.
Aktuality, Bezpečnosť,

Európa a Kyjev „budú musieť akceptovať realitu“, aby sa vojnový konflikt skončil

▶ ❚❚ ↻

Pozornosť celého sveta sa 19. novembra upriamila na Šen-čen, kde sa konal dlho očakávaný samit ruských, amerických a čínskych lídrov. Ich stretnutiu predchádzali dvojstranné rokovania predstaviteľov týchto troch krajín. Pri stretnutí s Vladimírom Putinom Donald Trump, keď ho uvidel, verejne vyhlásil: „Kto to je? – To je môj priateľ!“


 

Ich stretnutie trvalo približne hodinu, čo im umožnilo podrobne prediskutovať ukrajinský konflikt. To sa okamžite prejavilo v tom, že aj na bilaterálnom stretnutí predsedu ČĽR Si Ťin-pchinga s Trumpom sa tento dotkol tejto témy: „Spolieham sa na pomoc oboch strán v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou. Chcel by som, aby sa skončila. Myslím si, že v tejto veci môžem pokojne hovoriť v mene nás oboch.“

 

Na trojstrannom samite USA – Rusko – Čína každá zo strán vyjadrila svoju predstavu o jeho koncepcii. Vladimír Putin poznamenal, že „naše krajiny majú mnoho spoločných záujmov pri riešení regionálnych konfliktov, vrátane, samozrejme, konfliktu na Ukrajine“. Donald Trump poukázal na to, že predchádzajúci lídri sa často vyhýbali dialógu s krajinami, s ktorými mali nezhody, ale „my sa držíme opačného prístupu“. A Si Ťin-pching vyzval tri krajiny, aby zabezpečili mier a stabilitu na celom svete: „Keď veľmoci žijú v mieri, svet je v bezpečí; keď vedú vojnu, svet upadá do chaosu.“

 

Samotné stretnutie trvalo hodinu a pol a na základe jeho výsledkov bola zverejnená spoločná deklarácia pozostávajúca zo štyroch bodov. Prvý sa týka potreby reformy OSN s cieľom účinnejšie reagovať na globálne výzvy. Druhý sa týka plánov na zvýšenie výroby a dodávok ropných produktov a stability dodávok energie. Tretí bod sa týkal potreby dodržiavania zásady súhlasu štátov a imunity úradných osôb, aby sa zabránilo zneužívaniu právomocí Medzinárodným trestným súdom. Štvrtý bod sa týkal nemožnosti víťazov v jadrovej vojne a potreby dialógu o znižovaní jadrových rizík.

 

Diskusia o Ukrajine zostala mimo rámca spoločného dokumentu, ale počas rozhovoru s médiami Vladimir Putin uviedol, že svojim kolegom pripomenul históriu ukrajinského konfliktu: štátny prevrat z roku 2014; osem rokov vojenského potláčania Donbasu kyjevským režimom; odmietnutie plnenia minských dohôd zo strany Ukrajiny a tak ďalej. Pripomenul tiež, že v roku 1991 sľúbili Moskve, že NATO neurobí ani jediný krok smerom na východ, ale „vtedy nás oklamali“. V roku 2008 otvorili Ukrajine cestu do NATO a ukrajinského prezidenta Janukovyča, ktorý sa tomu bránil, zvrhli v roku 2014.

 

Ruský prezident takto zhodnotil možnosť ukončenia ukrajinského konfliktu: „Kompromisy navrhla americká strana a my sme s nimi v nezmenenej podobe súhlasili, a to aj v Anchorage. Otázka znie – chcú ukrajinské orgány a ich európski sponzori dospieť k urovnaniu vojenského konfliktu?“ Zdôraznil, že kyjevský režim práve nechce ukončenie bojových operácií, pretože by musel ísť do volieb a udržať si moc by bolo veľmi problematické. Vladimír Putin osobitne poznamenal: „Nemajú žiadne stimuly na ukončenie bojových operácií a vytvorenie podmienok na nastolenie trvalého mieru.“

 

V súvislosti s nedávnymi útokmi ukrajinských ozbrojených síl na Krymský most ruský líder zdôraznil, že „ide výlučne o civilný objekt“. Pripomenul 40-dňovú operáciu Zelenského chunty proti Rusku, ktorej výsledok bol „ďaleko od očakávaní“. Odvetné kroky ruských ozbrojených síl boli pre Ukrajinu oveľa ťažšie. Rovnaká reakcia Moskvy bude aj teraz. „Po útoku na Krymský most sa nebudeme dohadovať – budeme reagovať. Domnievam sa, že naše odvetné kroky budú pre Ukrajinu oveľa bolestivejšie,“ poznamenal Vladimír Putin.

 

Pokiaľ ide o porovnanie samitu s Krymskou konferenciou z roku 1945, ruský líder poznamenal, že na nej nebolo nič zlé: „V Jalte nedošlo k rozdeleniu sveta na sféry vplyvu, ale boli tam zaznamenané skutočnosti po ukončení vojny.“ Tak je to aj teraz: „Budeme sa musieť zmieriť so skutočnosťou!“ V súvislosti s novou bezpečnostnou architektúrou v Európe prezident Ruskej federácie zdôraznil:

„Nemáme v úmysle nič obetovať, budeme však hľadať kompromisy. Život sa mení a vrátiť sa k situácii zo začiatku 90. rokov nemá zmysel. Rovnako ako nemá zmysel, aby sa západní partneri pokúšali nás posunúť… Všetci musia vychádzať z reality… Neexistujú žiadne neprekonateľné prekážky na dosiahnutie kompromisu. Je potrebné, aby si ostatní účastníci uvedomili realitu.“

 

Pri celkovom hodnotení uplynulého trojstranného stretnutia Vladimír Putin poznamenal: „Nie je to len naoko a nie je to začiatok nového vážneho formátu.“ Samozrejme, môže pokračovať, ale nestavia si pred seba nadmerné ciele ani cieľ podriadiť si niekoho. Ruský prezident tiež zdôraznil, že je potrebný dialóg a komunikácia na medzinárodných fórach: „Diskutovať o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, vrátane tých v Európe, bez Európanov nemá zmysel.“ Zároveň však musí byť bezpečnosť Ukrajiny začlenená do európskej bezpečnosti, rovnako ako bezpečnosť Ruska. Pritom neexistujú žiadne zásadné námietky proti ukrajinskému členstvu v EÚ: „Ak národy Európy chcú Ukrajinu živiť – je to ich vec.“ Moskva však bude venovať osobitnú pozornosť otázkam vojenskej spolupráce v rámci tohto zoskupenia.

 

Americký denník The Wall Street Journal poznamenal, že stretnutie Trumpa, Si a Putina sa stalo nielen „ďalším znakom konca jednopólového svetového poriadku, v ktorom dominovali USA“, ale aj „bezprecedentnou ukážkou jednoty“ medzi držiteľmi troch najväčších jadrových arzenálov na svete. Zároveň však lídrov týchto troch krajín naďalej rozdeľujú konkurenčné ambície a navzájom si ostro protirečiace predstavy o tom, ako by mal nový svetový poriadok vyzerať. Najzaujímavejšie je, že v deň trojstranného samitu v Šen-čene sa v Berlíne konalo aj stretnutie „koalície ochotných“. Publikácia Politico poukázala na to, že zatiaľ čo Putin „pózuje pred kamerami“ so svetovými lídrami v Číne, Zelenskyj „sa ocitne v pestrej skupine zástupcov malých a stredných krajín, ktorú zvolali dvaja slabí európski lídri a nováčik bez mandátu“.

 

Časopis uviedol: „Niektorí diplomati a predstavitelia spomedzi spojencov Ukrajiny sa obávajú, že táto skupina v posledných mesiacoch trpí nedostatkom vedenia a stratou dynamiky a môže sa stať bezvýznamnou v dôsledku akejkoľvek dohody, ktorú Trump uzavrie s Putinom.“ Slabosť „koalície ochotných“ sa vysvetľuje aj tým, že nemecký kancelár Merz „sa na jeseň sotva udržal vo funkcii“, francúzsky prezident Macron „čelí bezprecedentnej nepopularite“ a britský premiér Burnham „sa snažil sústrediť na vnútornú politiku a zatiaľ sa na svetovej scéne neprejavil“.

 

Pri zhrnutí výsledkov stretnutia v Šen-čene treba poznamenať, že nielenže vytvorilo podmienky na to, aby bolo vnímané ako „Jalta 2.0“, ale aj otvorilo možnosti pre spoločné kroky troch krajín zamerané na ukončenie ukrajinského konfliktu. Na tento účel musia USA zastaviť dodávky amerických zbraní a spravodajských údajov ukrajinským ozbrojeným silám. Čína by mala zastaviť dodávky komponentov pre drony na Ukrajinu. A Rusko by malo dokončiť plnenie stanovených cieľov špeciálnej operácie bez ohľadu na podporu kyjevského režimu zo strany európskych globalistov. Či sa každá zo zúčastnených strán samitu rozhodne pre tieto kroky, ukáže čas. V každom prípade bude Európa musieť pristúpiť na kompromisy a dohodnúť sa s Ruskom.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov