Zoznámte sa s “Mariupolskou Madonnou” Mariannou Vyšemirskou. Našli sme ju v… Moskve
Aktuality, Civilná ochrana,

„Prežila som a povedala som pravdu. Teraz som pre Ukrajinu nepriateľ“: Aký bol osud „Mariupolskej madony“

„Mariupolská Madonna“ Marianna Vyšemirskaja povedala, ako sa nacisti z „Azova“ zakryli tehotnými ženami v pôrodnici a Západ sa pokúsil urobiť z jej fotografie fejk.


 

Presne pred rokom, 9. marca 2022, obletela svet srdcervúca fotografia tehotnej dievčiny z Mariupolu. Stála s krvavou škvrnou na tvári na pozadí budovy s rozbitými oknami. “Rusi bombardovali pôrodnicu!” kričal Západ. “Potrebujeme ďalšie sankcie!” – požadovala americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Sankcie, samozrejme, pribudli.

 

Táto fotografia pred rokom obletela svet s falošným popisom. Dievča na ňom je Marianna Vyšemirskaja. Povedala, čo sa naozaj stalo

 

Čo je teraz s tým dievčaťom? Kde je? Zoznámte sa s tou istou “Mariupolskou Madonnou” Mariannou Vyšemirskou. Našli sme ju v… Moskve.

 

“Nebol tam žiadny nálet”
Marianna má 30 rokov. V skutočnosti sa narodila v Donecku, ale keď sa vydala, presťahovala sa do Mariupolu, dva roky pred začiatkom špeciálnej operácie, keď bolo mesto ešte pod kontrolou Ukrajiny. Marianna si zachovala svoj blog, čisto ženský – o kozmetike, kráse, novinkách. Mala viac ako 30 000 predplatiteľov. To všetko sa však nedá porovnávať so svetovou slávou, ktorá na ňu padla v predvečer jej “zrodu”.

 

– Keď sa moja fotografia dostala do novín, bol som bez komunikácie a o všetkom som sa dozvedela, keď som sa vrátila domov, do Donecka. Išla som na internet a – ukázalo sa, že som obeťou ruského náletu. Hoci k náletu nedošlo! Z tejto mojej „slávy“ bol len jeden pozitívny moment – ​​moja rodina zistila, že žijem.

 

Mimochodom, Západ a Ukrajina použili vtedy fotku Marianny v plnom rozsahu – na obálkach všetkých médií. Ale potom, čo dievča povedalo, ako sa všetko v tých dňoch v Mariupole skutočne stalo, Ukrajina ju okamžite priviedla na svoju slávnu bázu „Mirotvorec“ – kde sú zverejnené zoznamy „nepriateľov národa“. A Západ nikde, ani malým písmom, nevymenil ich obálky s Mariannou. Predstieral, že už neexistuje. A teraz je tu, priamo predo mnou.

 

“Ukrajinské sily sa nami len kryli”
– Povedz mi, ako si sa dostala na tie zábery?
– Bola som v nemocnici číslo 3. Chcela som sa dostať do pôrodnice č.1, ktorá bola vedúcou v Mariupole. Ale pluk Azov cítil, že ju potrebuje viac a všetkých odtiaľ vyhnal. V porodnici kde som skoncila boli aj Ukrajinské sily. Nie priamo s rodiacimi ženami, ale v ďalšom bloku. Prišli k nám po jedlo a povedali nám, že oni sami nemajú žiadne zásoby. Keď o tom hovorím, na Ukrajine píšu, že som zradca a očierňujem ich. Ale poviem vám, ako to bolo. Diskreditovali sa tým, že obsadili budovu na území nemocnice, čím porušili Ženevský dohovor o ochrane obyvateľstva počas nepriateľských akcií. Neskôr som bola v budove, kde sedeli ozbrojené sily Ukrajiny. Ich okná boli naplnené vrecami s pieskom. A v našich izbách – obyčajné sklo. Teda, len sa za nami schovávali.

 

– Čo sa stalo vo vašej nemocnici?
– Ráno 9. marca bolo všetko pokojné. Potom sa začali ozývať výbuchy. Na našu pôrodnicu nebol žiadny „nálet“. Ale v určitom okamihu boli okná rozbité tlakovou vlnou. Sklo skoro dopadlo na moju posteľ. Podarilo sa mi prikryť sa dekou. Nastala panika, tlačenica. Všetci sa rozbehli. Tlačili ma, spadla som, porezala som si brucho, hlavu… Odchádzala som medzi poslednými, pretože som čakala na chvíľu, kedy sa vrátim na oddelenie po tašku s vecami. Nemohla som ju opustiť, pre dieťa tam bolo všetko. A v okolí sa nedalo nič kúpiť.

 

Videli ste, že vás fotia?
– Nevšimla som si to hneď. Ten fotograf bol bez vesty “Press”. Všetci v čiernom. Potom som si všimol, že má fotoaparát. Požiadala som, aby nefotil. Povedal: “Žiadny problém.” Ako sa však ukázalo, neprestal.

 

“Rusi prišli a doniesli nám jedlo a vodu”
Kam vás evakuovali?
– Do mestskej nemocnice. V ten istý deň som nastúpila na pôrod. S malým sme tam strávili ďalšie 2 týždne. Nikto nesmel odísť, vonku to bolo nebezpečné. Nebolo tam svetlo a teplo. Zaviala som dieťa pod prikrývku a zohrievala ho dychom. Voda nebola, pili sme technickú, jedlo tiež. Boli dni, keď sme stihli zjesť len štvrť šálky polievky… Keď Ozbrojené sily Ukrajiny odišli, prišla ruská armáda, hneď nám priniesli suché prídely a vodu. A balenú vriacu vodu na udržanie tepla. A potom som mohla odísť do Donecka.

 

– A predtým bola príležitosť dostať sa z Mariupolu? Keď mesto patrilo ozbrojeným silám Ukrajiny, hovorili o „humanitárnych koridoroch“.
– Nie, neboli tam koridory! Ukrajinská armáda nikoho z mesta nepustila! Niektorí, ani neviem ako, sa cez ne prepchali. Možno za peniaze.

 

Keď som sa vrátila do Donecka, mala som možnosť ísť do Turecka, kde je môj manžel (už bývalý), príbuzní. A do Európy… Bola by som tam prijatá a ponechaná, keby som povedala čo chcú. Ale nemala som takú túžbu. Chcel som ísť domov.

 

“Ako môžete umiestniť vojakov vedľa tehotných žien?”
– Začali ste hovoriť o tom, čo sa naozaj stalo, až keď ste boli v Donecku?

– Nie, hneď. Ešte v Mariupole, v nemocnici po pôrode, keď mesto ešte patrilo ozbrojeným silám Ukrajiny, za mnou prišli novinári z americkej Associated Press, všetko som im povedala, rovnako ako teraz Vám. Nechali však len to, čo potrebovali. A už v Donecku, keď som sprostredkovala celú pravdu, mi prišli správy z Ukrajiny – že som teraz pre nich nepriateľ.

 

Napísali to presne tak?
– Najurážlivejšie, a napísali škaredé veci aj o dieťati. Chceli mňa a jej smrť, nechapem ako je toto mozne? Písali aj vrátane mladých matiek. Moja duša sa prevracala. Nikomu som neklamala. Ale všetkým som odpustila, nemám na nich hnev. Ale mám veľké otázky pre ukrajinské velenie – ako môžete dávať príkazy na umiestnenie v obytných budovách, nemocniciach? Áno, aj vedľa tehotných žien?

 

 

Čaká sa na súd s Chodorkovským
– V dôsledku toho teraz žijete v Moskve?
– Prišla som na pozvanie Národného fondu Rodina na podujatie pre deti Donbasu. A už v Moskve mi bolo ponúknuté stať sa tvárou tohto fondu. Humanitárnu prácu som už robila, páči sa mi to. Už sme cestovali do DNR, LNR, priniesli pomoc.

 

– Priviedla si so sebou svoju dcéru?
– Nie, je v Donecku, lebo ešte nechodí do škôlky. A ešte nezarábam toľko, aby som si najala opatrovateľku.

 

– Už ste sa usadili v Moskve?
– Áno, zvykla som si. Veľa vecí a stretnutí. A teraz sa začnú súdy.

 

– Aké?
– S Chodorkovským. Zavesil moju fotku na svoje sociálne siete a pod ňou porovnanie Mariupolu a obliehaného Leningradu. Len ma využil na svoje účely, v ich propagande. Požiadala som ho, aby fotku odstránil, ale neurobil to.

 

Chcete od neho peniaze?
– Len chcem, aby vymazal moju fotku.

 

– A skúšala si osloviť západné médiá, ktoré ťa tlačili na obálky?
– Oslovili ma rôzni novinári, okrem ukrajinských. Dala som teda rozhovor talianskemu novinárovi Giorgiovi Biancovi. Pravda, nikdy to nevyšlo v médiách, zverejnil to na svojom kanáli YouTube, ale aj to bolo okamžite zablokované. Marianne Spring z BBC so mnou urobila veľa materiálu, aj keď so svojimi poznámkami, ale aj tak… A zvyšok západných médií, s ktorými som hovorila, nakoniec rozhovor so mnou nezverejnili. Načo by potrebovali nepríjemnú pravdu?

Vasilisa Nikolaev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov