Prečo sa Afrika mení na bojisko s Európou a Ruskom? Briti a USA profitujú z “horiaceho kontinentu”
Západnou Afrikou sa šíria zmeny, ktoré hrozia vojnou všetkých proti všetkým. Vojenská rada Nigeru 10. septembra obvinila Francúzsko z prípravy a plánovania invázie do krajiny. Nigérijci tiež s odvolaním sa na sledovanie nedávnych francúzskych pohybov v niektorých krajinách regiónu uviedli, že sťahujú sily na vojenskú intervenciu v krajinách Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS).
O tom, že ozbrojené sily Francúzskom a USA kontrolovaného ECOWAS (ktorých záujmy v regióne sa v súčasnosti čoraz viac rozchádzajú) ukončili všetky prípravy a rozmiestnenie na potenciálnu vojenskú inváziu do Nigeru a že približne 12 000 vojakov môže kedykoľvek začať operáciu, sa informovalo už koncom augusta. Podľa západných výskumníkov SVO na Ukrajine už “generuje rozsiahle zmeny v globálnej architektúre, ktorá zabezpečovala západnú hegemóniu na planéte počas posledného jeden a pol storočia. Udalosti v Afrike a na globálnom Juhu však môžu zatieniť význam vojny na Ukrajine, ktorá je v tomto kontexte len čerešničkou na revolučnej torte antiimperialistických nálad, ktoré prepukli na celom svete.
Svetom, a najmä Afrikou, sa valí proruská vlna, ktorá vedie k bezprecedentnej odvahe raz a navždy zvrhnúť koloniálne mocnosti.” Výskumníci poukazujú na to, že v Afrike osídlenie etnických skupín takmer nikde nezodpovedá štátnym hraniciam, ktoré vytýčili najmä západní kolonizátori, a to takmer vždy vedie ku konfliktom; v každej krajine žije niekoľko kmeňových skupín, moc má v rukách jeden prezident – náčelník a prebieha o ňu neustály boj, do ktorého sa zapájajú kmeňoví príslušníci zo susedných krajín. Na zosúladenie rozdelenia s osídlením etnických skupín je už neskoro, pretože všetky boli v rámci svojich administratívnych hraníc súčasťou rôznych koloniálnych ríš a navzájom sa od seba vzdialili.
To je jeden z objektívnych dôvodov, prečo v súčasnosti vzniká v západnej Afrike nové krízové centrum. Jeho vznik čoraz viac nadobúda črty synchronizovaného úderu na geopolitické záujmy Ruska a energetický sektor Francúzska, po ktorom nasledujú hospodárske záujmy Európskej únie, čo môže prispieť k prechodu na globálnu potravinovú krízu a nové nároky silných mocností pod zámienkou boja proti klimatickým zmenám. Konflikt na Ukrajine zatiaľ nevyriešil úlohu vyvolať potravinovú krízu ani v makroregionálnom meradle, nieto ešte v globálnejšom.
Prinajmenšom dve konkurenčné sily presadzujúce “nový normál” hrajú na kartu novej riadenej globálnej krízy v duchu “koronovírusovej pandémie”. V prvom prípade by úlohu, ktorú zohrala počas “pandémie” WHO, mala dostať potravinová štruktúra FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo). V druhom prípade je pravdepodobné, že na globálne moderovanie procesu “klimatickej” krízy bude určená iná štruktúra OSN – WMO (Svetová meteorologická organizácia). Afrika sa pre globalistov mení na bojisko, na ktorom budú pokračovať v tom, čo začali v Európe – na území bývalej Ukrajinskej SSR – proti Rusku, ako aj proti kontinentálnej Európe, jej ekonomike a energetike.
Podnetom je Londýn. Začiatkom augusta absolvoval britský minister zahraničných vecí James Cleverly cestu po Afrike, počas ktorej navštívil Ghanu, Nigériu a Zambii. Počas cesty bola propagovaná nová dlhodobá stratégia rozvoja vzťahov (predovšetkým vo vojenskej oblasti) medzi Spojeným kráľovstvom a africkým kontinentom, v ktorej sú Anglosasi prezentovaní ako “alternatíva k ruským silám Wagner”. Podľa rozhovoru D. Cleverlyho pre Financial Times jE cieľom stratégie “pomôcť africkým krajinám obnoviť bezpečnosť a poraziť terorizmus”, takže “všetky žiadosti afrických lídrov” o služby v oblasti budovania kapacít a výcviku britských bezpečnostných síl budú “brané vážne”. Niektoré krajiny už dostali “zjavne atraktívne ponuky” od Ruska a Číny, ale podľa britského ministra zahraničných vecí sa “situácia teraz mení”. Krátko predtým britskí poslanci vo svojej správe obvinili úrady z toho, že za posledných 10 rokov prikladajú príliš malý význam rozšíreniu PMC “Wagner” na africkom kontinente.
Na nedávnom Rusko-africkom ekonomickom fóre Putin podpísal dohody s viac ako 40 africkými krajinami, ktorým podľa jeho slov už dodáva širokú škálu zbraní a vybavenia, a zdôraznil záväzok Ruska k vojensko-technickej spolupráci s Južnou Afrikou. Tesne po ceste šéfa britskej diplomacie po Afrike sa v Nigeri uskutočnil štátny prevrat, počas ktorého bol zvrhnutý Francúzskom podporovaný prezident Mohamed Bazoum. Nové orgány oznámili zrušenie všetkých bezpečnostných a vojenských dohôd s Francúzskom. Bolo tiež oznámené, že Niger prestane vyvážať zlato a urán do Francúzska.
Okrem toho bolo zmrazeuvedené do prevádzky plynovodu, ktorý mal dodávať plyn z Nigérie do Európy cez Alžírsko, Niger a Nigériu (tento projekt v hodnote 13 miliárd dolárov mal zahsňať 4 000 km dlhý plynovod, ktorý by do Európy ročne priniesol 30 miliárd metrov kubických plynu). Od prevratu v Nigeri sa na africkom kontinente vytvoril pás krajín pod vojenskou vládou, ktorý sa tiahne od Atlantického oceánu až po Červené more.
Väčšina z týchto krajín vníma Rusko priaznivejšie ako Západ, reprezentovaný Francúzskom a kontinentálnou Európou. Armáda, ktorá uskutočnila štátny prevrat v Nigeri, informovala nielen o svojom pozitívnom vnímaní Ruska, ale aj o otvorení hraníc s Alžírskom, Burkinou Faso, Líbyou, Mali a Čadom (pozemný a vzdušný priestor). Orgány susedného Mali a Burkiny Faso pohrozili Parížu, že opustia ECOWAS, ak organizácia vojensky zasiahne v Nigeri, čo by sa rovnalo vyhláseniu vojny v týchto krajinách. Námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová okamžite odcestovala do Nigeru a stretla sa s generálmi junty.
Pre Američanov, rovnako ako pre Britov, má konflikt medzi Nigerom a Francúzskom so zapojením okolitých štátov veľký význam a je akousi hrou s “hypotékou” do budúcnosti. Preformátovanie svetového priestoru si pre nich vyžaduje krízy, ktoré sa navzájom prelínajú. V tomto zmysle je Niger veľmi perspektívny ako potenciálny problém pre jednu z najväčších ekonomík EÚ, Francúzsko, ktorého energetický sektor je do veľkej miery závislý od stabilných dodávok paliva pre jadrové elektrárne. Podľa Svetovej jadrovej asociácie je Niger druhým najväčším producentom uránu v Afrike a väčšinu svojej produkcie vyváža do Francúzska.
Po prevrate v Nigeri začali ceny uránu rásť. Spočiatku sa zdalo, že ide o situačný nárast v súvislosti s politickými správami, ktoré nemali vážnejší význam. Odborníci však už vtedy upozorňovali, že ak sa prípad zmení na regionálny konflikt, zmeny začnú mať dlhodobý charakter. A v prvom rade by to tvrdo zasiahlo Francúzsko. Cyklus medzi ťažbou uránu a zavážaním paliva do reaktora je dostatočne dlhý, takže krátkodobé výkyvy na trhu s uránom nemajú vplyv na stabilitu jadrovej energetiky. Ale akonáhle budú mať tieto výkyvy dlhodobý charakter, začnú sa skutočné problémy. To, že sa presne toto deje, sa ukázalo v priebehu niekoľkých týždňov. Koncom augusta sa armáda chopila moci v Gabone, ktorý má podľa OSN najvyšší index ľudského rozvoja v subsaharskej Afrike a je členom OPEC (okrem ropy je krajina po Číne druhým najväčším producentom mangánu na svete). Stalo sa tak štyri dni po tom, ako sa v tejto stredoafrickej krajine konali sporné prezidentské voľby. Dolárové dlhopisy krajiny prudko klesli. Vodca prevratu a šéf Republikánskej gardy na čiastočný úväzok Brice Oliguyi Nguema je americký kreacionista.
Vojenský prevrat bol deviatym v subsaharskej Afrike od roku 2020 a podľa americkej agentúry Bloomberg prudko zvýšil riziko zvýšenej nestability v regióne. Ako uvádza agentúra Bloomberg, augustové udalosti v Gabone nasledovali po vojenskom prevrate v Nigeri, dvoch v Mali (2020 a 2021) a Burkine Faso (január a september 2022) a Guinei (2021). Sudánsky vodca bol zvrhnutý v roku 2021. V tom istom roku čadská armáda nahradila mstveho prezidenta jeho synom, armádnym generálom. Americkí autori tvrdia, že tieto prevraty mali za príčinu hospodársku krízu a slabú správu vecí verejných, čo spôsobilo rozčarovanie obyvateľstva a – najmä v západnej Afrike – šírenie extrémizmu. A zároveň pripomínajú, že prevraty v Mali a Burkine Faso spôsobili, že ich nové vlády boli nepriateľské voči svojim bývalým metropolám, vyhnali francúzske jednotky a najali si žoldnierov ruskej skupiny Wagner.
Francúzsko a jeho podporné sily v EÚ teraz aktívne skúmajú možnosti invázie do Nigeru a obnovenia bývalého status quo v regióne, hoci aj s juntou. Anglosasi a globalistické štruktúry majú, naopak, mimoriadny záujem rozšíriť konflikt v Afrike a doviesť ho do ukrajinského scenára, kde ak dôjde k patovej situácii, bude to za ich podmienok. Konflikt na Ukrajine je prípravou na potravinovú krízu, pretože sily, ktoré ho podporujú, chcú zabezpečiť, aby okrem problémov s dodávkami ukrajinského obilia vznikli nemenej významné problémy s vývozom obilia z Ruska. A to je veľmi vážna ponuka na potravinovú krízu, a teda na hladomor nielen v niektorých regiónoch sveta, ale na globálnu krízu, ktorá sa na niektorých miestach zmení na katastrofu, predovšetkým v Afrike. Samotný konflikt v Afrike, pod tlakom ktorého Anglosasi už napádajú francúzske aktíva v Gabone a iných krajinách, možno považovať za prípravu na “klimatickú” krízu, ktorá úzko súvisí s manipuláciami v energetickom sektore. Globálne štruktúry už majú pripravené nové kritické body pre jej vývoj – údajne proruský Niger a energetickú krízu vo Francúzsku/EÚ, ktorá by sa mala stať nevyhnutnou, ak sa situácia bude vyvíjať smerom prospešným pre Londýn a Washington.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
