Aktuality, Letectvo,

Problémy amerického leteckého odvetvia súvisiace s existenciou slovenských vzdušných síl

---

 

Po zverejnení článku v Armádnom magazíne o podobných problémoch týkajúcich sa transportných lietadiel C-27J Spartan dňa 28.4. 2023 vydal J. Naď dňa 30.4 2023 stanovisko svojim vybraným médiám, kde uviedol, že za problémy s prevádzkou týchto lietadiel zodpovedajú jeho predchodcovia na stoličke ministra obrany, resp. nimi zle uzatvorené zmluvy. Tiež uviedol, že problém postupne rieši tým, že uzavrel zmluvu na školenie 22 technikov v Taliansku za 414 878€. Zmluva bola zverejnená v registri zmlúv v ten istý deň ako vyšiel článok, teda dňa 28.4.2023 a účinnosť nadobudla o deň neskôr. Akokoľvek, je dobré, že sa jeden problém pohol z miesta.

 

Vrtuľníky UH-60M Black Hawk a AH-64 Apache používajú motory T700-GE-701, podobné tým, aké by prípadne používalo aj 12 útočných helikoptér AH-1Z Viper. Na tomto vrtuľníku sa používa model General Electric T700-GE-401. J. Naď si ich chce objednať, avšak spolu s nedostatočným počtom asi 500 rakiet Hellfire II oproti pakistanskej objednávke. Písali sme o tom v článku dňa 3.4.2023. A tak, Slovensko by muselo zvládnuť prevádzku nie 9 ale 23 (11xBlack Hawk a 12xViper) vrtuľníkov s podobnými motormi vychádzajúcimi konštrukčne z konca 60. až začiatku 70. rokov minulého storočia kedy sa typový rad motorov T-700 začal sériovo vyrábať (1973). Medzitým totiž boli objednané ešte dva vrtuľníky UH-60M v polovici roka 2021. Súčasťou kontraktu boli aj náhradné diely pre pôvodných 9 vrtuľníkov, čo sa doteraz neprejavilo.

 

Motory typového radu T-700 už nevyhovujú americkej armáde, ktorá sa ich rozhodla vymeniť za nasledujúcu generáciu motorov tej istej firmy General Electric, ktoré sa volajú T901. Dôvody na ich výmenu sú markantné a pádne. Nová generácia turbohriadeľových motorov T901 poskytne zavedeným lietajúcim platformám až o 50% vyšší výkon. Tým sa zvýšia ich letové výkony, úžitkové vlastnosti, prípadne bojové možnosti. Zároveň sa zvýši bezpečnosť letu kvôli získanému prebytku výkonu oproti pôvodným motorom radu T700. Vývoj silnejších motorov bol aj reakciou na bojové skúsenosti z Iraku a Afganistanu, kde UH-60 Black Hawk a AH-64 Apache dostávali prídavný pancier a pôvodné motory mali problém so zvýšenou hmotnosťou strojov. Okrem toho bola v Afganistane problémom aj nadmorská výška. Vôbec nie pôvodne zamýšľaných komfortných 4000 stôp (1200 m) pri teplote do 35 °C, bývalo to oveľa viac. Oproti pôvodným motorom klesne aj spotreba paliva o 25%, čím sa má výmena motorov vyplatiť aj ekonomicky, sú taktiež ekologickejšie. Motor má mať aj komponenty s vyššou životnosťou, čo zníži náklady na jeho údržbu počas životného cyklu. Iným dôvodom na výmenu je unifikácia.

 

Motory T901 sa budú používať aj v programe FARA (doslova Future Attack Reconnaissance Aircraft – Budúce útočné prieskumné lietadlo, aj keď nejde o lietadlo v pravom zmysle slova). Tento program sa však dostáva do sklzu a kandidáti na víťazstvo v tendri čakajú s dostavbou prototypov len na motory T901. Spolu s programom FARA sa omeškanie týka aj výmeny motorov na už existujúcich platformách. Tento program sa nazýva ITEP (Improved Turbine Engine Program – program vylepšeného turbínového motora). Príčinou omeškania boli pôvodne protesty neúspešného protikandidáta, ktorý sa usiloval o víťazstvo v tendri ITEP. Bola ním spoločnosť Advanced Turbine Engine Company, v ktorej spojili sily ďalšie dve americké firmy z odvetvia leteckých motorov Honeywell a Pratt & Whitney. Keď bol ich protest zamietnutý, za dôvod zdržania uviedla firma General Electric narušenie dodávateľských reťazcov v súvislosti v covidom a tiež únik mozgov.

 

V opačnom prípade by už asi aj slovenská vláda mala na stole prospekty nových motorov, pretože by ich inštalovala do relatívne nových strojov. Týka sa to UH-60M Black Hawk a prípadne aj AH-1Z Viper. Aby to však malo zmysel a docielila sa aj ekonomická úspora, stroje by nesmeli stáť na zemi, ale dosahovať vysoké počty letových hodín. Momentálne sa očakáva oneskorenie o ďalšie dva roky pri programe výmeny motorov na UH-60 Black Hawk a AH-64 Apache ITEP, ktorý si vyžiada výrobu až 6215 kusov motorov. Prioritu v programe budú mať najskôr UH-60 Black Hawk. Momentálne sa však zdá, že výroba motorov sa v menších objemoch začne až v treťom kvartáli roku 2026 a plná sériová výroba až v treťom kvartáli roku 2028. O tomto novom zdržaní sa začalo hovoriť koncom apríla 2023. Priemyselné a technologické aspekty výroby nového motora T901 v tomto článku nebudú preberané.

 

Slovensko má dostatok času aby sa rozhodlo, či sa do takéhoto programu neskôr zapojí. Na čo ale veľa času nie je sa zdá byť riešenie problému cvičných lietadiel. Papierovo je k dispozícií sedem lietadiel L-39, z ktorých letuschopné majú byť tri. Aj tie majú údajne problém s oneskorenou objednávkou komponentov. Preto Slovensko uvažovalo o medzinárodnom tendri na dodávku nových cvičných lietadiel. Do neho mali vstúpiť len štyria kandidáti, pritom s dosť rozdielnymi charakteristikami. Išlo o nové české lietadlo L-39NG, ktoré je pokračovateľom typu L-39, ktorý teraz Slovensko používa. Má najnižšie výkony zo všetkých kandidátov, je podzvukové a s maximálnou rýchlosťou 780 km/h. Jeho stúpavosť je 23 m/s. Unesie do 1640 kg výzbroje na piatich závesníkoch.

 

 

Dňa 29.4.2023 napísal Armádny magazín článok o vzlete prvého sériového stroja L-39NG, ktorý je pravdepodobne určený pre 910. cvičný pluk Júliusa Fučíka vietnamského letectva. Kandidátom strednej výkonnosti bolo talianske lietadlo Leonardo M-346 Master, ktoré má zaujímavú históriu. Pôvodne sa vyvíjalo na základe sovietskeho projektu so slovenskou stopou. Keď chcel ZSSR nahradiť svoje cvičné lietadlá L-29 a L-39 československej výroby, vyvinul stroj Jak-130, ktorý mali poháňať motory DV-2. D znamenalo Dneper a V znamenalo Váh. Motor bol pripravený do sériovej výroby v Považských Strojárňach Letecké Motory. Výroba týchto leteckých prúdových motorov mala byť vyvrcholením politiky spriemyseľňovania Slovenska za minulého režimu, momentálne je už pamäťová stopa po tomto projekte vo verejnosti vymazaná.

 

 

Po roku 1989 skúsili Rusi vyvíjať projekt Jak-130 spolu s Talianmi, ale nakoniec vznikli dva podobné stroje: ruský Jak-130 a taliansky M-346. M-346 je dozvukový stroj s maximálnou rýchlosťou 1090 km/h vo vodorovnom lete – Mach 0,95. Jeho stúpavosť je 112 m/s a unesie až 3000 kg výzbroje na siedmych závesníkoch. Najvýkonnejším kandidátom bol juhokórejský typ, ktorého cvičná verzia sa volá KAI T-50 Golden Eagle, ale Slovensko by ju pravdepodobne obišlo. Ak by vojna na ukrajinskom bojisku mala trvať povedzme ešte 2-10 rokov, sústredilo by sa pravdepodobne na verziu FA-50, ktorá je ľahkým stíhacím a útočným lietadlom odvodeným od cvičného typu.

 

 

Tento predpoklad potvrdila aj staršia správa juhokórejskej agentúry Yonhap News Agency o rokovaniach medzi výrobcom Korean Aerospace Industries a slovenským letectvom. Susedné Poľsko sa už rozhodlo nakúpiť 12 FA-50 Block 10 a 36 FA-50PL Block 20. Juhokórejský typ je nadzvukový, jeho maximálna rýchlosť je 1,5 Mach (prípadne 1837,5 km/h vo výške 9150 m). Jeho stúpavosť je 198 m/s. Lietadlo má zabudovaný trojhlavňový kanón kalibru 20mm so zásobou 205 nábojov. Okrem toho unesie na siedmich závesníkoch 5,4 tony výzbroje. Posledným kandidátom bol vyvíjaný americký stroj Boeing T-7A Red Hawk, ktorý je nadzvukový, ale jeho rýchlosť dosahuje len Mach 1,05 (prípadne 1300 km/h). Stúpavosť má 170,2 m/s. Jeho ľahké útočné alebo stíhacie bojové spôsobilosti sa do budúcnosti pridajú. Americké vzdušné sily chcú kúpiť 351 T-7A Red Hawk a 46 simulátorov a nahradiť nimi 504 T-38 Talon. Celkovo si ale Boeing trúfa predať až 2700 lietadiel.

 

Nebolo by ťažké uhádnuť, ktoré lietadlo by preferoval J. Naď, Red Hawk je najviac „All American“. (Aj keď na vývoji spolupracoval Boeing so švédskou leteckou firmou Saab, len pre najmladšiu generáciu, v minulých desaťročiach bola známa aj výrobou automobilov). Projekt T-7A Red Hawk však mešká a nedávno dostal ďalší úder. Ukázalo sa, že má potenciálne nebezpečné únikové možnosti a katapultovacie sedadlo. O problémoch informovalo americké letectvo až v apríli 2023 s tým, že spôsobia oneskorenie rozhodnutia o začiatku sériovej výroby do februára 2025. Dodávka prvých strojov by sa tak mohla začať v decembri 2025 a začiatok operačnej spôsobilosti sa posúva do roku 2027.

 

Problémy mohli byť paradoxne zavinené tým, že sa Boeing snažil prispôsobiť stroj leteckým študentom. T-7 bol navrhnutý tak, aby vyhovoval pilotom so širším rozsahom výšok a typov tela, resp. pilotom mužom aj pilotkám ženám. Po celé dekády boli lietadlá vzdušných síl a ich kokpity navrhnuté s ohľadom len na mužov a pre ženy bolo často ťažké získať povolenie na lietanie. Testy však dokázali, že núdzový únikový systém T-7A môže byť pre niektorých pilotov nebezpečný. Letectvo uviedlo, že testy v roku 2021 zistili, že niektorým pilotom hrozí pri katapultáži vysoké riziko otrasov mozgu, nebezpečné zrýchlenie pri otvorení padákov alebo strata priezoru pri vysokých rýchlostiach katapultáže. V správach určených pre verejnosť sa vyslovene neuvádza, akého konkrétneho vzrastu alebo telesného typu pilota sa problém týka, alebo či je dokonca všeobecný.

 

A tak vzniká otázka, či ešte Slovensko môže čakať niekoľko rokov s akvizíciou cvičných lietadiel. Odklad spôsobený omeškaním v projekte Red Hawk by do súťaže mohol priniesť dodatočných kandidátov. Podstatná časť časti článku o cvičnom letectve bola písaná v minulom čase aby sa neskôr zdôraznila možnosť ich zapojenia. Predtým, než budú uvedení, je treba poznamenať, že firma Boeing nemá problémy len s projektom svojho cvičného lietadla. Verejnosť vnímala problémy komerčných lietadiel Boeing. Očakávania úplne nenaplnil ani najpokročilejší typ dopravného lietadla Boeing 787 Dreamliner, kvôli často medializovaným technickým problémom. Ešte horšie boli havárie Boeing-737 MAX, pri ktorých zahynuli aj slovenskí občania a lietadlá boli do vyriešenia problému dočasne uzemnené.

 

Momentálne najvážnejším problémom firmy Boeing Defense, Space and Security sú ale tankovacie lietadlá KC-46 Pegasus. Tie privádzajú celú spoločnosť do straty kvôli sankciám zo strany americkej administratívy. Popisovať ich problémy by bolo nad rámec tohto článku. Ide ale o horibilné sumy, doteraz má ísť asi o 7 miliárd USD. V budúcnosti bude dôležité, ako sa podpíšu súčasné problémy na cenách výrobkov Boeing. O víťazovi prípadného tendra na dodávku cvičných lietadiel by mal rozhodovať pomer ceny a kvality, nie jediné vľúdne pohladenie po hlávke od Lloyda Austina, bez ohľadu nato, ktorý člen budúcej slovenskej administratívy by si po neho do Washingtonu pricupital.

 

 

Posun tendra kvôli čakaniu na Red Hawk by mohol znamenať väčšiu konkurenciu a účasť nového tureckého cvičného lietadla TAI Hürjet, ktoré len minulý týždeň absolvovalo svoj prvý let. Ide o pomerne výkonný nadzvukový stroj, s maximálnou rýchlosťou 1,4 Macha. Jeho stúpavosť je 200 m/s. Vopred sa počíta s tým, že vznikne vo verzii ľahkého bojového lietadla a v tureckom letectve nahradí cvičné T-38 Talon a tiež aj Canadair CF-5 skupiny Turkish Stars. Turecko je tiež členom NATO, snaží sa rozvíjať svoju vlastnú vojenskú výrobu.

 

V apríli 2022 po začiatku operácií na ukrajinskom bojisku Slovensko zvažovalo kúpu dronov Bayraktar TB2, čo nakoniec urobilo Rumunsko. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan má rodinné väzby na firmu, ktorá tieto drony vyrába. Predseda predstavenstva firmy a CTO (chief technology officer) firmy Baykar Selçuk Bayraktar sa oženil s Erdoğanovou mladšou dcérou Sümeyye, pár má dieťa, jedno z Erdoğanových vnúčat. Turecko vykonáva nezávislú a kontroverznú ekonomickú politiku, o ktorej by sa dala napísať kniha, nie samostatný článok.

 

Nedávno sa Turecko pripojilo k Slovensku, Bulharsku, Maďarsku a Poľsku vo veci zákazu importu ukrajinského obilia, spravilo tak ale subtílnym orientálnym spôsobom, zaviedlo prohibitívne clo vo výške 130%. Ukrajine dodáva Turecko zbrane, minulý rok však zorganizovalo mierové rokovania v Istanbule a pokúša sa riešiť medzinárodné súvislosti konfliktu. Časy sa menia, v amerických prezidentských sa stretnú najstarší kandidáti, čo ukazuje, s akou nostalgiou sa USA pozerá na svoju minulosť a s akou neistotou hľadá svoju budúcnosť. A KSČ už znamená Komunistická strana Číny. Čínska ľudová republika navrhla mierový plán pre ukrajinské bojisko. Ak ho čítame medzi riadkami, navrhuje aj zrušenie sankcií a obchodných bariér. Už dnes ale niektorí tradiční spojenci USA vedú nezávislú politiku v oblasti akvizícií vojenskej techniky.

 

 

Čínske zbrane nakupuje vo veľkých objemoch napríklad Thajsko. Aj keď cvičné lietadlá vyvinuli aj Taiwan, Rusko, India a v podmienkach najťažších sankcií aj Irán, zameriame sa iba na tri čínske typy, z ktorých jeden by snáď pri troche diplomacie pripadal do úvahy aj dnes. Ide o typ Hongdu JL-8, pointa je ale v tom, že má aj pakistanské meno K-8 Karakorum. Vyrába ho aj pakistanský letecký podnik Pakistan Aeronautical Complex Kamra.

 

Slovensko by teda mohlo deklarovať, že nevyjednáva s ČĽR, ale s Pakistanom a objednať si lietadlo s americkým motorom Honeywell TFE 731-2A-2A a inými americkými komponentmi. Výhodou tohto riešenia by bola zrejme veľmi nízka cena a malé náklady na prevádzku a údržbu. Lietadlo je jednoduché a Čína poskytuje možnosť poskladať si ho vo vlastných podnikoch aj rozvojovým štátom. V článku ale budeme popisovať len pakistanskú verziu K-8 Karakorum s motorom Honeywell TFE 731-2A-2A. Jeho výkony sú podobné ako pri českom stroji L-39NG. Jeho maximálna vodorovná rýchlosť je 800 km/h a stúpavosť 30 m/s. Má päť závesníkov, na podtrupový sa dáva kontajner s leteckým kanónom. Hmotnosť nákladu pod krídlami je asi 943 kg. Stroj má životnosť 8000 letových hodín. Je však relatívne lacný a za rovnaké peniaze by si Slovensko mohlo kúpiť viac strojov. Pakistan by bol zrejme ochotný vyjednávať o cene, lebo je v ťažkej ekonomickej kríze a potrebuje peniaze. Komické by bolo, že slovenský personál by prípadne pakistanským školiteľom mohol vykladať skazky o dvanástich vrtuľníkoch AH-1Z Viper.

 

 

Výkonnejší ako Karakorum je čínsky typ Guizhou JL-9, známy aj pod exportným označením FTC-2000 Mountain Eagle. Slovenská verejnosť ho najviac pozná z aktuálnej krízy v Sudáne, kam bol exportovaný. Základná cvičná verzia má maximálnu rýchlosť 1,05 Macha, rovnako ako americký Red Hawk. Na úrovni mora má stúpavosť 150 m/s. Má päť závesníkov, na ktorých uvezie dve tony výzbroje, To je ale pôvodná lacná cvičná verzia. Okrem nej existuje aj drahšie riešenie FTC-2000G. To je už skôr ľahké bojové než cvičné lietadlo, pretože má rýchlosť 1,2 Macha a uvezie 3 tony výzbroje, vrátane BVR rakiet vzduch-vzduch SD-10 a protirádiolokačnej strely CM-102.

 

 

Posledným predstaveným kandidátom bude čínsky typ Hongdu JL-10, známy aj pod exportným označením L-15 Falcon. K tomuto lietadlu sa viaže niekoľko zaujímavostí. Jeho prototypy boli poháňané vyššie uvedenými slovenskými motormi DV-2 z Považských Strojární Letecké Motory. Susedná Ukrajina okolo roku 2015 uvažovala, že bude tento typ vyrábať v licencii ako ľahký bojový stroj. Neskôr v roku 2017 však ukrajinský súd zamietol predaj akcií ukrajinskej spoločnosti Motor Sič čínskemu subjektu. Toto Ukrajincom Číňania ťažko niekedy odpustia. Typ L-15 má niekoľko verzií. L-15AW je podzvukové cvičné lietadlo so siedmimi závesníkmi. Existuje aj jeho nadzvuková verzia L-15 advanced fighter trainer. Najvýkonnejšia je verzia L-15B. Má najvyššiu rýchlosť 1,4 Macha, rýchlosť stúpania sa udáva na 150 m/s, inde sa udáva aj cez 200 m/s. Má buď 9 závesníkov alebo 11 čo udávajú čínske zdrje s tým, že sa počítajú aj dva pylóny na koncoch krídel. Nosnosť výzbroje by mala byť minimálne 3 tony. Má rádiolokátor PESA (Passive electronically scanned array). Dá sa považovať za ľahký bojový stroj s možnosťou výcviku. Tým sa výpočet možných kandidátov na cvičné lietadlo končí. Časy sa menia, uvidíme, čo sa stane. Možno si Slovensko nakoniec zoberie na svoje budúce cvičné stroje úver v CBDC krypto jüanoch alebo nejakej budúcej mene zoskupenia BRICS.

MK

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame