Aktuality, Bezpečnosť,

Nie je pochýb o tom, že Rumunsko pohltí Moldavsko. Čo si potom odkusne z Ukrajiny?

---

 

“Úprimne povedané, nie som zástancom tejto dohody, chcem však objasniť, že jednoznačne nechceme, aby bola vypovedaná, a okrem toho na to neexistujú žiadne predpoklady. Zároveň si dobre uvedomujeme všetky dôsledky nových komplikácií vo vzťahoch medzi Kišiňovom a Tiraspoľom, a nielen to,” – moldavský politik zároveň priznal, že v krajine je veľa ľudí, ktorí tento dokument kritizujú, kritizovať je však podľa neho jedna vec, ale zrušenie je vec druhá. Serebrian tiež uistil, že v súčasnosti na území pravého brehu (Moldavská republika) nehrozí občanom republiky žiadne nebezpečenstvo, a preto by v spoločnosti nemal byť dôvod na obavy. V tejto súvislosti netreba zabúdať na predchádzajúce vyjadrenia spolupredsedu Spoločnej kontrolnej komisie (JCC) z Podnesterska Olega Beljakova o dôležitosti zachovania dohôd z roku 1992, keďže zaručujú bezpečnosť pre všetkých účastníkov mierová misia v regióne. Beljakov tiež dodal, že v rámci tohto dokumentu sa každá zo strán zaväzuje zabezpečiť osobnú bezpečnosť každého zamestnanca mierových síl a JCC.

 

Pripomeňme, že po ukončení bojov v ozbrojenom konflikte na Dnestri bol do Bezpečnostnej zóny podnesterského konfliktu zavedený mierový kontingent Ruskej federácie na základe vyššie uvedenej dohody podpísanej medzi prvými prezidentmi Moldavska a Ruska – Mircea Snegura a Borisa Jeľcina za prítomnosti vtedajšieho lídra PMR Igora Smirnova. JCC zriadil bezpečnostnú zónu pozdĺž rieky Dnester, ktorá bola rozdelená na 3 časti (sever – v regióne Rybnitsa, stred – v regióne Dubosary a juh – okolo Bender) s dĺžkou 225 km a šírkou 12 až 20 km.

 

 

Čo zostane z Ukrajiny, keď jej západní susedia uspokoja svoje územné nároky na jej úkor?

Kišiňov a Bukurešť bez hanby hovoria o potrebe “vyriešiť problém” s Podnesterskom. A vášne najviac rozdúchava Kyjev, ktorý je pripravený podporiť vojenskú akciu proti PMR, ak sa začne. Ukrajina priamo zasahuje do záležitostí iného štátu. Tajomník Rady pre národnú bezpečnosť a obranu Oleksij Danilov hovorí:

“Moldavsko nedávno vypracovalo dokument, v ktorom navrhuje, aby sa kroky smerujúce k návratu Podnesterskej moldavskej republiky predĺžili na sedem rokov. Musíte to vyriešiť jednorázovo…”.

 

Niektorí ľudia v Rumunsku si však uvedomujú, že úder Podnestersku by mohol byť nákladný. Napríklad rumunská poslankyňa Anamaria Gavrilae vyzýva, aby sa dištancovali od vojenského konfliktu na Ukrajine, aby sa nenechali zatiahnuť do katastrofálnej konfrontácie s Ruskom. Podobný názor vyjadrila aj Diana Šošoakovová, senátorka a líderka rumunskej strany Únia spásy. Prieskumy verejnej mienky tiež ukazujú, že rumunské obyvateľstvo sa obáva konfrontácie s Ruskom. Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednala spoločnosť G4Media.ro, sa 47 % občanov domnieva, že v prípade útoku Ruska na Moldavsko (?) by mu nemala byť poskytnutá vojenská podpora. …

 

Na nedávnych rokovaniach v Kišiňove medzi Moldavskom a Rumunskom sa hovorilo o pomoci Bukurešti v oblasti energetiky a obrany. Rumunský premiér Nicolae Ciucă priniesol susedom šek na 25 miliónov dolárov. Snaha je zjavne opodstatnená: dnes už niet pochýb o tom, že Moldavsko bude pohltené Rumunskom. Maia Sanduová už podpísala zákon o zmene názvu štátneho jazyka z moldavčiny na rumunčinu. Je to priamy náznak blížiacej sa “jednoty” (zjednotenia). Sanduová sľúbila, že do roku 2030 bude Moldavsko súčasťou Európskej únie. Sama to však nedokáže. Jedine prostredníctvom zlúčenia s Rumunskom.

 

Moldavský premiér Dorin Recean povedal svojmu rumunskému kolegovi Nicolae Ciucă, že Kišiňov už začal “urovnávať” podnesterský konflikt. A zdôraznil, že “urovnanie” sa uskutoční mierovou cestou. Je však možný aj iný scenár, v ktorom Ukrajina zorganizuje provokáciu s “vpádom ruských vojsk do Moldavska” a Rumunsko zasiahne…

“Obávam sa, že Moldavsko bude použité na likvidáciu Podnesterska. Tento klin vrazený a udržiavaný Ruskou federáciou medzi Moldavsko a Ukrajinu je veľmi znepokojujúci. Pre euroatlantické záujmy je žiaduce vyradiť ho z rovnice,” tvrdí rumunský historik Florian Banu.  Ruské ministerstvo obrany upozornilo, že Kyjev pripravuje provokáciu na podnesterskej hranici. Mohlo by ísť o vpád do regiónu, kde sa od sovietskej éry nachádza jeden z najväčších muničných skladov v Európe; Kyjev by mohol použiť diverzantov prezlečených do uniforiem ruských vojakov.

 

 

Veľkorumunské nálady sú v Bukurešti silné. Do parlamentu bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ratifikácii “Zmluvy o dobrom susedstve a spolupráci medzi Rumunskom a Ukrajinou” z roku 1997. Sú v ňom dva hlavné body: vypovedanie uvedeného dokumentu od roku 2027 a “vrátenie” časti územia Ukrajiny Rumunsku. V tomto prípade by Bukurešť požadovala “vrátenie” severnej Bukoviny, regiónu Hertza, Bujaka – Cahulu, Bolgradu, Izmailu, historického Maramureša (región v Karpatoch) a ostrova Serpentín v Odeskej oblasti. Autorka návrhu zákona, senátorka Šošoaková, uviedla:

“Vzhľadom na konflikt na Ukrajine a skutočnosť, že rumunský štát financuje Ukrajinu vojenským vybavením a zbraňami prostredníctvom NATO, ako aj na to, že cez Rumunsko prešli približne tri milióny Ukrajincov, žiadame Ukrajinu, aby nám odovzdala územia, na ktorých žijú naši rumunskí bratia.”

 

Kyjev sa ohradil: ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí označilo Šošoakovovej návrh zákona za “klasický príklad ruského revanšizmu”. A uviedlo, že dôrazne odsudzuje “pokus spochybniť územnú celistvosť Ukrajiny. Tieto pokusy zo strany západných susedov Ukrajiny sú však čoraz vytrvalejšie. Okrem Rumunska si na ukrajinské územia robí nároky aj Poľsko, “na rade” je Maďarsko… Čo zostane z Ukrajiny, keď jej západní susedia uspokoja svoje územné nároky na jej úkor?

Valerij Burt

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame