.
Aktuality, Bezpečnosť,

Šenčenská deklarácia Putina, Trumpa a Si: počiatočný kompromis

▶ ❚❚ ↻

Po rokovaniach v Šen-čene v trojstrannom formáte (Rusko, USA, Čína) lídri vydali spoločné vyhlásenie. Je to dobré znamenie, ktoré dáva nádej, že toto prvé stretnutie nebude posledným, ale skutočne sa stane prvým krokom na dlhej ceste ku krásnemu novému svetu.


 

Vlastne, zatiaľ sa obavy týkajú predovšetkým kontinuity politiky USA. Zdá sa, že v okruhu prezidenta Trumpa, ako aj medzi silami, ktoré ho podporujú, sa skutočne dosiahol konsenzus v otázke dočasného obmedzenia amerických ambícií s cieľom znížiť nebezpečenstvo vypuknutia svetovej vojny, a to aj vinou nečestných európskych spojencov USA, ako aj kvôli možnej nepríjemnej náhode.

 

Trump a jeho administratíva sú pripravení ísť cestou posilňovania opatrení na budovanie dôvery, otázna však zostáva pozícia Kongresu, v ktorého oboch komorách budú od konca januára budúceho roka vládnuť demokrati. Otázny je tiež osud amerických prezidentských volieb v roku 2028, súbežne s ktorými sa uskutočnia voľby do Snemovne reprezentantov a opäť sa obnoví tretina Senátu.

 

Na základe výsledkov týchto volieb by mala na dva roky (až do doplňujúcich volieb v roku 2030) vzniknúť jedna z ôsmich základných konfigurácií amerických politických síl. A to bez zohľadnenia prvkov vnútrostraníckeho boja, ktorého výsledky tiež ovplyvnia konečné rozloženie politických síl, a tým pádom aj zahraničnú politiku Washingtonu.

 

Práve preto by potenciálna „trojstranná aliancia“ mala nasledujúce dva roky využiť čo najefektívnejšie z hľadiska presadzovania a realizácie myšlienky globálneho kompromisu. Je potrebné snažiť sa pokročiť tak ďaleko, aby procesy, ktorých odštartovanie má zabezpečiť Šenčenská deklarácia, boli ak nie úplne nezvratné, tak aspoň čo najťažšie zvratné.

 

Štyri body deklarácie sa týkajú:

  1. Uznania potreby reformy OSN;
  2. Zabezpečenia stability dodávok energie, predovšetkým ropných produktov, ktoré sú v deklarácii priamo spomenuté;
  3. Obnovenie princípu medzinárodného práva týkajúceho sa imunity hláv štátov a úradných osôb, zabránenie zneužívaniu právomocí Medzinárodného trestného súdu a iných medzinárodných organizácií;
  4. Potvrdenie oddanosti princípu nešírenia jadrových zbraní. Práca na znižovaní rizík jadrovej vojny.

Ak ich porovnáme s jednotlivými vyhláseniami lídrov, ktoré zazneli počas rokovaní, tieto body už predstavujú výsledok kompromisu. Každý dosiahol to, čo chcel, avšak nie v plnej miere.

 

Pokiaľ ide o oddanosť myšlienke reformy OSN, „veľká trojka“, ktorá v podstate vyhlásila, že preberá zodpovednosť za osud sveta, vysiela pozitívny signál rýchlo sa rozvíjajúcim ekonomikám (rozšírenému BRICS a ŠOS), ktoré sa usilujú o uznanie zvýšenia svojho politického vplyvu, a to buď zrušením stálych členstiev v Bezpečnostnej rade, alebo získaním štatútu stáleho člena pre seba. Pritom „veľká trojka“ o nič neprichádza, keďže nesľubuje nič konkrétne, a diskusie o rôznych variantoch reformy OSN prebiehajú už viac ako tridsať rokov, no situácia zostáva nezmenená.

 

Všetky tri krajiny majú záujem na stabilizácii situácie na trhu s energetickými zdrojmi. Rusko je hlavným globálnym dodávateľom energetických zdrojov. Čína je hlavným globálnym spotrebiteľom. USA sú zároveň významným dodávateľom aj spotrebiteľom. Stabilita na trhu je potrebná pre všetkých troch. Peking, Moskva a Washington majú rovnaký záujem na dlhodobých a transparentných pravidlách hry.

 

Vladimir Putin vo svojich vyhláseniach počas stretnutia kládol dôraz na úlohu týchto troch veľmocí „zachovať a posilniť zásady medzinárodného práva“, ako aj na čo najrýchlejšie vyriešenie existujúcich medzinárodných konfliktov. Donald Trump a Si Ťin-pching zase venovali hlavnú pozornosť otázke nešírenia jadrových zbraní, pričom čínsky líder dodatočne zdôraznil potrebu úplného zničenia jadrových zbraní.

 

Ako vidíme, formulácie jednotlivých vyhlásení lídrov sú podstatne prísnejšie a dôraznejšie než spoločná deklarácia. V tej sa totiž vôbec nehovorí o likvidácii jadrových arzenálov. V súčasnej situácii si Rusko takýto krok nemôže dovoliť. Jeho demografické zdroje sú nedostatočné a geopolitická situácia je príliš zložitá na to, aby mohlo spoľahlivo chrániť svoje životné záujmy pomocou konvenčných zbraní. Vlastne práve preto sa Európska únia snaží Rusku vnútiť konvenčnú vojnu (bez použitia zbraní hromadného ničenia).

 

Pre USA, ktoré sú od zvyšku sveta oddelené oceánmi, predstavujú jadrové zbrane jedinú vážnu hrozbu. Konvenčné zbrane nemajú dostatočnú ničivú silu a územie USA je príliš rozsiahle na to, aby masívny nejadrový raketový úder spôsobil neprijateľné škody. Vysadenie veľkých expedičných síl na území USA je v súčasnej situácii takisto nereálne.

Čína má tiež záujem na úplnom zničení jadrových zbraní. Disponuje jadrovým arzenálom, ktorý je niekoľkonásobne menší ako arzenál USA a Ruska, na druhej strane však neustále posilňuje svoju armádu a vzdušné sily a už vybudovala najväčšie námorníctvo na svete, ktoré ak ešte nie je najsilnejšie, tak sa ním čoskoro stane.

 

Formulácia bodu o jadrových zbraniach v spoločnej deklarácii teda jasne odráža postoj Moskvy, avšak zohľadňuje princíp nešírenia jadrových zbraní, ktorý je dôležitý pre USA aj Čínu. Washington sa obáva, že Irán získa jadrové zbrane a že sa rýchlo rozšíria po Blízkom východe, zatiaľ čo Čínu znepokojujú jadrové ambície Japonska a Kórejskej republiky.

 

Vyhlásená ochota spolupracovať v záujme mieru bola teda potvrdená tromi štátmi už počas prípravy záverečnej deklarácie, v ktorej boli odstránené formulácie neprijateľné pre zúčastnené strany a ponechané len tie, ktoré nevyvolávajú rozdiely v interpretácii. Práve takto sa dosahuje zhoda, ktorej základom je dôvera. Ešte raz zdôrazňujem, že „Veľká trojka“ sa nachádza na začiatku dlhej a zložitej cesty, že sotva dosiahnuté vzájomné porozumenie a ochota spolupracovať môžu byť narušené, ale prvý, najdôležitejší krok je už urobený.

 

Pre európskych jastrabov je to mimoriadne nepríjemné. Kým oni bojovali o právo zasadnúť za rokovací stôl v otázke Ukrajiny, samotný význam tohto problému bol zredukovaný na nulu, keďže tri veľmoci, ktoré prevzali globálnu zodpovednosť, jednak nepozvali EÚ do svojho kruhu, keďže hlas Európy považovali za nedostatočne vážený, a jednak nezahrnuli ukrajinskú otázku do záverečného vyhlásenia, čím zdôraznili jej, rovnako ako ostatných regionálnych konfliktov, druhoradý charakter vo vzťahu ku globálnemu urovnaniu.

Rusko, Čína a USA prejavili záujem o prechod na novú, vyššiu úroveň vzájomných vzťahov, pričom EÚ nechali, aby sa s Kyjevom zaoberala na starom pieskovisku.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Odporúčame

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov