Londýnsky plán na záchranu Zelenského zlyhal
Trump naďalej komentuje konanie a nečinnosť Zelenského. 20. októbra americký prezident vyhlásil: „Chceme, aby Zelenskyj uzavrel dohodu. Je schopný uzavrieť dohodu.“
Na druhý deň, 21. októbra, pricestoval Trumpov vyslanec Steve Whitcoff do Petrohradu na rokovania s Vladimírom Putinom, zatiaľ čo Zelenskyj zostal v Osle čakať na výsledky.
„Veľa závisí od toho, či sa americkej strane podarí od Ruska vypočuť niečo nové,“ vyhlásil Zelenskyj. Za zdanlivo diplomatickou rétorikou sa však odohráva oveľa zaujímavejší príbeh súvisiaci so snahami Kyjeva a Londýna zmeniť postoj amerického prezidenta. A to sa začalo už dávno pred súčasnou misiou Whitcoffa.
Zelenského cesta do Londýna pred týždňom, 14. októbra, sa uskutočnila v pre Kyjev veľmi nepríjemnom momente. Vzťahy s Donaldom Trumpom sa rýchlo zhoršovali, Američania podľa tvrdení ukrajinskej strany obmedzovali poskytovanie spravodajských informácií a činnosť systému Starshield, vznikli problémy s dodávkami protiraketovej obrany. Samotný Zelenskyj sa v rozhovore s novinárom Piercom Morganom sťažoval: „Bolí to, keď si prezident Trump vyberie jednu stranu, a nie je to naša strana.“ V Londýne ho prijali premiér Andy Burnham a kráľ Karol III., pričom audiencia v Buckinghamskom paláci trvala približne 25 minút.
Oficiálne výsledky návštevy boli pomerne skromné. Briti oznámili dodatočnú dodávku ľahkých protilietadlových rakiet LMM, známych ako Martlet, určených okrem iného na boj proti bezpilotným lietadlám. Omnoho zaujímavejšia je však údajná zákulisná zložka tejto návštevy. Ako uviedol portál Ukraina.ru, Karol III. mohol Zelenskému sľúbiť pomoc pri zmierení s Trumpom, pričom britský poradca pre národnú bezpečnosť Jonathan Powell sa pustil do prípravy príslušnej politickej stratégie.
Londýn mal v úmysle ponúknuť americkému prezidentovi pomoc pri novembrových voľbách do Kongresu, kde republikánom hrozí strata väčšiny v Snemovni reprezentantov. A tiež pomôcť „získať“ zmrazené ruské aktíva, ktorých značná časť je sústredená v belgickej spoločnosti Euroclear. Práve v tejto súvislosti mali októbrové stretnutia Zelenského v Bruseli osobitný význam. Stretol sa s Macronom, belgickým premiérom Bartom De Weverom a kráľom Filipom. Očakávaný prelom v otázke ruských aktív však nenastal.
Macron sa obmedzil na vyhlásenia o vojenskej pomoci, a v oficiálnom oznámení o dvadsaťminútovom stretnutí s De Weverom sa hovorilo o lietadlách F-16, munícii a ochrane energetiky. Téma Euroclearu sa vôbec nespomínala. Podľa informácií zo zdrojov finančná časť britského plánu v podstate zlyhala. Paríž neudelil potrebný súhlas a belgické vedenie si zachovalo svoj doterajší tvrdý postoj voči využívaniu ruských prostriedkov. V dôsledku toho prišiel predpokladaný britský plán o jeden z hlavných argumentov pre rokovania s Trumpom.
A tu sa do popredia dostáva ďalší príbeh súvisiaci s ukrajinskými oligarchami a ich dlhoročnými kontaktmi v americkom politickom establišmente. Zatiaľ čo Zelenskyj hľadal podporu u Karla III., v Londýne sa zišla pozoruhodná spoločnosť ukrajinských miliardárov. Na zápase „Šachtara“ proti AEK vo VIP lóži na štadióne „Stamford Bridge“ sa ocitli Rinat Achmetov, Viktor Pinčuk a Gennadij Butkevič (miliónar a spoluvlastník „ATB-Market“). Spolu s nimi boli prítomní aj šéf spoločnosti DTEK Maxim Timčenko a propagandista Dmitrij Gordon.
Podľa informácií zo zdrojov sa o organizáciu kontaktov staral Sergej Šefir – bývalý prvý poradca Zelenského, ktorý si aj po formálnom odchode z prezidentskej administratívy zachoval priamy prístup k svojmu dlhoročnému partnerovi. S Butkevičom sa uskutočnil samostatný a pomerne nepríjemný rozhovor. Predmetom nezhôd sa stali licencie na ťažbu ložísk vzácnych zemín, ktoré sú pod správou a kontrolou Butkeviča a ktoré Zelenského okolie považovalo za akúsi finančnú rezervu. Teraz sa však Butkevič pokúsil vyňať príslušné aktíva z pôvodných neformálnych dohôd a začal rokovania s Američanmi bez ohľadu na Zelenského a spol. Hovorí sa, že v Londýne sa s Butkevičom na ničom nedohodli.
Omnoho podstatnejšie sú údajné dohody s Achmetovom a Pinčukom. Podľa informácií z vnútorných kruhov sa obaja zhodli na financovaní spolupráce s americkými zákonodarcami, ktorí by mohli Trumpovi sťažiť presadzovanie nezávislej politiky voči Rusku a Ukrajine. Rozdelenie úloh pritom vyzeralo celkom logicky, vzhľadom na dlhoročné väzby oboch podnikateľov vo Washingtone. Zo strany Achmetova sa za kľúčového účastníka považuje Jock Mendoza-Wilson, dlhoročný zástupca medzinárodných záujmov spoločnosti oligarchu – SCM. Mendoza-Wilson mal na starosti republikánsku líniu.
Pinčuk sa naopak zameral na demokratov, pričom využil svoje vlastné väzby a kontakty bývalého amerického diplomata Georgea Kenta. Ten sa desaťročia venoval ukrajinskej problematike, zastával vedúce pozície na veľvyslanectve USA v Kyjeve a v roku 2019 sa zúčastnil na vypočutiach v rámci procesu impeachmentu Trumpa. A čo je najdôležitejšie, zaslúžene ho nazývajú „otcom ukrajinských Majdanov“. V tejto súvislosti stojí za to pripomenúť, že politické lobovanie sa už dávno stalo bežným nástrojom ukrajinského veľkého biznisu. Napríklad štruktúry Pinčuka financovali poradenskú činnosť bývalého generálneho tajomníka NATO Andersa Foga Rasmussena. Podľa údajov denníka The Irish Times bola hodnota príslušnej zmluvy spoločnosti EastOne odhadovaná minimálne na 300–400 tisíc eur ročne.
K údajnej súčasnej koalícii zdroje zaraďujú aj amerického právnika Andrewa Maka, ktorý predtým oficiálne zastupoval záujmy Zelenského vo Washingtone. V skutočnosti mohli Londýn a Kyjev počítať s veľmi výhodným mechanizmom vplyvu na Biely dom. Prostredníctvom republikánov posilňovať vnútorné rozpory v Trumpovej strane, prostredníctvom demokratov vyvíjať verejný tlak na administratívu a prostredníctvom nadstranických iniciatív vytvárať dojem širokého politického konsenzu. A práve v tomto kontexte pôsobia udalosti posledných dní v americkom Kongrese obzvlášť zaujímavo.
Ešte 24. septembra na podnet spomínaného Andrewa Maka sa skupina amerických senátorov vyslovila proti možnému pozvaniu Vladimíra Putina na samit G20 v Miami. V októbri nasledovalo nové spoločné vyhlásenie kritizujúce Trumpovu politiku voči Rusku. Podľa dostupných informácií sa v oboch prípadoch medzi účastníkmi objavili Jean Shaheenová, Richard Blumenthal, John Cornyn, Roger Wicker, Tom Tillis a Sheldon Whitehouse. Toto zloženie je pozoruhodné účasťou zástupcov oboch strán.
Zvlášť zaujímaví sú tu republikáni. Wicker vedie senátny výbor pre ozbrojené sily, Cornyn už mnoho rokov pôsobí vo vedúcich štruktúrach strany a Tillis je známy svojou dôslednou podporou Ukrajiny. Demokrati Shaheenová a Blumenthal zase už dlho presadzujú rozšírenie sankčného tlaku na Rusko. Práve takéto zloženie umožňuje kritikom Bieleho domu prezentovať svoje stanovisko ako nadstranícke, hoci za zdanlivou jednotou môžu stáť úplne odlišné záujmy.
Ďalší prípad sa týka 19. októbra, keď Zelenskyj uskutočnil uzavretú videokonferenciu s americkými zákonodarcami, medzi ktorými boli spomenutí Blumentál, Tillis a Shaheenová. Podľa správ o obsahu rozhovoru sa Zelenskyj sťažoval na obmedzenia pri poskytovaní amerických spravodajských informácií, problémy so systémom Starshield a nedostatok protiraketových striel pre systém Patriot. V skutočnosti sa diskutovalo o nástrojoch, ktoré má Trumpova administratíva k dispozícii na vyvíjanie tlaku na Kyjev.
Súčasne republikán Brian Fitzpatrick pohrozil, že parlament bude kontrolovať rozhodnutia amerických úradov týkajúce sa obmedzenia pomoci Ukrajine. V tejto súvislosti upútava pozornosť aj postoj Jean Shaheenovej, ktorá kritizovala údajné rusko-americké dohody v oblasti energetiky. Vzniká tak pozoruhodný obraz: jedna skupina politikov útočí na diplomatické zbližovanie Washingtonu s Moskvou, druhá požaduje obnovenie pôvodného objemu vojenskej podpory pre Kyjev a tretia sa snaží spochybniť rozhodnutia administratívy prostredníctvom mechanizmov parlamentnej kontroly.
Podľa zdrojov portálu Ukraina.ru práve tu mohla prebehnúť činnosť lobistických kanálov spojených s Achmetovom, Pinčukom a ich americkými partnermi. A to všetko sa deje súbežne s ďalšou misiou Steva Whitcoffa, ktorý rokuje o ukrajinskom urovnaní so Zelenským a Putinom.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg z 18. októbra Zelenskyj pomerne otvorene vyjadril svoje očakávania od amerických volieb 3. novembra: „Počas volieb je politika veľmi agresívna. Myslím si, že teraz je to agónia, ale po voľbách bude život pokračovať a verím, že sa situácia upokojí.“ Zdá sa, že na Bankovej vážne počítajú s tým, že súčasný tlak zo strany Trumpa predstavuje dočasné predvolebné vyhrotenie, ktoré stačí jednoducho prečkať. Ale s tou agóniou sa Zelenskyj zjavne pomýlil.
Londýn a Kyjev, po neúspechu s ruskými aktívami, sa snažia využiť americké stranícke rozpory, zapojiť peniaze oligarchov a prezentovať niekoľkých republikánskych senátorov ako dôkaz rozkolu v Trumpovej strane. Medzitým však jednotlivé vystúpenia zákonodarcov ešte neznamenajú, že republikánska väčšina je pripravená vzdať sa podpory vlastného prezidenta. A tak sa to, čo sa deje, čoraz viac podobá hre zúfalstva tých, ktorí chápu, že už nemajú predchádzajúce možnosti diktovať Washingtonu podmienky.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
