USA plánovali použiť F-117 na jadrové bombardovanie ZSSR

Portál Military Watch uviedol, že F-117 bol navrhnutý od samého začiatku na vykonávanie jadrových útokov s použitím bômb B57 a B61. V kokpite bolo rozhranie, ktoré im umožnilo naprogramovať ich.

Nízka radarová viditeľnosť lietadla, píše portál, mu poskytla väčšie schopnosti ako iným lietadlám, ktoré boli v tom čase vo výzbroji NATO. Po začiatku 80-tych rokov sovietska strana zaviedla nové prostriedky výzbroje, ako S-300, stíhacie lietadlá Mig-31 a Mig-25PD s novými radarmi, ako aj rakety R-33 s aktívnou radarovú navádzacou hlavicou. Tieto nové prostriedky boli hlavnou prekážkou pre štandardné lietadlá.

Portál píše, že napriek úsiliu amerických inžinierov, F-117 nie je “ani zďaleka nezraniteľný”, a aby úspešne prenikol do sovietskej zóny protivzdušnej obrany, mal by dostávať informácie o pozícii protivzdušnej obrany protivníka a veľmi starostlivo plánovať trasu svojho letu.

Predpokladalo sa, že lietadlo použije jadrové zbrane – ktoré po vypustení padajú na cieľ na padáku, aby mal stroj dostatok času uniknúť tlakovej vlne generovanej zásahom. Počítalo sa aj s použitím bômb explodujúcich po náraze na zem.

Napriek tomu, že pôvodné použitie stroja sa nikdy neuskutočnilo, lietadlo bolo použité počas prvej vojny v Perzskom zálive proti Iraku. Pretože Irak nemal pokročilé vzdušné zbrane, ako sú S-300, S-200, Migy-31 alebo Su-27, bolo pre F-117 relatívne ľahké prekonať protivzdušnú obranu krajiny a uskutočniť útoky. Tieto ťažko zachytiteľné lietadlá boli doplnené stíhačkami F-4, ktoré niesli protiradarové strely a ničili irackú protiraketovú obranu.

F-117 mali extrémne vysoké prevádzkové náklady. V dôsledku toho ich bolo postavených len 59. Vysoké prevádzkové náklady spolu s relatívne nízkymi bojovými možnosťami viedli k relatívne skorému vyradeniu strojov z prevádzky – v roku 2008. V súčasnosti má F-35 podobný radarový odraz ako F-117, ale je rýchlejší a má pokročilé prostriedky elektronického boja.

Karol Jerguš