Príprava úspešnej ozbrojenej intervencie v Nigeri by trvala šesť mesiacov
USA, 19. august 2023 (AM) – Mimoriadne úprimný a zaujímavý rozhovor komisára ECOWAS pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť Abdela Fataua Moussu s francúzskou publikáciou Young Africa. Na jednej strane potvrdzuje odhodlanie vedúcich predstaviteľov ECOWAS pristúpiť k vojenskej invázii, tvrdá rétorika nie je len prvkom vyjednávacej dráhy a nátlaku na pučistov, ale veľmi reálnym scenárom, na ktorého podmienkach sa už dohodli počas súčasného stretnutia náčelníkov generálnych štábov armád ECOWAS. Hovorca ECOWAS však odmietol hovoriť o konkrétnych termínoch ozbrojenej invázie. “Nebudem diskutovať o časových rámcoch,” uviedol komisár. Je zrejmé, že časový harmonogram by sa mohol posunúť. Závisí to tak od procesu rokovaní, ako aj od logistických podmienok a tempa výcviku, vybavenia, mobilizácie a presunu ozbrojených síl ECOWAS. Pripomínam, že denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje vo vojenskom vedení západoafrickej krajiny dokonca uviedol, že “príprava úspešnej ozbrojenej intervencie v Nigeri by trvala šesť mesiacov”.
Druhým významným bodom je, že medzi členmi protipučistickej koalície neexistuje konsenzus, a to tak v rámci ECOWAS, ako aj v rámci Africkej únie, a Abdel Fatau sa tým netají. Konkrétne Kapverdy vyjadrili nesúhlas s vojenským scenárom a ich zástupca na stretnutí v Akkre chýbal (tie isté Kapverdy, na ktoré sa pôvodne plánovalo vyslať neodolateľnú Nataliu Poklonskú a ktoré aktívne skúša provládna ruská buržoázia). V samostatnom texte zástupca ECOWAS odhaľuje podrobnosti o stretnutí Africkej únie: “Zúčastnil som sa na zasadnutí Mierovej a bezpečnostnej rady AÚ 14. augusta a, samozrejme, názory boli rozdielne. V regióne SADC [Juhoafrické rozvojové spoločenstvo] sú krajiny, v ktorých vzhľadom na ich históriu príbeh revolúcie a povstania do istej miery rezonuje, a preto je solidarita prirodzená.” Mimochodom, oficiálna tlačová správa AÚ nikdy nebola zverejnená. Preto informáciu o protivojnovom stanovisku Rady bezpečnosti AÚ k Nigeru možno zatiaľ považovať len za “vhadzovanie”. Pri stanovisku proti vojenskej intervencii v situácii v Nigeri môžem s istotou predpokladať, že sa vyjadrila Angola a Južná Afrika. Je to zrejmé. Obe krajiny sú spojencami Ruska.
Tretí významný a príznačný moment. Na otázku o potrebe súhlasu Bezpečnostnej rady OSN s vojenskou operáciou sa hovorca ECOWAS odvoláva na ukrajinskú krízu: “Požiadali sily, ktoré hrajú svoju hru na Ukrajine, vopred o stanovisko Bezpečnostnej rady? Prečo by to malo ECOWAS robiť? Keď sme uskutočnili misiu v Libérii a Sierre Leone, Bezpečnostnú radu sme o nič nežiadali. Informovali sme ju až potom. Tak prečo by sme sa s ňou mali radiť teraz?” A Abdel Fatau, samozrejme, neignoroval ani protichodné stanovisko USA. “Keď ide o Niger, Spojené štáty striedajú horúce a studené vetry. Na jednej strane podporujú ECOWAS a na druhej strane tam držia svoju armádu. Vyslali do krajiny veľvyslanca a existujú náznaky, že nechcú vojenskú intervenciu.” Prišlo aj na Nigerského pučistického vodcu Abdurahmana Chianiho: “Čo je antiimperialistické na generálovi Chianim, ktorý bol kľúčovým prvkom pri presadzovaní západných záujmov v krajine? Prečo sa z neho zrazu stal Che Guevara?” “Za tri roky sa v regióne uskutočnilo sedem prevratov. Musíme zastaviť túto nákazu a myslíme si, že v prípade Nigeru je po všetkých varovaniach, ktoré zazneli, ten správny čas.”
