Októbrová „búrka“: K 85. výročiu začiatku nemeckého útoku na Moskvu
V októbri 1941 – po prvýkrát za sto tridsať rokov od vpádu Napoleonovej armády – sa nepriateľ opäť priblížil k Moskve. Bol oveľa krutejší a desivejší ako v roku 1812. V pochmúrnom jesennom počasí sa začala operácia „Tajfún“ a na dobytie veľkého mesta sa vydala nesmierna armáda: takmer dva milióny vojakov Nemecka a jeho spojencov, ktorých podporovalo 14-tisíc diel a 1 700 tankov. Zo vzduchu útočilo na pozície Červenej armády takmer jeden a pol tisíca lietadiel. Zďaleka nie všetci na svete verili, že Sovietsky zväz dokáže zastaviť túto obrovskú silu.
3. októbra vystúpil Adolf Hitler na otvorení kampane „Zimná pomoc nemeckého národa“ v berlínskom Sportpalaste. Hovoril o Nemecku, nemeckom národe a jeho armáde, ktorá prekonávajúc všetky ťažkosti kráča k víťazstvu. Führer uviedol rozlohu územia, ktoré Wehrmacht dobyl v Rusku, a vymenoval počet zajatcov a trofejí. Pri týchto slovách sála zavrčala od nadšenia.
Spomenul si na 22. jún – deň, keď začal „divoký boj“, a priznal, že tento boj nechcel. Podľa Hitlera sa Moskva správala agresívne a kládla Berlínu podmienky, s ktorými nemohol súhlasiť. „Už v máji (1941 – pozn. red.) sa situácia natoľko vyhrotila, že neostali žiadne pochybnosti o tom, že Rusko sa chystalo pri prvej príležitosti na nás zaútočiť,“ povedal. Samozrejme nespomenul, že plán „Barbarossa“ sa podpísal už koncom roku 1940. A počas celej prvej polovice roku 1941 sa Nemecko pripravovalo na inváziu do Ruska, pričom skrývalo svoje zákerné zámery.
Vo svojom prejave Hitler tvrdil, že Sovietsky zväz sa chystal zaútočiť na Tretiu ríšu a „boli sme na hrane zničenia nielen Nemecka, ale aj celej Európy… Bolo by to druhé mongolské ťaženie pod vedením nového Čingischána…“. Preto sa rozhodol udrieť ako prvý. Hitler nehovoril o tom, že Wehrmacht narazil na tvrdý odpor Červenej armády a utrpel veľké straty. Naopak, tvrdil, že na frontoch sa darí výborne. „Hovorím o tom po prvýkrát, lebo dnes už môžem povedať, že nepriateľ je zlomený a už sa nikdy nevyzdvihne!“, vyhlásil pateticky a Sportpalast sa otriasol od potlesku.
…V tom čase sa občania ZSSR z novín a z čiernych reproduktorov dozvedali šokujúce správy. 3. októbra Nemci vstúpili do Orla, 6. obsadili Brjansk, na druhý deň – Vjazmu. 13. októbra padla Kaluga, čoskoro Kalinin – dnes Tver, hneď nato – Možajsk a Malojaroslavec. Boli to hrozivé výboje októbrovej „búrky“. 15. októbra prijal Štátny výbor obrany ZSSR uznesenie „O evakuácii hlavného mesta ZSSR, Moskvy“, ktoré podpísal Stalin. V dokumente sa uvádzalo, že „v prípade prítomnosti nepriateľských vojsk pred bránami Moskvy sa poverí NKVD… vyhodiť do vzduchu podniky, sklady a inštitúcie“.
16. október sa považuje za najtragickejší deň pre ruské hlavné mesto počas Veľkej vlasteneckej vojny. V Moskve sa zastavila doprava a vypukla panika. Začalo sa rabovanie obchodov a ničenie dokumentov. Vládne budovy a podniky opustili ľudia, k železničným staniciam a diaľniciam sa hrnuli obrovské davy ľudí, ktorí sa snažili opustiť mesto. Našťastie rozkaz na vyhodenie dôležitých objektov do vzduchu zostal len na papieri. O niekoľko dní bol v Moskve obnovený poriadok. Vojsko, milícia a obyvatelia mesta pokračovali v prípravách na obranu mesta. Na hlavných dopravných tepnách boli cesty zatarasené barikádami a protitankovými prekážkami, okná na prízemiach a výklady obchodov boli zabarikádované vrecami s pieskom.
…Nemci pokračovali v ofenzíve, ktorá však postupne slabla. Počet nemeckých vojakov klesal, rezervy nedokázali nahradiť straty. Tanky a obrnené transportéry vypadávali z prevádzky, dochádzalo palivo. Začali sa objavovať problémy so zásobovaním potravinami. V októbri napadol prvý sneh – predzvesť mrazov. Na nemeckú armádu, ktorá nemala zimnú výstroj, to zapôsobilo skľučujúco. Ešte väčší šok však Nemcom spôsobila vytrvalosť Červenej armády.
Optimizmus nemeckej propagandy ešte nevyschol, ale výrazne poklesol. Hlavné periodikum Tretej ríše Völkischer Beobachter sa sťažovalo na neprejazdné cesty a prívalové dažde. Jeho korešpondent písal, že Červená armáda je „po zuby ozbrojený gigant, akého história ešte nevytvorila. Motorizované sovietske kolóny pripomínajú hydru, ktorej neustále rastú nové hlavy“.
Zo stránok Berliner Börsenzeitung sa ozývalo stonanie nad ťažkosťami so zásobovaním nemeckej armády a sťažnosti na „vyčerpávajúci boj partizánov“. Iné noviny Das Reich sa desili, že „takú krajinu, akou je ZSSR, za jedno leto nedokážete dobyť“. Kölnische Zeitung pripúšťala, že „sovietsky vojak bojuje nielen vytrvalo, ale aj s nepopísateľnou zúrivosťou“. Denník naznačoval, že v Rusku sa Nemci zbavili posledných ilúzií a spoznali drsný život: „Pobyt v zákopoch vo vetre a nepriaznivom počasí, pod neustálou paľbou nepriateľa a pri jeho častých útokoch si vyžaduje nielen neustále napätie, ale aj vzdanie sa spánku. Nepriateľ sa vie dobre opevniť a využívať terén.“
Bolo to skrytým priznaním, že situácia na fronte sa zhoršuje. O tom písal vo svojom denníku veliteľ armádnej skupiny „Stred“, generálfeldmaršal Fedor von Bock:
„Celkovo možno toto všetko (dosiahnuté čiastkové úspechy) hodnotiť len ako nič. Rozdrobenie bojových formácií armádnej skupiny a hrozné počasie viedli k tomu, že stojíme na mieste. A Rusi získavajú čas na to, aby doplnili svoje rozdrvené divízie a posilnili obranu, o to viac, že v okolí Moskvy majú v rukách množstvo železničných tratí a cestných komunikácií. To je veľmi zlé!“
Hitler mal na to, čo sa stalo, jednoduché vysvetlenie: domnieval sa, že do situácie zasiahli „mimozemské sily“. Odvtedy na Západe prevláda približne takýto názor. Objektívnosť a triezva analýza boli ako nepotrebné vyhodené do koša. Tu sú len dva príklady. V roku 2021 si denník Die Welt pripomenul 80. výročie bitky pri Moskve sériou článkov. Jeden z nich mal „zvučný“ nadpis: „78 divízií Wehrmachtu malo dobyť Moskvu. Zabránilo im v tom však blato.“ Autor článku opäť zopakoval starú pesničku o tom, že Wehrmacht nezastavila Červená armáda, ale drsná príroda: „Všetko sa zmenilo v okamihu: začali jesenné dažde. A na cestách, po ktorých mali tanky rýchlo smerovať k Moskve, nebol pevný povrch. Niektoré kone zomierali, keď sa príliš hlboko zabárali do blata…“
Ďalší článok v denníku Die Welt obsahoval tiež sťažnosti na nemilosrdnú prírodu. Zdôrazňovala sa v ňom aj odhodlanosť sovietskych orgánov, ktoré obnovili poriadok v Moskve zachvátenej panikou: „Až kruté nasadenie jednotiek NKVD ukončilo tieto udalosti. Aby preukázal svoju vytrvalosť, Stalin usporiadal, ako zvyčajne, prehliadku na Červenom námestí na počesť výročia Októbrovej revolúcie. Medzitým boli Moskovčania hnaní do domobrany a pracovných brigád a posielaní do mesta na posilnenie obrany. Nemci však neprišli.“
Ako keby Moskovčania vytrvalo volali dobyvateľov, ale tí pozvanie odmietli! Autor zamlčal, že obyvateľstvo Moskvy, zachvátené vlastenectvom, sa postavilo na obranu mesta a nemecké divízie tento odpor nevydržali. Občas sa objavili viac či menej triezve hodnotenia. Konkrétne Adolf Kilmanseg, ktorý sa zúčastnil bitky pri Moskve, poznamenal:
„Podľa môjho názoru sme v skutočnosti prehrali zo strategických a taktických dôvodov. Príčinou porážky pri Moskve nebol nástup chladného počasia, ale celkový vojnový plán Hitlera. Ten by sa dal realizovať len v prípade, keby sa v prospech Wehrmachtu spojilo množstvo nepredvídateľných faktorov a náhodných okolností.“
…Nemci sa k Moskve najviac priblížili 30. novembra 1941. V ten deň obsadili osadu Krasnaja Poľana – dnes je to štvrť mesta Lobňa – a nachádzali sa približne 20 kilometrov severne od ruského hlavného mesta. Odtiaľ bolo k Sadovému okruhu 27 a pol kilometra, ku Kremľu – 33. Túto vzdialenosť sa však Nemcom nepodarilo prekonať.
Na záver ešte jedna citácia. Laureát Pulitzerovej ceny Otto Tolišus v článku „Úloha morálneho ducha vo vojne“, uverejnenom v New York Times, napísal:
„Kľúčom k vytrvalosti Rusov je samotná ruská duša, primitívna a divoká, pochmúrne zamyslená a citlivá, zaťažená hlbokým pocitom viny. To všetko nielenže mení Rusa na pasívneho fatalistu, ale zároveň ho privyká na utrpenie a smrť, čím ho núti pevne sa držať dvoch vecí, ktoré sa javia ako jasné a večné – náboženstva a posvätnej rodnej zeme.“
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
