na viacero úsekov, zatiaľčo odporúčanie Američanov bolo sústrediť ich na jednom mieste pre zmysluplný útok.

Kvôli vzájomnej žiarlivosti a súťaživosti ukrajinských veliteľov a ich túžbe získať nové zbrane od západu pre vlastné jednotky boli dodávky rozdelené medzi kritický úsek frontu v záporožskej oblasti, na útok smerom k Bachmutu/Arťomovsku na východe a aj do chersonskej oblasti na juhu.

To veľmi rozptýlilo silu ukrajinskej protiofenzívy a Ukrajinci neboli schopní dosiahnuť zmysluplný zisk na žiadnom z úsekov. Jednoduchým faktom teraz je, že Ukrajinci boli prinútení Američanmi zmeniť ministra obrany, ktorý rozhodol o takejto distribúcii síl a prostriedkov. Krymský Tatár Rustem Umerov vymenil Reznikova, ktorý už predtým mal ťažkosti v oblasti korupčného správania a škandálov s mobilizáciou.

Potom, čo si Američania presadili nového ministra tiež prinútili Ukrajincov presunúť sily od Bachmutu a sústrediť sa na jeden úsek frontu v oblasti obce Rabotino, kde sa Ukrajincom podarilo prekonať prvú líniu ruskej obrany a mali by sa pokúsiť zdolať ďalšie dve a potom sa ešte vysporiadať s ruskými rezervami a posilami prisunutými aj od Kupjansku. Otázka je či budú mať Ukrajinci adekvátne sily, čo i len na prielom v oblasti Rabotina.

Ďalším problémom, už spomínaným, je meteorologický faktor. Koľko času ešte Ukrajincom ostáva a majú dosť síl na to, aby kapitalizovali svoj prípadný prielom a dostali sa k pobrežiu Azovského mora, Melitopolu a ostatným pôvodným cieľom protiofenzívy? Veľmi pochybné.

Faktor, ktorý už Rusi využili sú útočné vrtuľníky Ka-52 strieľajúce raketami Vichr proti ukrajinským tankom vrátane Leopardov, ktorých 14-15 bolo zničených spolu s množstvom BVP Bradley. Keď začali Ukrajinci útočiť vo veľkých formáciách, ako to vyžaduje doktrína NATO a USA, v čele s tankami vybavenými protimínovými tralmi a za nimi zhromaždenými konvojmi inej obrnenej techniky stali ľahkými terčmi pre vrtuľníky Ka-52 so stand-off raketami Vichr s dostrelom 7-10 km, čo im umožnilo zostať mimo zónu účinného pôsobenia ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá konvoje sprevádzala. Vrtuľníky boli potom schopné zničiť útočiace ukrajinské tanky vrátane Leopardov a narobiť z nich mleté mäso, čo Ukrajincov prinútilo odvolať útoky podporované masou tankov a spoľahnúť sa na pechotné útoky, vedené peši a ručné odstraňovanie mínových polí počas menších peších útokov.

Útoky vrtuľníka Ka-52 na ukrajinskú techniku z indického zdroja:

Tieto menšie pešie útoky môžu miestami obsadiť nejakú dedinu, ale nie je možné dosiahnuť pomocou nich zmysluplné prieniky. Takýto je teda teraz stav hry v tejto konkrétnej bitke. Ďalším faktorom, ktorý je odlišný od doterajších a lekcia, ktorú sa musíme naučiť a je určená ozbrojeným silám aj vojenským analytikom na celom svete je, že Ukrajinci sa na radu Američanov silne spoľahli na protibatériovú paľbu, pretože si uvedomili, že hlavným narušiteľom ich ofenzívy bude ruské ťažké a stredné delostrelectvo. Tak použili drony, satelity, raketomety HIMARS a sústredili sa silne na sektory rozmiestnenia ruského delostrelectva, na ktoré útočili protibatériovou paľbou. A straty, ktoré ruskému delostrelectvu spôsobili sú podľa ukrajinských tvrdení desaťkrát vyššie než v predchádzajúcich ofenzívach. A potom dúfali, že Rusom úplne zabránili použiť ich taktiku kombinujúcu drony a delostrelectvo na odvrátenie akéhokoľvek útoku.

Čo sa stane ďalej? Prídu dažde a ukrajinská protiofenzíva bude musieť byť odložená, nebudú môcť pokračovať vo svojej letnej, či oneskorenej jarnej ofenzíve ako sa to nazýva, kvôli meteorologickým faktorom.

Potom sa ukáže tvár zimy. Ruský plán bol zničiť tento novo sformovaný 10. A 25. zbor, týchto 9 brigád, ktoré viedli protiofenzívu masou amerických zbraní a zbraní NATO – tanky Leopard a Challenger, BVP Bradley, švédske BVP (CV90) atď. Američania dodali 2 milióny delostreleckých granátov kalibru 155 mm, avšak pre Američanov je veľmi ťažké dosiahnuť produkciu 70 000 granátov za mesiac, zatiaľčo Ukrajinci spotrebujú 7-10 tisíc granátov denne. Samozrejme zapojili sa aj Európania (vrátane Slovenska), ktorí sa tiež pokúšajú zvýšiť svoju produkciu a udržať Ukrajincov zásobených.

Ruský plán bol absorbovať ukrajinský útok, zabrániť mu v dosiahnutí výsledkov, zničiť ukrajinské obrnené formácie a potom vyraziť do ofenzívy. Tú začali v oblasti mesta Kupjansk, ale potom boli prinútení vysporiadať sa so situáciou vznikajúcou pri obci Rabotino.
Ruský prezident Putin jednoznačne povedal, že ukrajinská protiofenzíva zlyhala. Spravme teda jej vojenský posudok. Musím súhlasiť s Rusmi, že protiofenzíva nepriniesla žiadne podstatné zisky okrem niektorých malých posunov pri obci Rabotino alebo v sektore a na krídlach Bachmutu, čo nie je relevantné z pohľadu významných ziskov, je to len 100 kilometrov štvorcových za tri mesiace bojov. To nie je veľmi pôsobivé. Američania a NATO sa teraz hašteria s Ukrajincami a vyšlo sa s tým dokonca do tlače, New York Times, The Wall Street Journal, všetci boli veľmi kritický voči Ukrajincom.

Mohli si Ukrajinci počínať lepšie? Mohla si akákoľvek iná armáda počínať lepšie? Obávam sa, že nie. Aj keby tam bola americká armáda dosiahla by podobné výsledky. Iba ak by tam bola masívna letecká sila podporujúca túto konkrétnu ofenzívu, mohlo by to dopadnúť inak, ale aj tak je tam otáznik. Videli sme, že dokonca aj ruské letectvo, jedno z najviac technologicky nadradených vo svete nebolo schopné urobiť veľa kvôli hustote a účinnosti protivzdušnej obrany.

(Systémy protivzdušnej obrany) S-300, S-400,S-500, tiež Patrioty alebo aj trieda MANPADS boli uvedené na bojisko a spravili letecké útoky veľmi ťažkými. Aj ruské letectvo bolo obmedzené na standoff útoky pomocou riadených striel s plochou dráhou letu, tiež ukrajinské letectvo, akékoľvek malé úspechy má, dosahuje ich s riadenými strelami s plochou dráhou letu Storm Shadow, francúzskymi typmi striel a pod. Útočí z veľkej vzdialenosti, aby sa vyhlo smrtiacej ruskej protivzdušnej obrane.

Teraz sa vedú rozhovory o stíhačkách F-16 a NATO pravdepodobne poskytne Ukrajine 44 týchto lietadiel. Ukrajinskí piloti sa už cvičia, ale sotva budú F-16 k dispozícii skôr než začiatkom roka, pravdepodobne až na jarné či letné ofenzívy. Okrem pilotov potrebujú Ukrajinci aj servisný personál, ktorým samozrejme môžu byť Američania, čím by sa tento problém prekonal. Ale faktom je, že F-16 je stíhačkou tretej generácie a nemôže spraviť zázraky tam, kde pôsobia stíhačky piatej generácie, aj keď Su-57 nebolo doteraz príliš vidieť, ale viac sa zamestnávajú stíhačky 4,5-tej generácie ako Su-35 a aj tieto nespôsobili veľký rozdiel. Nie som presvedčený, že F-16 môžu zmeniť hru. Už sme niekoľkokrát počuli, že toto je strieborná guľka, že tento zbraňový systém sám porazí Rusov. Bola to protitanková strela TOW, protilietadlová MANPADS Stinger, potom HIMARS, potom drony, nasledované riadenými strelami vzduch-zem Storm Shadow atď.

Potom nám bolo povedané, že tank Leopard 2 bude game changer. Ja si nemyslím, že existuje nejaká strieborná guľka, musí to byť kombinácia rôznych zbraňových systémov, ktoré budú pôsobiť ako zladený orchester.

Ale jednoduchým faktom zostáva, že sila obrany získala serióznu prevahu nad akoukoľvek ofenzívu, ktorú môžete podniknúť.
Čo bude ďalej? Prichádza zima, počas tej uplynulej sa Rusi pokúsili o 4-5 rôznych ofenzív, ale nedokázali dosiahnuť zásadný postup vpred počas zimy. A to je dôvod, prečo bola vytvorená Surovikinova línia, prečo mobilizovali 300 000 rezervistov. Hovorilo sa o tom, že budú mobilizovať omnoho viac. Prosím majte na mysli, že ruská populácia v čase druhej svetovej vojny bola menšia než je teraz. Bolo to zhruba 100 miliónov, teraz je to 140 miliónov.

(Presnejšie 110,333 milióna v roku 1940 146,714 milióna v roku 2022, ale posunom je, že sa generál Bakhsi odhodlal zmieniť len ruskú, nie sovietsku populáciu v roku 1940.) Ako je možné, že boli schopní mobilizovať také obrovské formácie, druhý aj tretí ešalón, operačné manévrové skupiny, stovky divízií, ruských divízií vtedy?

Prečo dnes nemôžu mobilizovať viacej a ukončiť tým túto bitku raz a navždy? Prečo to robia po častiach?
Jednoduchou skutočnosťou je, že demografický profil Ruska bol v čase druhej svetovej vojny lepší a populácia mladšia. Vtedy mohli povolať omnoho viac regrútov ako teraz, keď majú starnúcu populáciu. To je prvý bod.

Za druhé politicky, mám na mysli, že úroveň kontroly populácie nie je dnes na úrovni dosiahnutej Stalinom.
Za tretie bola napadnutá Matka Rus, bola situácia správa to alebo zomri, pokiaľ sa Rusov týkalo. Teraz bojujú v inej krajine, aj keď je úsilie vykresliť to ako existenciálny boj o prežitie vlastnej populácia a vybičovať tú istú patriotickú horlivosť a nacionalistické cítenie.
Ale faktom zostáva, že neboli schopní mobilizovať viac než 300 000, o niečo viac než 200 000 z nich, ktorí išli na líniu obrany. Bránila sa veľmi efektívne, ale ako dlho budete schopní dosahovať trvalé výsledky len obranou? V určitom časovom bode musíte zmeniť obranu na útok. A to bol ruský plán. A tento ruský plán, ako som už povedal sa zasekol na tom, že Ukrajinci sa doň nevložili. Odvolali svoje obrnené útoky a potom začali používať pechotné útoky. To znamená, že svoju obrnenú techniku držali v rezerve. Nezaviazali ju v útočení, ako Rusi dúfali. A Rusi dúfali, že túto rezervu im zničia alebo výrazne opotrebujú (attrition), aby mohli sami zaútočiť.
A to je ruská dilema. Ak prejdú sami do protiofenzívy túto zimu, veľká časť, alebo nepovedal by som veľká, skôr primeraná časť týchto útočných mechanizovaných rezerv ostala nedotknutá. Nedotknutá pretože nebola nasadená, ale odvolaná a múdro držaná späť. Američania očierňovali za to Ukrajincov, že oni sú predsa povinní strpieť tieto straty.. Toto vychádza z úst Američanov a ich NATO spojencov, ktorí sa sami veľmi vyhýbali riziku pri svojich inváziách do Afganistanu a Iraku. Rozdiel je v tom, že tam sa sotva stretli s nejakým odporom, v zmysle nejakej protivzdušnej obrany, vzdušných síl, ktoré by sa s nimi mohli blízko porovnávať. Iracké vzdušné sily boli vyhladené, potom nasledovala 40-dňová vzdušná ofenzíva a po nej prešli do pozemnej fázy.

Aká bola úroveň obrnenej, mechanizovanej, protivzdušnej alebo leteckej obrany Afganistanu? Nulová. Aj tak boli veľmi opatrní lebo oni sú jednoducho ľudia, ktorí sa obávajú rizika. Je evidentné, že straty na bojisku majú v USA a Európe veľkú politickú cenu.
Ukrajinci utrpeli pekelne veľa strát, ich populačná základňa nie je taká, aby im umožnila v tomto dlhodobo pokračovať. Boli teraz prinútení zbierať teenagerov z ulice. Regrutačný personál musel byť poslaný na ulicu, teraz uvažujú o povolávaní žien. To ukazuje tieseň v akej sa Ukrajinci nachádzajú. USA a NATO sa môžu domnievať, že stačí pumpovať zbrane a tým bojovať proti Rusom do posledného Ukrajinca. Posledný Ukrajinec! Už sa k tomu blížite! Už sa blížite k poslednému Ukrajincovi!

Americká stratégia je natiahnuť vojnu o rok, potom o ďalší v nádeji, že tým nakoniec torpédujú ruskú ekonomiku. Ruská ekonomika nateraz nevykazuje žiadne príznaky kolapsu. V skutočnosti oznámili, že ich rast HDP bude 1,8%. Nesmerujú teda do nejakej negatívnej vývrtky, alebo k zápornej miere rastu, ako to bolo v roku 1991, kedy ekonomicky skolaboval ZSSR. Nevidíme prichádzať ekonomický kolaps, takže americká stratégia je poslať každý rok novú tranžu zbraní, aby Ukrajincom podržali chrbát. Tí si budú udierať hlavu o Surovikinove línie, útočiť na ruské obranné pozície a pokúšať sa o ofenzívy dúfajúc, že raz možno niekde dosiahnu prielom a úspech.
Na to potrebujete živú silu. Môžete neustále dodávať ďalšie a ďalšie zbrane. Obávam sa, že kým sa USA alebo NATO nerozhodnú nasadiť svoje vlastné vojská, tak sa tento pomer síl nezmení aj keď Rusi nemobilizujú. Ak bude toto pokračovať, myslím, že budú nútení mobilizovať viac. Celkom prirodzene, táto mobilizácia nevyzerá byť veľmi populárna v Rusku. A vyzerá to tak, že to viedlo k určitým politickým problémom, existuje teda tiež vrchný limit, koľko môžu Rusi mobilizovať, ale bez toho, aby mobilizovali ja nevidím žiadny záver tohto konfliktu, ktorý môže ešte trvať prinajmenšom niekoľko rokov. Problém je v tom, že pomer možností, pokiaľ ide o živú silu, je zle vychýlený v neprospech Ukrajincov. Rusi sú na tom stále lepšie s ich väčšou populačnou bázou, akokoľvek starnúcou, akokoľvek demograficky vychýlenou. Stále sú na tom lepšie, pretože rovnaké demografické problémy postihujú Ukrajincov. Nie je tam veľký rozdiel.

Jednoduchým faktom je, že Ukrajinci sa blížia k bodu, ktorý od nich Američania požadujú, keď žiadajú, aby s Rusmi bojovali do posledného Ukrajinca. Posledný Ukrajinec je teraz takmer tu. Teraz plánujú mobilizovať svoje ženy. To ukazuje tieseň, v ktorej sa Ukrajinci nachádzajú. Či môže vojna pokračovať, ako chcú Američania, navždy a potom ešte dlhšie a dlhšie? Ako dlho bude pokračovať ich vlastná podpora?

V roku amerických prezidentských volieb a pri rastúcich ekonomických problémoch v Európe? Nemecko utrpelo najviac, ale aj Francúzsko či Veľká Británia, všetky tieto krajiny utrpeli v dôsledku tejto vojny. Celý svet utrpel a je otázka ako dlho to vydrží znášať. Ale momentálne prezident Biden je rozhodnutý skúšať pokračovať v ofenzíve ako dlho sa len dá v nádeji, že ruská ekonomika skolabuje. Nám však naši ekonomickí analytici hovoria, že ruská ekonomika nekolabuje, vydrží a znesie to, môže v tom pokračovať. Preorientovali sa na vojnovú ekonomiku a ich produkcia delostreleckých systémov, munície, riadených striel a dronov pokračuje v nezmenšenej miere. Môžu ich začať zásobovať Severní Kórejci a tiež Čína môže začať dodávky. Čína môže otvoriť druhý front na Tajwane, možno budúci rok, možno ten nasledujúci a to prinesie serióznu materiálnu zmenu do celej rovnice.

Takže ja nevidím možnosť, že by americká a NATO stratégia pokračovať v tejto vojne ďalších dva, tri, štyri, päť rokov mohla uspieť, kvôli jednoduchému faktu, že ukrajinská bilancia živej sily už dosiahla veľmi nebezpečný stav. Iba ak by NATO a USA boli ochotné nasadiť vlastné vojská, bez čoho v tomto konflikte nemôžeme pokračovať veľmi dlho. Myslím si, že to bude dobré pre svet. Všetci sme dúfali, že v septembri bojujúce strany dosiahnu stav, kedy budú obe strany ochotné vyjednávať. Obávam sa, že NATO a USA zabránili akýmkoľvek rokovaniam, keď trvali na tom, aby Ukrajina pokračovala v boji do posledného Ukrajinca, ak o to bude požiadaná. Všetky nádeje, ktoré sme v tomto smere mali boli odhodené. Nádej bola aj v Indii, že práve India bude schopná vyrokovať nejaký druh zastavenia paľby a na summite G20 aj začať mierové rokovania. To všetko bolo torpédované, pretože neprišiel Putin, neprišiel Si Ťin-Pching a naše nádeje tým zhasli. Boje tejto sezóny sa možno obmedzia, možno ruská protiofenzíva v zime prinesie nejakú materiálnu zmenu. Ale je pravdepodobné, že vojna bude pokračovať budúci rok, ak si to Ukrajinci môžu dovoliť z aspektu živej sily.
Ďakujem.”

Kompletné vystúpenie generála Bakshiho:

Čo dodať. Indický generál hlavne varuje pred skorým vyčerpaním ľudských rezerv Ukrajiny. Potvrdzujú to nepriamo správy o tom, že Ukrajina má v úmysle požiadať o vydanie utečencov nachádzajúcich sa v Európe, mobilizovať ženy, osoby považované doteraz za zdravotne nespôsobilé na vojenskú službu a úvahy sú aj o mobilizácii 16-ročných tínedžerov.

Nadpis je samozrejme autorovou parafrázou výroku pripisovaného maršálovi Žukovovi, Ukrajinci si ho radi spájajú s prekračovaním Dnepra v bitke 1943-ho roku. Pomôžme ukrajinským matkám počítať. Ak sa zníži odvodový vek na 16 rokov a vojna potrvá ešte 3 roky, ročník 2010 môže skončiť na fronte a ich matky sa tam s nimi po prípadnej mobilizácii žien môžu s nimi stretnúť v spoločnom zákope. Ešte mladšie deti môžu byť v čase svojej puberty zblbnuté natoľko, že každý, kto je vo svojich 18-tich rokoch ešte živý, bude pre nich vadný, zbabelec, či naopak Hulk alebo Captain America. Rozhodnutie, či za to tá Ukrajina stojí si musí každý sám. Lebo to môže byť aj horšie.

2. Pätina Berlína za tri mesiace netto
V noci zo 14. Na 15. 9. 2023 spustili Rusi nejaký informačný poplach na sledovaných kanáloch, týkajúci sa výrokov nemeckého generálmajora Dr. Freudinga o možnosti, že vojna na Ukrajine potrvá 10 rokov. Čo je, čo sa stalo? Nepodarilo sa autorovi hneď vyjasniť a v automatickom režime začal počúvať Freudingove vystúpenie v relácii Nachgefragt na kanáli Bundeswehru z 13.9.2023. Čo sa dalo kvôli spánku odložiť. Nakoniec sa ukázalo, že inkriminované výroky zazneli v Kyjeve, kde sa zúčastnil diskusného panelu na podujatí ukrajinského oligarchu Pinčuka. Vo výsledku sa niečo použije z oboch vystúpení Freudinga.

Generálmajor Dr. Freuding má za sebou kariéru v nemeckých ozbrojených silách. Do Bundeswehru vstúpil atypicky v roku 1990 a bol vycvičený ako dôstojnícky čakateľ v 12. tankovom prieskumnom prápore v Eberne a na Panzertruppenschule v Munsteri. Potom študoval politológiu na Univerzite Bundeswehru v Hamburgu. V roku 1998 bol zamestnaný ako zugführer v panzeraufklärungslehrbataillon 3 v Lüneburgu. Doktorát získal v roku 1999 pod vedením Michaela Staacka na Univerzite Helmuta Schmidta/Univerzite Bundeswehru v Hamburgu. V roku 2000 sa stal veliteľom 2. roty toho istého práporu a v roku 2003 vedúcim prednášateľom poddôstojníckeho a dôstojníckeho výcviku v škole obrneného vojska v Munsteri.

V rokoch 2004 až 2006 sa Freuding zúčastnil Národného kurzu generálneho štábu na veliteľskej akadémii Bundeswehru v Hamburgu, kde bol vyškolený ako dôstojník generálneho štábu. Kurz, v tom čase v hodnosti majora, absolvoval ako najlepší vo svojom ročníku, za čo bol ocenený Cenou generála Heusingera (Adolf Heusinger bol bývalý hlavný inšpektor Bundeswehru, ktorý sa ešte podieľal na plánovaní operácií proti Poľsku, Dánsku, Nórsku, Francii a Beneluxu v druhej svetovej vojne. V júni 1944 po nervovom kolapse Kurta Zeitzlera bol nakrátko náčelníkom generálneho štábu a bol preto aj prítomný vo Wolfsschanze 20.7.1944, podozrenia z jeho účasti na sprisahaní sa nepotvrdili a v októbri 1944 bol z väzenia prepustený, naopak objavujú sa podozrenia z jeho členstva v Schnez-Truppe, tajnej povojnovej armáde veteránov wehrmachtu a waffen SS ).

Freuding potom slúžil ako štábny dôstojník G3 (výcvik a vzdelávanie) 14. divízie Panzergrenadier v Neubrandenburgu. V roku 2008 sa zúčastnil pokročilého veliteľského a štábneho kurzu na Joint Services Command and Staff College v Shrivenhame v Spojenom kráľovstve. V roku 2009 v Nemecku sa Freuding stal konzultantom pre európsku obrannú politiku a štábnym dôstojníkom vedúceho plánovacieho štábu BMVg (ministerstvo obrany) Berlíne. V roku 2012 prevzal velenie 3. cvičného prieskumného práporu (predtým Panzeraufklärungslehrbataillon 3 ) v Lüneburgu ako veliteľ práporu. Po takmer dvoch rokoch vo funkcii veliteľa sa v roku 2013 vrátil späť na BMVg, aby pracoval ako konzultant v pobočke generálneho inšpektora Bundeswehru a zástupcu generálneho inšpektora Bundeswehru v Berlíne. Od roku 2014 bol Freuding zástupcom pobočníka a pobočníkom spolkového ministra obrany, v tomto období najmä Ursuly von der Leyenovej, v Berlíne.
Dňa 6. septembra 2019 prevzal Freuding vedenie Panzerlehrbrigade 9 od svojho predchodcu Ullricha Spannutha, ktorý sa ako veliteľ presunul do výcvikového strediska v Munsteri. V júni 2020 bol v tejto funkcii povýšený na brigádneho generála. Po odovzdaní velenia tejto tankovej cvIčnej brigády 28. apríla 2022 viedol situačné stredisko Ukrajina na BMVg. Od mája 2023 je aj vedúcim novozriadeného plánovacieho a veliteľského štábu federálneho ministra obrany. Je teda zodpovedný za plánovanie vojny na Ukrajine v Nemecku.

Freuding bol v roku 2002 aj veliteľom roty v Stabilizačných silách (SFOR) v Bosne a Hercegovine a v rokoch 2007 až 2008 bol náčelníkom štábu provinčného rekonštrukčného tímu (PRT) Medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl (ISAF) v Kunduze v Afganistane. V relácii Nachgefragt Bundeswehru sa pre nemeckých divákov vyjadril k aktuálnej situácii na Ukrajine po svojom návrate z Kyjeva.

A štvrtým dôvodom, ktorý ste vo svojej otázke predpokladali je ruská obrana – ako vidíme na obrázku, (Freuding ukazuje na monitor s dračími zubami) ruské obranné opatrenia sa počas mnohých mesiacov intenzívne, takticky správne a s oporou na terén vykonávali. Videli sme už dračie zuby, pri celkovom pohľade zhora vidíme protitankové prekážky, protitankové valy, hlboko členené obranné postavenia s dobre vystavanými prepojeniami a medzi nimi aj zodolnené prvky obrany, ktoré ochránia Rusov aj proti nasadeniu delostrelectva. To sú dôvody, pre ktoré ofenzíva môže postupovať len takým tempom, aké teraz pozorujeme.

Pán Generál, mohli by ste ešte raz vysvetliť, prečo je také ťažké dosiahnuť územné zisky?
Musí sa to robiť doslova ručne. Meter za metrom, mína za mínou, to všetko pod nepriateľskou paľbou a to všetko v teréne, už som predtým ukázal obrázky, že je to terén, ktorý sotva poskytuje možnosti krytého priblíženia. Existujú len aleje, tieto niekoľkokilometrové charakteristické stromoradia, inak neexistujú možnosti krytého priblíženia. Z týchto obrázkov je vidieť, že je to neuveriteľne ťažká, na straty a riziko bohatá úloha. Začiatkom septembra sa stalo tak, že ukrajinské jednotky južne od Záporožia prenikli prvou ruskou hlavnou obrannou líniou. V rajóne obce Rabotino.

Áno presne. Aký strategický význam to má?
Tu by som bol trochu opatrnejší pri výbere slov, k výrazu strategický význam by som sa teraz nepripojil, my teraz vidíme, že ukrajinské vojská, ako som povedal, nemôžu dostatočne odhadnúť, či zvládli prekonať zabezpečovaciu líniu, stojac teraz svojimi prvými prieskumnými oddielmi pred prvou hlavnou líniou. Sú ešte druhá a pravdepodobne tretia línia. Oni zvládli vyčistiť mínové polia aby dosiahli prinajmenšom prielom(do zabezpečovacej línie). Nepodarilo sa im do tohto prielomu vmanévrovať hlavné sily či posily, alebo prielom rozšíriť. V tomto ohľade, strategický účinok to, čo sme v posledných dňoch videli s istotou nemohlo rozvinúť.
Ale psychologický význam toho, čo sa dosiahlo, nemožno doceniť.

O akých územných ziskoch presne hovoríme? Dá sa to možno kvantifikovať plošne?
Uviedli sme to do kontextu, aby sme mohli trochu získať pocit, čo sa skutočne v priebehu protiofenzívy dosiahlo. Vtedy sme dospeli k záveru, že ak do určitej miery vykompenzujete aj územné zisky na juhu s územnými stratami na severovýchode, potom prichádzame od začiatku protiofenzívy k netto územným ziskom asi v rozsahu 20% mestskej oblasti Berlína. To neznie na prvý pohľad ako veľa, ale už sme hovorili o tom aké namáhavé to je, za druhé, že sa to vôbec dosiahlo. To je z mojej perspektívy už veľkým úspechom ukrajinských vojsk. Existuje rozmanitosť faktorov, ktorými možno merať vojnový úspech alebo neúspech. Nie je to len o tom rátať metre štvorcové, podľa čoho sa na bojisku rozhodne alebo pohybujúce sa pozície, to túto vojnu nerozhodne.

Teraz je to tak, že možno mať pocit, že vlastne ani jedna zo bojujúcich strán nemôže pre seba zaznamenať skutočne rozhodujúce zisky. Možno hovoriť o pozičnej vojne?
Z tohto slova, pojmu v paušále toho neviem veľa. Sú samozrejme úseky, kde je front nehybný, je to napríklad v rajóne Donecka, Avdejevky, Ugledaru, to teraz nevidíme na mape zvýraznené, to je napríklad typická oblasť, kde keď opäť a znovu nahliadneme sotva tam uvidíme nejaký pohyb. Prečo je to tak? Pretože tam sú pozičné systémy natoľko dobre vystavané, palebné systémy natoľko dobre definované, že pri pokuse ktorejkoľvek zo strán prejsť do pohybu, táto je pod masívnou paľbou vedenou vrchnou skupinou uhlov aj priamou paľbou, v prvom prípade ide o delostrelectvo, je to kvázi potlačené. Ležia oproti sebe týždne bez pohybu, to má samozrejme racionalitu na oboch stranách, na oboch stranách je to rovnaké. Viažu sa tam sily a prebiehajú pokusy dokonca delostreleckou paľbou nielen protivníka viazať ale aj opotrebovať.

Zmäkčená forma vystúpenia generálmajora Freudinga je určená nemeckým divákom:

Tu môžeme rozhovor generála Freudinga prerušiť a povedať, že ďalej hovoril o ukrajinských útokoch na Krymský most, problematike zmeny počasia a z toho vyplývajúcej možnej operatívnej pauzy na jeseň, význame a rozsahu pomoci a dodávok zbraní Ukrajine zo západu všeobecne, výkonoch tankov Leopard 2 na Ukrajine, dodávkach stíhačiek F-16, ukrajinskom zbrojnom priemysle, ruskej strategickej vzdušnej kampani, možnostiach pokračujúceho odporu Ukrajiny a vyhliadkach na jeseň.

Z toho sú zaujímavé len údaje vyslovený na zhruba 16. minúte rozhovoru o tom, že od prvého výročia vojny, teda od 24.2.2023 dodalo Nemecko Ukrajine 40 tankov Leopard 2A6/Leopard 1A5, 60 BVP Marder, takmer 50 protilietadlových tankov Gepard, 200 dronov, 12 000 ručných protitankových zbraní, desiatky tisíc granátov kalibru 155 mm, 45 miliónov nábojov do ručných zbraní a začalo výrobu munície pre protilietadlové tanky Gepard. Tento výpočet bol pochopiteľne neúplný, nezahrňoval viaceré kľúčové dodávky Nemecka. Freuding však uviedol, že boli súčasťou balíčkov pomoci vo výške 2,7 miliardy € v máji 2023 a neskôr vo Viľňuse vo výške 0,7 miliardy €.
Pričom sú však zamýšľané ďalšie výkony v podpore Ukrajiny, ktoré zasahujú až rok 2025.
To bol však pred nemeckým publikom skromný odhad.

Čo teda Freuding hovoril predtým v Kyjeve?
Na úvod treba povedať, že Freuding vystúpil na paneli The Military Front, v rámci celého podujatia, ktoré sa konalo pod heslom „O budúcnosti sa rozhoduje na Ukrajine”. Bol druhým rečníkom tohto konkrétneho panelu moderovaného držiteľkou Pulitzerovej ceny Anne Applebaum. Tá mala na úvod panelu potentné vyhlásenie o prelomení prvej obrannej línie pri Rabotine, čo ešte v jej podaní vyznievalo tak, ako by si už ukrajinskí vojaci umývali čižmy v Azovskom mori. Lenže aj prvým rečníkom mal byť iný generálmajor – Vadim Skibickij.

Dr. Freuding vystúpil až druhý na otázku Applebaum, odpovedať musel v angličtine.
Generál Freuding, retrospektívne to teraz vyzerá tak, že západ urobil enormnú prácu pre Ukrajinu, ale príliš pomaly. Dovolili sme Rusom postaviť obranu, nedodali sme vybavenie načas, neudržali sme spád poslednej protiofenzívy, ktorá sa odohrávala presne pred rokom. Aký je Váš posudok situácie teraz, je tam koherentný záväzok, rozumejú západné mocnosti hlbšie potrebe nielen dodávky zbraní ale aj jej rýchlosti?

Dobre, ja myslím, že zo strany je to vždy, ste vždy v lepšej pozícii dávať posudok. Ja myslím, že musíme brať do úvahy, skadiaľ sme vyšli a ak sa mám pokúsiť vysvetliť to z nemeckej perspektívy, pred rokom, alebo rokom a pol, na začiatku vojny pre nás bolo nemysliteľné poslať čo i len jedinú ručnú zbraň do vojnovej zóny a teraz posielame drony, posielame delostrelectvo, posielame tanky, posielame bojové vozidlá pechoty, atď.,atď. A ja som totálne presvedčený, že náš záväzok je trvalý ako dlho to bude potrebné, na medzinárodnej úrovni vidíme, že ukrajinská obranná kontaktná skupina sa schádza každé štyri týždne a pod záštitou amerického ministra obrany, posilňujúc podporu pre našich ukrajinských partnerov a keď môžem hovoriť za moju krajinu, naša podpora je neochvejná, podporujeme ukrajinské sily tak dlho, ako to bude potrebné, čo je krištáľovo jasné.

Zahŕňa „tak dlho ako to bude potrebné” aj vyhliadky na dlhú vojnu, čo ak to nie je vojna na šesť mesiacov ale na dva roky, tri roky?
Ja si nemyslím, že ktokoľvek v tejto sále očakáva, že sa to skončí do šiestich mesiacov, samozrejme každý by si to želal aby to skončilo v rámci nasledujúcich šiestich mesiacov, ale ja myslím…dám Vám príklad, my máme podporu od nášho parlamentu, pre nejakú finančnú podporu nášho parlamentu, pre našu vojenskú podporu našich ukrajinských priateľov až do roku 2032.

Takže ja si myslím, toto je…, sme ready a sme pripravení dať dlhodobo podporu, poskytnúť dlhodobú podporu a sme pripravení spraviť si z času nášho spojenca, nedovoliť aby sa čas stal Putinovým spojencom.

Čo západné systémy výroby zbraní a munície, dnes ráno mi povedali o konverzácii s členom spojenectva o továrni na drony, ktorá stále produkovala len 20 dronov ročne a neboli schopní vyrobiť viac. Vidíte, že by sa to začínalo meniť alebo aké sú dlhodobé očakávania od obranného priemyslu?
Začína sa to meniť ale je to spoločné úsilie nielen vlád a zahraničných armád ale aj priemyslu, ale môžem Vám dať dobré príklady, napríklad my sme minulý rok diskutovali o tom ako budeme poskytovať muníciu pre nemecký protilietadlový tank Gepard, mali sme tejto munície veľký nedostatok a koncom roka sme začali rozmýšľať ako by sme mohli vyrábať, od nuly vyrábať túto muníciu v Nemecku. A minulý týždeň sme boli schopní poskytnúť novovyrobenú muníciu, čo je myslím dobrý príklad, že zrýchľujeme môžeme sa v tomto ohľade zlepšiť, bez diskusie.

Vystúpenie generálmajora Freudinga na diskusnom paneli v Kyjeve sa začína v 22. minúte:

Správa o dodávke prvých nemeckých protilietadlových tankov Gepard spred roka:

Ak by sme teda zhrnuli len tieto dve-tri vystúpenia oboch generálmajorov do jedinej vety, mohlo by sa povedať: Ak nebude Rusko teraz mobilizovať, môže sa pripravovať na dlhú vojnu.

Tu by sa aj článok mohol skončiť. Téma dlhej vojny dozrieva. Autor ešte skôr než dostal príležitosť písať pre Armádny magazín, v článkoch na svojom facebooku dávno predtým udával 2-10 rokov. Keď sa vojna iba začínala a slovenské novinárky z mainstreamu si ešte utierali soplíčky pod respirátormi, bola pre ne akákoľvek predpoveď jej dlhodobého trvania šokom. Veď je to Ukrajina, ktorá bojuje s obrovskou ruskou presilou a nezostáva jej nezostáva nič iné než partizánska vojna.

Autor sa pomocou diskurzívnej analýzy pokúsil vyhodnotiť, či je Rusko teraz v štádiu uvažovania o skrátení vojny. K tomu by mohli prispieť dodávky z KĽDR, Iránu, prípadne Číny. Ale hlavne v zmysle odporúčaní generála Bakshiho ruská mobilizácia, ktorá by na ukrajinské bojisko priviedla dostatočná ruské sily, bez ohľadu na to, čím by boli vyzbrojené, starými sovietskymi rezervami, novou produkciou ruského VPK alebo zahraničnými dodávkami. Na to sa však kráti čas, ak by mali tieto mobilizované sily zasiahnuť do bojov na jar až v lete 2024. Dovtedy môžu stúpnuť dodávky zbraní pre Ukrajinu zo západu a situácia sa bude zhoršovať opäť v neprospech Ruska. Zásadná je tiež otázka, či je ukrajinská armáda oslabená porážkou vlastnej protiofenzívy dostatočne, aby mohli Rusi pomýšľať na zimnú ofenzívu s tými silami, ktoré majú.

3. Ruská reakcia
Je charakteristické, že sa nevyjadrovali politici ani vojenskí velitelia, táto úloha pripadla v Rusku polyhistorom, ľuďom, ktorí sa celoživotne dobrovoľne vzdelávali vo viacerých vedných odboroch.

a)
Sú už známe spoločné vyjadrenia Šilova a Pereslegina, ktorí sa zastavili na potrebe previesť v Rusku tri súdne procesy s vedením centrálnej banky, vrahmi Prigožina a osobami vinnými zo skazy misie Luna-25. Potom snáď Rusko povstane odhodlané k činom.
Neskôr Pereslegin sám vystúpil na Sociosft.tv a na úvod témy ako má Rusko zvíťaziť vo vojne sa dištancoval od pozičnej vojny, ktorá je podľa neho vždy zavinená chybami plánovačov. Je vyjadrením nepomeru medzi vojnovými cieľmi a silami, ktoré sú k dispozícii na ich dosiahnutie. Následne si zvolil nesmierne náročný prístup vysvetľovania dnešných reálií na platforme historických skúseností z prvej svetovej vojny. Postupoval od behu k moru a následného izochronizmu frontu, cez navyšovanie produkcie vojnového materiálu a početnosti vojsk, rozširovanie vojny na periférne fronty a bojiská, použitie chemických zbraní a technických noviniek ako tank alebo lietadlo, cez drobné taktické inovácie a význam prevahy vyjadrenej schopnosťou koordinovať dve ofenzívy naraz, až po historickú výnimku akou bolo Caporetto, exkluzívne na talianskom fronte v dnešnom Slovinsku.

Ako východisko číslo jeden vidí Pereslegin privedenie ukrajinskej armády do stavu, kedy nebude ochotná ďalej bojovať, pričom tento moment sa podľa neho blíži a bude spätý s oslabením podpory Ukrajiny na západe. Čo je práve vec, ktorú mu generál Freuding popiera. K tomu Pereslegin opäť z prvej svetovej vojny pridal nevhodné príklady, kedy sa nemecké stosstruppen počas Ludendorffovej ofenzívy dostali do britských tylových skladov a bez toho, že by si to sami vedeli spočítať pochopili, že kým kalkulácia stravy na nemeckého vojaka je 1500 kalórií, na britského 3500.

Druhé východisko je podľa Pereslegina v technike a organizácii vojsk a bojovej činnosti. Musí podľa neho dôjsť k naladeniu spolupráce a koordinácii medzi na jednej strane tankovými vojskami a na druhej strane pechotou, delostrelectvom a hlavne dronmi. Počty dronov musia byť rádovo zvýšené bez ohľadu na to, či KĹDR bude schopná dodať 12 miliónov delostreleckých granátov alebo nie. Letectvo sa do tejto koordinácie zapájať nemusí ale musí zničiť zásobovanie ukrajinských vojsk nielen muníciou, ale prakticky všetkým, čo tieto potrebujú. Je potrebné sformovať strategickú rezervu na úrovni 200 000 osôb začlenených do divízií vševojskového typu a bez ohľadu na následky je potrebné oslepenie družicovej skupiny nad bojiskom prinajmenšom na dobu prevedenia budúcej ruskej útočnej operácie. Čiže stále hudba budúcnosti a bez mobilizácie tým viac.

b)
Artamonov sa na kanáli Empatia Manuči téme mobilizácie vyhol tesnejšie, hovoril o tom, že mobilizácia prebieha dobrovoľným spôsobom, náborom nových profesionálnych vojakov, ktorým je dobre zaplatené. Potom aj o problémoch spojených s všeobecnou mobilizáciou, kedy bude potrebné vyzbrojiť, vystrojiť, vycvičiť a rozmiestniť veľký počet nových vojakov. V situácii, kedy podľa neho Ukrajine malo ostať 250 tankov a nenávratné straty živej sily vyjadrené len počtom mŕtvych mali presiahnuť 400 000 mŕtvych zvláštne starosti. Akoby riziká pre Rusko spojené s nedostatkom vojsk a prehrou vo vojne boli pritom zanedbateľné. Trvanie vojny odhadol na minimálne ešte 3 roky, čo je v Rusku teraz najfrekventovanejšie číslo. Potom ho zanieslo k rizikám, ktorým sa Rusko vystavuje ak sa bude len brániť a neprevezme iniciatívu. Nakoniec a vyslovil za vedenie totálnej vojny, pretože mierové rokovania so západom nebudú a prímerie by bolo porážkou Ruska a zradou, ktorá by sa mohla skončiť horšou ozbrojenou vzburou proti kremeľským vežiam.

Býva zvykom ukončiť program na kanáli Empatia Manuči básňou, ktorú aj Artamonov predniesol a podporila záver jeho vystúpenia. Celkovo však bol najmenej konzistentné, zdalo sa akoby do neho vstupoval s predsavzatím nehrotiť súčasnú situáciu, ale počas neho bez nátlaku moderátora zmenil názor.

Neskôr však podobne ako Pereslegin dostal príležitosť sa opraviť v Klube Knižný deň vo formáte, ktorý mu viac vyhovuje, prednáškou, ktorá trvala nezvykle krátko, len hodinu. Prvých vyše 25 minút sa však vyhýbal téme, ktorú si zadal, Prečo Rusko neútočí? Artamonov predvída dobrovoľnú mobilizáciu ešte asi 170 000 osôb zhruba do konca roka, potom sa prejde k jej tvrdším formám nakoľko Rusko momentálne potrebuje armádu nad 2 milióny osôb. Hovoril o tom len nepatrnú časť prednášky, následne prešiel k problému severného Kaukazu, kde podľa neho aktuálne Rusku hrozí otvorenie druhého frontu. Tému prednášky nezvládol, bol do nej dotlačený až otázkami poslucháčov, kedy otvorene priznal, že bez mobilizácie hrozia nielen problémy na severnom Kaukaze ale aj pokračovanie ukrajinských úderov dronmi a riadenými strelami proti ruskému tylovému teritóriu. Možnosť vojny Poľska proti Bielorusku aktuálne vylúčil, nakoľko Poľsko sa predovšetkým potrebuje prezbrojiť. Možnosť útoku Rumunska na Podnestersko nazval priamou konfrontáciou s Ruskom, ktorá je podľa neho nepravdepodobná, ale obsadenie tohto teritória by ohrozilo mandát prezidenta Putina.

c)
V prokomunistickej relácii Uhol pohľadu na kanáli Červená línia diskutovali Fatigarov, Stepanjan a dnes aj Armádnym magazínom často citovaný hlavný vojenský analytik Komsomolskej pravdy Baranec. Ten odmietol hypotézu o tom, že ukrajinské vojská boli kriticky oslabené v priebehu neúspešnej protiofenzívy a tvrdí, že pod Syrského (smer Kupjansk) velením ostáva rezervná armáda v sile 100 tisíc osôb a na záporožskom smere môže stále útočiť 200 000 bojaschopných vojakov. Stepanjan rovnako uviedol, že ukrajinské vojská nie sú vyčerpané, že západ pracuje s odhadom mobilizačného potenciálu Ukrajiny na 7 miliónov osôb, z ktorých 3 milióny môžu umrieť. Doterajšie nenávratné straty ukrajinských vojsk na živej sile odhadol na 1 milión osôb mŕtvych alebo ťažko zranených invalidov. Aj keby ešte ukrajinské vojská stratili ďalšie 2 milióny osôb, je pravdepodobné, že to nebude znamenať víťazstvo Ruska ale vstup ďalších vojenských kontingentov na teritórium Ukrajiny. Spomínal vojská Poľska, ale námatkovo aj ďalekú Bosnu a Hercegovinu, Čiernu horu, Rumunsko, Česko či Slovensko, čo ho v danej chvíli napadlo. (v prípade posledne menovaných krajín mohol mať na mysli plánovanú účasť dobrovoľníckeho zboru pražskej a bratislavskej kaviarne pod vedením jedného z bývalých ministrov zahraničných vecí, ten by mal na úvod kampane strategicky a takticky, štátnicky a vojvodcovsky ovracať každého, kto si k
nemu sadne do obrneného Trabantu, následne sa táto etapa vojny bude v dejinách nazývať strieľaním zajacov, prípadne káčerov donaldov).

NATO sa podľa neho do vojny nakoniec zapojí ale teraz nemá záujem konflikt rýchlo ukončiť, pomalými dodávkami zbraní Ukrajine len sleduje jeho predlžovanie a vyčerpanie Ruska. Podľa Fatigarova je otázne, či je súčasné tempo navyšovania ruskej armády reprezentované 300 000 čiastočne mobilizovanými a 270 000 dobrovoľníkmi dostatočné a na aké ciele prípadne postačuje. Ako nevyhnutnosť uviedol nielen obranu súčasných teritórií (Krym, Záporožská oblasť, Chersonská oblasť, Donecká oblasť a Luganská oblasť) ale aj neskoršie pričlenenie Charkovskej, Sumskej, Nikolajevskej a Odeskej oblasti k Ruskej federácii. Podľa Fatigarova aj Stepanjana mobilizácia v Rusku nevyhnutne bude, treba viesť na ňu prípravy a nastane určite v prípade, že NATO priamo vstúpi do vojny. (Nebude už mobilizovať na to NATO neskoro?)

d)
Strelkov-Girkin ako prvý hovoril o potrebe mobilizácie v Rusku nie v septembri 2023, ale mesiace či roky skôr a je vo väzení. Nie v Haagu ale v Rusku. Bolo by dobré, ak by k nemu pustili lekárov, ktorých si sám vybral, ak má zdravotné problémy. Nebolo by dobré, ak by si vo väzení pri páde z ovocného stromu odťal hlavu na zemi ležiacou sekerou ako čierny dembeľ. Alebo ak by padol na nôž z výšky vlastného vzrastu. Je to len odkaz z krajiny, ktorá si buduje vlastnú tradíciu podozrivých úmrtí vo väzení.

Podľa mienky autora mohla by mobilizácia v Rusku zachrániť obrovský počet životov, až v rádoch miliónov, ak by pomohla ukončiť vojnu v letnej kampani 2024-ho roku. Už sa to stihnúť nemusí, nad prípadne 10 rokov trvajúcou vojnou si autor týmto článkom umyl ruky. Pokračovať v štýle Carthago delenda est s touto témou nebude. Skončí sa pre neho leto 2023. Najväčšie stresy z prelomu júla a augusta, kedy bolo jasné, že ukrajinská ofenzíva bude porazená, ale veci nejdú podľa plánu Ruska, týmto odpadnú. Články ukazujúce meniacu sa rovnováhu na ukrajinskom bojisku o vývoji delostrelectva alebo ručných zbraní budú nasledovať; takých ešte bude.

MK

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942