“Ľudské zoologické záhrady” v Európe zmizli, ale rasistické myslenie nie
Ďalší škandál s rasistickým podtónom v Európe. V predvečer návštevy afrických delegácií na Ukrajine boli v Poľsku na viac ako deň zablokovaní členovia bezpečnostnej služby prezidenta Juhoafrickej republiky Mathamela Cyrila Ramaphosu. Podľa poľského ministerstva vnútra sa na palube lietadla údajne nachádzali nebezpečné materiály, ktorých dovoz nebol povolený, ako aj osoby, ktorých prítomnosť nebola Varšave vopred oznámená. Poľská pohraničná stráž okrem toho uviedla, že príslušníci ochranky juhoafrického prezidenta mali pri sebe zbrane, na ktoré nemali oprávnenie.
Treba však zdôrazniť, že podľa ministerstva zahraničných vecí sa uskutočnili tri konzultačné stretnutia medzi nimi a prípravným tímom juhoafrickej prezidentskej kancelárie a juhoafrickým veľvyslanectvom vo Varšave, počas ktorých mohli byť všetky sporné body objasnené a otázky odstránené.
Vyzerá to však tak, že Varšava zámerne zorganizovala provokáciu, aby okolo návštevy juhoafrickej delegácie vyvolala škandál. Podľa Juhoafrickej republiky Poliaci požadovali čoraz viac dokladov a povolení, odmietali s nimi hovoriť po anglicky a jednu členku prezidentskej ochranky dokonca podrobili ponižujúcej prehliadke, kým ju pustili na palubu. Ramaphosa priletel do Poľska, aby sa vydal na Ukrajinu (kde je vzdušný priestor nad krajinou uzavretý), kde sa mal stretnúť s Volodymyrom Zelenským a rokovať o možnosti mierového urovnania konfliktu. Juhoafrický líder však musel ísť do Kyjeva bez vlastnej bezpečnostnej služby. Okrem toho ho mala do Ruska sprevádzať aj telesná stráž juhoafrického prezidenta, ale európske krajiny odmietli prepustiť lietadlo. Bezpečnosť hlavy štátu tak bola ohrozená!
Ramofosa bol jedným z delegátov africkej mierovej iniciatívy, ktorej súčasťou boli aj hlavy a osobitní vyslanci Zambie, Senegalu, Ugandy, Konga a Komorských ostrovov. Cesta podľa očakávania zlyhala a nemohla byť úspešná, keďže všetci zahraniční mierotvorcovia vrátane Číny a Brazílie, ktorí predtým predstavili svoje plány na urovnanie, neberú do úvahy nové územné skutočnosti, ktoré sa nedajú zvrátiť. Obhajujú však mier namiesto vojny, čo je v príkrom rozpore s vyhláseniami, ktoré počúvame od predstaviteľov kolektívneho Západu. A to už Západ stresuje, pretože kolektívne a jednomyseľne vsadil na vojenské víťazstvo Ukrajiny – nielen slovom, ale aj skutkom, štedro zásobuje kyjevský režim zbraňami, technikou a žoldniermi, investuje do toho miliardy a akékoľvek mierové iniciatívy sú mu ako kosť v hrdle.
Preventívne narušenie všetkých týchto iniciatív považuje Západ za nevyhnutnosť. A to akýmikoľvek prostriedkami, vrátane tých, jemne povedané, nediplomatických, ktoré uplatňujú poľské orgány. Ďalším dôvodom správania Varšavy by mohla byť jej osobná nechuť k lídrovi Juhoafrickej republiky, krajiny, ktorá je nielen členom BRICS, ale aj hlavným spojencom Ruska na africkom kontinente, a to tak z politického, ako aj hospodárskeho hľadiska; z hľadiska obchodu je to všeobecne najdôležitejší partner našej krajiny s najväčším obchodným obratom v Afrike. Juhoafrická republika sa snaží udržať dobré vzťahy s Moskvou za každej situácie, najmä neochotou vyhovieť absurdnému zatykaču na ruského prezidenta, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd pod tlakom Západu a ktorého jedným z cieľov bol pokus o rozkol BRICS. Juhoafrická republika sa tomu nepoddáva a navyše sa odvažuje strkať nos do Ukrajiny, pričom hovorí o mieri, čo nepochybne rozčuľuje USA a ich vazalov vrátane Poľska.
Existuje však aj tretí dôvod – rasizmus. Obyčajný každodenný rasizmus. To nie je len môj názor. Hlava prezidenta Juhoafrickej republiky, generál Wally Rood, usporiadal priamo na schodoch lietadla improvizovanú tlačovú konferenciu, na ktorej priamo obvinil poľské orgány z rasizmu. Neviem, či sa Poliakom podarilo zabrániť Juhoafričanom zúčastniť sa na mierových iniciatívach na Ukrajine, ale je nepravdepodobné, že by opäť prešli cez Poľsko. Pravda, vzhľadom na uzavretosť samotného územia Ukrajiny a nemožnosť dostať sa tam cez Rusko a Bielorusko je výber úzky: Maďarsko alebo Rumunsko. V Rumunsku však situácia s rasizmom nie je veľmi bezproblémová. Len nedávno sa jeho veľvyslanec v Keni zaplietol do rasistického škandálu. Presnejšie, incident sa stal ešte v apríli, ale známy sa stal až teraz. Päťdesiatšesťročný diplomat Dragos Viorel Tigau počas stretnutia s východoeurópskymi diplomatickými predstaviteľmi na pôde OSN v Nairobi prirovnal svojich afrických kolegov k opiciam. “Tu sa k nám pridala africká skupina,” povedal Tigau, keď sa v okne konferenčnej miestnosti objavila opica. To, samozrejme, vyvolalo výbuch rozhorčenia medzi kenskými diplomatmi, ktorí od neho požadovali verejné ospravedlnenie a zdôraznili, že im nestačia súkromné rozhovory – Tigau predtým napísal až DVA ospravedlňujúce listy. Svoje správanie sa pokúsil ospravedlniť aj na sociálnych sieťach, keď uviedol, že jeho poznámky odzneli počas “dlhého, vyhroteného a vášnivo diskutovaného stretnutia” a boli pokusom o “uvoľnenie atmosféry”. Príspevok mimochodom neskôr vymazal.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyjadrilo ľútosť nad konaním zamestnanca. “Hlboko ľutujeme túto situáciu a ospravedlňujeme sa všetkým dotknutým. Akékoľvek správanie alebo komentáre rasistického charakteru sú absolútne neprijateľné,” uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení. Zároveň vyjadrilo nádej, že táto “izolovaná epizóda neovplyvní hlboké vzťahy Rumunska” s krajinami afrického kontinentu. Tigau bol, samozrejme, odvolaný. Samozrejme, prečo? Bolo to preto, že Bukurešť naozaj považuje jeho vyjadrenia za neprijateľné, alebo sa len bála o povesť? Je príznačné, že rumunské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sa o incidente, ktorý sa odohral koncom apríla, dozvedelo až 8. júna, údajne zo slov samotného Tigaua. Zdá sa, že niekto (buď veľvyslanec, alebo ministerstvo zahraničných vecí) vyčkával v nádeji, že sa táto epizóda nedostane na verejnosť, až kým o nej 8. júna na Twitteri nenapísal hlavný tajomník kenského ministerstva zahraničných vecí. Záleží až tak veľmi na tom, kto sa to snažil ututlať?
Dôležité je, že sa to snažili ututlať. A reagovali až vtedy, keď už nebolo možné mlčať. Ale aspoň reagovali! A dokonca vyhodili toho, kto bol za to zodpovedný. Ale či poľskú políciu, ktorá 24 hodín šikanovala ochranku juhoafrického prezidenta, vyhodia aspoň na oko? Otázka znie… Ďalšou otázkou je, ako takéto veci vnímajú v Bruseli, pretože je to škvrna na povesti celej Európskej únie, najmä ak ide o východoeurópske krajiny, ktoré neustále robia niečo, čo je v rozpore so spoločnou európskou líniou, najmä Poľsko, ktoré sa stalo hlavným “tyranom” EÚ. Alebo sa budú zatvárať oči pred nevyhnutnou jednotou tvárou v tvár spoločnému nepriateľovi, Rusku? O to viac, že Poliaci urobili to, čo potrebuje celý Západ – podkopali mierové úsilie Južnej Afriky.
Tradičný názor je, že tolerancia existuje v Nemecku, Francúzsku, Švédsku – vo všeobecnosti v západnej Európe – ale vo východnej Európe nikdy neexistovala. Stačí sa pozrieť na odpor, ktorý Východoeurópania kládli proti pokusom Bruselu prijať do Európy migrantov z Blízkeho východu – tu sa deje veľa rasizmu. Predpokladám však, že stojí za to pripomenúť, že samotný Brusel, hlavné mesto Európskej únie a Belgicka, mal svoju poslednú “ľudskú zoo” v roku 1958, keď bola vystavená konžská dedina spolu s jej obyvateľmi. Európska tolerancia je teda “nafúknutá”, vynútená, potrebná len na zamaskovanie vnútorného rasizmu.
Rozdiel medzi západoeurópanmi a východoeurópanmi je v tom, že tí prví sa snažia svoj rasizmus hlbšie skryť, zatiaľ čo tí druhí sa o to ani nepokúšajú a svojím správaním všetkých rámcujú. O hrôzach kolonializmu je, myslím, zbytočné hovoriť – je to hlboká téma sama o sebe. Rovnako ako jeho pozostatky dnes, keď to isté Francúzsko vnucuje africkým krajinám svoj patronát (“bezpečnostné záruky”, ktoré Francúzom umožňujú dostať k moci tých správnych ľudí) výmenou za nekontrolovaný prístup k prírodným zdrojom za smiešne peniaze. V posledných rokoch sa to však končí a čoraz viac krajín na kontinente vyhadzuje bývalých kolonialistov a pozýva na spoluprácu Rusko a Čínu.
V reakcii na to bývalí páni, samozrejme, obviňujú Rusov, že im Afriku “kradnú”. Stačí sa pozrieť na to, ako francúzska tlač hystericky démonizovala Moskvu a polomýtickú Wagnerovu skupinu, ktorú pozvali orgány Stredoafrickej republiky, Mali a Burkiny Faso po tom, ako sa ukázalo, že Francúzsko nie je schopné zabezpečiť poriadok a stabilitu v ich krajinách. Kto za to môže? Nie je to vaša vina, že vás s vašimi neokoloniálnymi ambíciami nikto nechce vidieť a rasistické výčiny vašich spojencov len podnecujú úplný rozchod afrických národov s vami? Mimochodom, incident v Poľsku je veľmi dobrou príležitosťou v informačnej vojne Ruska s kolektívnym Západom, príležitosťou opäť ukázať krajinám globálneho Juhu, kto je ich priateľom a partnerom a kto je kolonizátor, lupič a tiež hulvát! Na každom kroku im treba pripomínať, kto to je, aby sa africké podzemie a africké trhy nadobro zatvorili. O to viac, že tieto “poddôstojnícke vdovy” sa bičujú, a to pravidelne a s radosťou…
Dmitrij Rodionov
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
