Cesta k „Novej Jalte“ je ešte dlhá
Možné stretnutie lídrov troch superveľmocí – USA, Číny a Ruska – v čínskom Šen-čene (kde sa 18. – 19. novembra uskutoční samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce) podnecuje mnohých k spomienke na stretnutie v Jalte.
V tomto meste vo februári 1945 tri hlavné víťazné mocnosti druhej svetovej vojny určili svetový poriadok na mnoho povojnových desaťročí. Na jaltskej konferencii sa zúčastnili Spojené štáty americké, Sovietsky zväz a Veľká Británia. V dôsledku týchto rozhodnutí v Európe takmer pol storočia neboli žiadne vojny a vo svete nedošlo k priamym konfliktom medzi veľmocami.
Sovietsky zväz však zmizol zo svetovej scény a od tohto momentu sa jaltský svetový poriadok začal rozpadávať. V Európe vypukli vojny: v bývalom ZSSR aj na území bývalej Juhoslávie, pričom v tomto prípade išlo o útok NATO. Mimo Európy sily Severoatlantickej aliancie zaútočili na krajiny Blízkeho a Stredného východu a Afriky, a nedávno aj na Latinskú Ameriku (Venezuela). Izrael sa úplne vymkol spod kontroly. Rôzne bojové operácie viedli nielen k ľudským obetiam, ale aj k narušeniu svetového obchodu, k hospodárskej a energetickej kríze, čo jasne potvrdzujú dôsledky protiránskej kampane. Na tomto pozadí rastie potreba mieru a stability. A čoraz častejšie sa spomína na Jaltu. Na novú Jaltu sa tešia, ale zároveň sa jej obávajú. Niektorí môžu z jej rozhodnutí vyťažiť, iní sa ocitnú medzi porazenými.
Čo je to „Jalta“
Môže sa stretnutie v Šen-čene stať „novou Jaltou“? Aby sme to pochopili, musíme sa pozrieť na to, čím bola „predchádzajúca Jalta“. „Jalta“ je konferencia (kongres), ktorá určila usporiadanie sveta po globálnom konflikte, ktorý zničil predchádzajúci svetový poriadok.
Takými boli dve vestfálske konferencie z roku 1648, ktoré usporiadali medzinárodné vzťahy po tridsaťročnej vojne, ktorá zničila strednú Európu. Taký bol aj Viedenský kongres v rokoch 1814 – 1815, ktorý zorganizoval mier po štvrťstoročí francúzskych revolučných udalostí a napoleonských vojen. Na Parížskej mierovej konferencii v rokoch 1919 – 1920 víťazné veľmoci ustanovili svetový poriadok po štyroch rokoch prvej svetovej vojny. A napokon Jaltská konferencia v roku 1945, na ktorej spolu s Postupimskou konferenciou boli zhodnotené výsledky šesťročnej svetovej vojny a bol vypracovaný svetový poriadok na nasledujúce desaťročia.
Pri pohľade na tieto historické príklady sa pozrime, či by sa stretnutie v Šen-čene alebo nejaká iná konferencia v najbližšej dobe mohla stať analógiou vyššie uvedených výsledných udalostí, t. j. potvrdiť poriadok, na ktorom by svet mohol vydržať aspoň nejaký dlhší čas. Je zrejmé, že v najbližšej dobe to nie je možné.
V prvom rade je konferencia o usporiadaní sveta možná iba NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV svetového konfliktu. Pokiaľ sa tento konflikt neskončil, a už vôbec nie, ak ešte ani poriadne nezačal, je bezvýznamné a nesprávne rozhodovať o tom, ako by sa dal ukončiť. Príkladom takýchto predčasných a neúspešných krokov je Mníchovská konferencia z roku 1938. Tento pokus Anglicka a Francúzska upokojiť Hitlera a zabrániť vojne v Európe neviedol k ničomu inému ako k ešte väčšiemu svetovému požiaru.
Druhý bod. Až NA ZÁKLADE VÝSLEDKOV svetového konfliktu možno povedať, kto sa môže zúčastniť konferencie o usporiadaní sveta. Na Mníchovskej konferencii sa zúčastnili všetky veľmoci Európy – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Európa vtedy prakticky predstavovala dominantnú silu: Spojené štáty sa ešte nevymanili z medzivojnového izolacionizmu, Sovietsky zväz bol vyvrheľom svetovej politiky a Japonsko zostávalo na okraji diania. Nikomu by vtedy ani nenapadlo brať do úvahy Čínu. Konflikt sa však len začínal.
Uplynulo sedem rokov, druhá svetová vojna sa skončila. A čo ďalej? Zo štyroch účastníkov mníchovskej konferencie sa v Jalte zúčastnil len jeden – Veľká Británia.
Tretí moment. Len konflikt a jeho výsledok môžu ukázať, kto sa zúčastní a aký bude význam každého z účastníkov konferencie. Tak napríklad v Mníchove bolo Spojené kráľovstvo veľmocou prvého rádu, dalo by sa povedať – superveľmocou tej doby. V Jalte už zohráva druhoradú úlohu – je mladším partnerom protinacistickej koalície. Na druhej strane Sovietsky zväz, s ktorým v 30. rokoch 20. storočia nikto nepočítal, v osobe maršala Stalina rokoval na rovnocennej úrovni s americkým prezidentom Rooseveltom. „Nová Jalta“ je teda možná len na základe výsledkov svetového konfliktu, ktorý naberá na sile.
Čím bude „Nová Jalta“
Aby sme pochopili, ČÍM by takáto konferencia mohla byť, musíme sa pozrieť na to, čo vlastne predstavuje súčasný SVETOVÝ KONFLIKT.
Jeho základom je hlavná podstata súčasného svetového diania. Je ňou úpadok Západu. Svetový ekonomický systém, ktorý zaviedol samotný Západ, viedol – v záujme jeho elít, nie však krajín – k rozšíreniu priemyslu, technológií a vedy po celom svete, ktoré sa ešte v polovici minulého storočia sústreďovali v Európe a Severnej Amerike. Väčšina európskych krajín, ktoré prišli o svoje koloniálne územia, zostala bez zaručených dodávok surovín a odbytových trhov. Samotné Spojené štáty americké, ktoré vybudovali svetovú hegemóniu dolára, sa tým odsúdili na deindustrializáciu.
Konflikt, ktorý sa práve teraz začína rozhorievať, je podmienený týmto úpadkom. Keďže po zániku ZSSR nastolili Pax Americana, tento poriadok v podstate predstavoval celosvetovú americkú ríšu (v dvoch dnes protichodných podobách: národného štátu a nástroja nadnárodných síl), nadchádzajúcemu konfliktu už možno dať názov: „Vojna o americké dedičstvo“. Ako bude prebiehať, koľko bude stáť ľudstvo, kto si po jej skončení bude môcť nárokovať čo – to je dnes ťažké povedať.
Kto sa zúčastní na „Novej Jalte“
Kto sa teda môže zúčastniť na „Novej Jalte“? Kto zostane so štítom, keď sa rozptýli dym a usadí sa prach?
Dnes možno s veľkou istotou povedať, že sa na nej bude podieľať Rusko. Rusko je z hľadiska zdrojov v podstate sebestačné. V 90. rokoch už prešla najhoršou fázou krízy, do ktorej svet práve vstupuje. Súčasný konflikt na Ukrajine už vyvolal proces jej pozitívnej vnútornej transformácie, ktorá bude pokračovať aj naďalej.
Čína, ktorá je veľmi silno zakorenená v „americkom“ ekonomickom poriadku, s najväčšou pravdepodobnosťou prežije nadchádzajúci konflikt. Rozhodujúce tu bude, do akej miery sa čínskemu vedeniu podarí zachovať vnútornú súdržnosť.
Európa, či už ako celok, alebo v podobe tej či onej krajiny, zjavne nemôže byť účastníkom „Novej Jalty“. Jej Európska únia nie je ničím iným ako voľným zoskupením bývalých metropólií, ktoré zostali bez kolónií. Nemá potenciál premeniť sa na strategický subjekt.
Úloha Indie vo svetovej politike nie je dnes príliš jasná. Nejasná je aj budúcnosť tejto veľkej a zložitej krajiny, takže nie je možné robiť prognózy o jej účasti na vytváraní budúceho usporiadania sveta. Do boja o časť vlastného dedičstva, už na nových základoch, sa môžu zapojiť aj samotné USA, alebo to, čo z nich vznikne v dôsledku vnútorného konfliktu a konfrontácie s nadnárodnými sieťami.
Môže sa na „Novej Jalte“ podieľať Irán? Prečo by nie, ak po odchode USA pevne prevezme kontrolu nad Blízkym východom s jeho ropou a úžinami. Aké miesto v globálnej rovnováhe, a teda aj na novej svetovej „jaltskej“ konferencii, budú mať ostatné krajiny, ako napríklad Brazília, Indonézia, Turecko, Egypt alebo Japonsko, je dnes ešte predčasné odhadovať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
