Aktuality, Letectvo, Vojenská technika,

Má Turecko prijať údajnú ponuku Ruska a kúpiť Suchoje Su-57 namiesto plánovaných F-35 z USA?

---

Ľudia zvyčajne miešajú jablká s hruškami. Nákup protivzdušného raketového systému (S-400) a vybavenie letectva úplne novou a odlišnou technológiou (F-35 Lightning II) je niečo úplne iné.

Pre lepšie porozumenie vojenskej stratégie a diplomacie sa musíte hlbšie ponoriť do problematiky, namiesto čítania niekoľkých nezmyselných analýz z Reuters, CNN, BBC alebo RT, ktoré sa vo väčšine prípadov točia okolo propagandy a zostávajú iba na povrchu problému.

Turecko sa podieľa na prácach spojených s vývojom lietadiel F-35 spolu s ostatnými partnermi od roku 2002.

Za normálnych okolností malo Turecko získať svoje prvé lietadlo F-35 už v roku 2012, z rôznych dôvodov (medzi ktorými figurovala cena a logistické problémy) sa objednávka posunula na rok 2017. (V skutočnosti sú za tým úplne iné príčiny)

Ak sa však začneme baviť o systéme S-400, turecká diplomacia počnúc prezidentom končiac ministrom obrany, od náčelníka štábu po tureckých obranných analytikov všetci unisono opakujú slová: „nevyhnutne potrebujeme“ „nevyhnutne potrebujeme“.

Tu je už potrebná aspoň trochu premýšľajúca osoba a niečo málo porozumenia pre stratégiu (mnohí americkí analytici a diplomati v skutočnosti chápu o čo ide, avšak nechcú to povedať do médií, len šíria propagandu), že Turecko nepotrebuje nové bojové lietadlo (nevyhnutne a urýchlene), avšak protivzdušný raketový systém (NEVYHNUTNE a URÝCHLENE áno). A prečo sa Turecko rozhodlo kúpiť S-400 je v skutočnosti úplne pochopiteľné.

Pre vysvetlenie budú možno stačiť dva obrázky, bez komentárov:

 

Teraz sa pozrime na Turecké vzdušné sily. Ktoré stíhacie lietadlo je ich hlavným typom?

F-16

Na aké bojové misie sa v Tureckých vzdušných silách využíva lietadlo F-16? F-16 je viacúčelové stíhacie lietadlo, avšak primárne je využívané pre vybojovanie vzdušnej prevahy.

Obráťme teraz pozornosť na Suchoj Su-57.

Lietadlo je určené pre vybojovanie vzdušnej prevahy! Budú chcieť Turecké vzdušné sily vymeniť svoju flotilu F-16-tiek?

Nie, ich životnosť bola nedávno predĺžená minimálne do roku 2040 a to domácimi spoločnosťami. Tie disponujú svojimi vlastnými modernými elektronickými vojenskými systémami, avionikou, schopnosťami integrácie raketových systémov, predĺženia životnosti draku, modernizácie softvéru. A integráciou nového tureckého AESA radaru počnúc týmto rokom (ÇAFRAD) budú turecké F-16 na úrovni posledných F-16 block 70 (v niektorých prípadoch dokonca lepšie) a už tak nebudú lietadlami tzv. 4. generácie, ale 4++ generácie. Tieto stroje budú vyhovujúce pre Turecko v tomto regióne ďalších takmer 30 rokov. V tom istom čase bude vo svete použitie lietadiel 5. generácie zatiaľ značne obmedzené, resp. významne rozšírené až po roku 2030.

Bude nakupovať Turecko viacúčelové stíhacie lietadlo 5.generácie?

Nie! (možno v obmedzenom množstve, avšak nie v súčasnosti)  Prečo?   Pretože už podpísalo zmluvu o spoločnej účasti na vývoji s britskou spoločnosťou BAE a v súčasnosti sa podieľa na vývoji tureckého lietadla 5. generácie:

TAI TF-X

Načo teda malo slúžiť lietadlo F-35?

Nie ako náhrada za F-16, ale namiesto za už vyradené stroje F-4 Phantom ako stíhacie lietadlo pre podporu pozemných bojových operácií a tiež pre operácie z LHD – z jeho chystanej vrtuľníkovej výsadkovej lode, Tureckom klasifikovanej ako ľahká lietadlová loď, nakoľko by z nej mali byť schopné operovať práve stroje F-35B.

To znamená, že ak Turecko nekúpi lietadlá F-35, typ pre podporu pozemných operácií získa niekde inde (veľmi nepravdepodobné) alebo, ako sa už dlhšie spomína, podobne ako pri F-16, úloha TAI-TFX sa rozšíri (viacúčelový stroj) alebo budú vyrábané dve rôzne verzie.

Na vývoj TAI-TFX Turecko už vyčlenilo v prepočte 30 miliárd amerických dolárov na obdobie najbližších desiatich rokov. Ak bude Turecko vyradené z programu F-35, zostane mu ďalších 10-15 miliárd dolárov v rozpočte a tie bude môcť uvoľniť následne pre program TAI-TFX.

Takže čo sa stane ak Spojené štáty použijú sankčné pravidlá amerického zákona CAATSA proti Turecku, budú aj turecké F-16-tky v nebezpečenstve?

Nuž, na rozdiel od Iránu v osemdesiatych rokoch (s ich F-14-tkami) alebo Pakistanu v nedávnom období (s ich F-16-tkami), Turecko sa vopred niekoľko rokov pripravovalo na podobný scenár a v súčasnost už dokáže pokryť všetky aspekty lietadla F-16 ako jeho „producent“.

Navyše, v roku 2017 bola dodaná správa ministerstvu obrany, že turecké F-16-tky sú schopné služby pre najbližších 10 rokov bez použitia jediného dielu, motorov alebo riadených striel zo zahraničia a Turecko je plne sebestačné aj pre prípad vojny proti dvom krajinám strednej veľkosti… (hm, ktorá je tá druhá okrem Grécka…? Izrael sa vzhľadom na akcie v nedávnej minulosti a súčasnosti javí skôr ako „partner“, pozn.prekl.)

Vráťme sa však k jadru príspevku a s ním súvisiacim skutočnostiam:

Turecko má vo svojich službách západné a hlavne americké stíhačky už viac šesť desaťročí. Jeho vlastný vývoj zbraní je rovnako zhodný s NATO.

Systém S-400 je len malou časťou tureckého protivzdušného obranného systému, z ktorého väčšina ostatných časti je vyvinutá v Turecku. Turecko v súčasnosti pracuje na vývoji protivzdušného raketového systému dlhého dosahu (Hisar-U), jeho prvé testy sú naplánované na rok 2021 a do služby by mohol byť zaradený v rokoch 2025 až 2026.

Takže systém S-400 sa tu javí len ako náhrada: (je možné, že predmetom diskusie s Ruskom môže byť aj spoločná produkcia systému S-500) vyplnenie medzery v čase, kým nebude dostupný vlastný protivzdušný systém dlhého dosahu.

Keďže nebezpečná situácia pre Turecko sa nachádza vo vnútri medzi NATO spojencami, požiadalo Turecko Spojené štáty o transfer technológií, čo USA odmietlo, Turecko sa preto rozhodlo pre Rusov, aby sa vyhlo možným problémom.

Turecko si viac nemôže dovoliť byť závislé na inej krajine v oblasti vzdušných síl, či už by to mali byť USA alebo Rusko. F-35 je tak poslednou veľkou objednávkou, ktorú Turecko spravilo zo zahraničia.

Po šiestich desaťročiach z týchto dôvodov nie je možné jednoducho preskočiť na ruské systémy, kde potrebujete vybudovať celé nové štruktúry, zmeniť logistiku, navyše je možné, že nebudú môcť byť integrované do systémov NATO a v nie neposlednom rade by bolo potrebné pretrénovať pilotov na nové lietadlá. A pre dobrého bojového pilota potrebujete najmenej päťročný výcvik a prax.

Okrem toho, ako bolo spomenuté vyššie, Su-57 je lietadlo určené predovšetkým na vybojovanie vzdušnej prevahy, čo Turecko v súčasnosti nepotrebuje.

Tu sú dôvody, prečo správy o Su-57 a Turecku pochdzajú z dvoch zdrojov:

1. Západné média sa pokúšajú zvýšiť ešte viac problém medzi USA a Tureckom
2. Ruské médiá jednoducho tvoria propagandu s cieľom zväčšiť tlak na NATO.

A Turecko v tejto chvíli ponecháva dianie bez zásadnejších komentárov, avšak víta uvedené ako ďalšiu kartu vo svojich rukách…

Turecko jednoducho nemá v pláne získať pre svoje vzdušné sily Su-57.

Kým bude Turecko súčasťou NATO, ruské stíhačky kupovať nebude!

Jediná možnosť by mohla nastať vtedy, ak by Spojené štáty svojou politikou dotlačili Turecko k zmene a prechodu do druhého tábora. Ale i v takom prípade by muselo Rusko prísť s veľmi lukratívnou ponukou.

Zdroje: https://thediplomat.com/2019/06/russia-to-showcase-su-57-stealth-fighter-at-air-show/

https://www.quora.com/Should-Turkey-accept-Russias-offers-of-Su-57s-in-place-of-the-F-35-they-planned-to-purchase-from-the-US, www.wikipedia.org, www.defence.pk , ai.