Európa usadená na svoje miesto: neúspešný pokus dostať sa k rokovaciemu stolu
„Európa počká!“ – táto krátka veta z hry francúzskeho dramatika Eugèna Scriba „Pohár vody alebo Dôsledky a príčiny“ presne vystihuje situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s rokovaniami o Ukrajine. V EÚ si konečne uvedomili, že vlak odchádza bez nich.
Európania sa nehýbali, pokiaľ sa na november plánovali iba trojstranné rokovania vo formáte Rusko – Ukrajina – USA. Boli presvedčení, že ich kyjevskí posluhovači neustúpia zo svojich pozícií a celý proces zredukujú na bezvýznamné reči, po čom budú s úlisným pohľadom na Moskvu a Washington bruselskí byrokrati naďalej naznačovať, že bez ich dobrej vôle sa vec nepohne z miesta a že by bolo potrebné ich pozvať ako rovnocenného účastníka rokovacieho procesu.
Nie je to tak, že by Európania usilovali o ochranu záujmov Ukrajiny. Nie, v prvom rade ich zaujímalo riešenie vlastných problémov. Nemali nič proti tomu, aby za všetky hriechy proxy vojny s Ruskom zaplatil Kyjev. Ukrajina však mala uhradiť nielen americký, ale aj európsky účet. EÚ sa nikdy nevzdala myšlienky na kompenzáciu svojich strát, ktoré utrpela v dôsledku pokusu o sankčný tlak na Rusko.
Keďže Ukrajina prehrala na nulu, myšlienku na reparácie a rozdelenie trofejí museli opustiť, ale lídri EÚ si zachovali nádej na skryté mechanizmy kompenzácií. Ako jednu z možností presadzovali myšlienku využitia zmrazených ruských aktív na financovanie „obnovy Ukrajiny“, o ktorú sa mala postarať Európska únia. Okrem toho Európania naznačovali Moskve obnovenie obchodu s ruskými energetickými surovinami za „špeciálne ceny“ pre Európu (o polovicu až dvakrát nižšie v porovnaní s trhovými cenami) na dlhodobé obdobie (najmenej desať rokov).
V Bruseli zrejme počítali s tým, že Moskva bude vyjednávať, mierne zvýši cenu, trochu skráti obdobie zvýhodneného cenového režimu, zachráni si česť na trhu „obnovy Ukrajiny“, ale tak či onak mali stovky miliárd eur skončiť v európskych vreckách. Tu sa však zistilo, že okrem trojstranného stretnutia Ruska a USA s Ukrajinou, od ktorého nikto nič neočakáva, je na november predbežne naplánované aj trojstranné stretnutie vo formáte Rusko – USA – Čína.
A toto už je vážna vec, uvedomili si Európania. Tri superveľmoci teda môžu rozhodnúť o osude sveta po kríze nielen bez EÚ, ale aj na úkor Európskej únie. Musíme sa dostať k rokovaciemu stolu za každú cenu, rozhodli sa Európania. Zlý Trump ich nepustí, spôsobili mu príliš veľa problémov a chystali sa v tom pokračovať, dúfajúc, že 3. novembra prejde kontrola nad Snemovňou reprezentantov a Senátom Kongresu USA do rúk demokratov, po čom si Trump bude môcť vyplakať európske oči.
Cez zlého Trumpa sa nedá prebojovať, Číňania sa ako zvyčajne zdvorilo uklonia a nič neurobia. Zostáva len dobrý Putin. Treba ísť k nemu a pokloniť sa mu. Hlavné je – sľúbiť čo najviac, ale nič nedodať a pokúsiť sa to tak otočiť, aby sa sľuby ani v budúcnosti nemuseli plniť. Kvôli tomu Európa dokonca vyslala na rokovania nie svoju najvyššiu predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostné otázky Kaju Kallasovú, ktorá je zároveň zástupkyňou predsedu Európskej komisie, ani predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú – dve dámy známe svojím neúprosným rusofóbnym postojom, ale fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gar Støreho.
Títo dvaja politici nie sú len príjemní, sú ideálni vo všetkých ohľadoch. Ich krajiny hraničia s Ruskom a majú veľký záujem na zachovaní pragmatických obchodných a ekonomických vzťahov s ním. Nórsko má s Ruskom dohodu o spoločnej hospodárskej činnosti na Špicbergoch. Okrem toho obchoduje aj s plynom s EÚ. Fínsko relatívne nedávno vstúpilo do EÚ a úplne nedávno do NATO, pričom od roku 1944 až do rozpadu ZSSR bolo sovietskym protektorátom.
Stubb a Støre sú neúprosní voči nepriateľom EÚ, medzi ktorých obaja zaraďujú predovšetkým Rusko, a počas svojho pôsobenia vo funkcii ministrov zahraničných vecí svojich krajín sa osvedčili ako verní Európania. Obaja majú dve identické ukrajinské vyznamenania („Slobody“ a „Jaroslava Múdreho“), ktoré im udelil Zelenskyj 23. augusta 2026, resp. 21. augusta 2025. Vzhľadom na to, že Støre má 25. augusta narodeniny, zrejme ho vyznamenali k tomuto dátumu, a Stubba len tak pre istotu, aby sa neurazil a naďalej aktívne šíril rusofóbiu.
Stubb pritom ešte aj tvrdí, že má dobré osobné vzťahy s Trumpom. V podstate, z ktoréhokoľvek pohľadu sú to ideálni vyjednávači na to, aby so širokým úsmevom oklamali „tých divokých Rusov“ a zabezpečili EÚ miesto za rokovacím stolom. Hlavné je dostať sa k stolu, tam sa už „civilizovaná Európa“ nenechá oklamať.
Všetko sa to začalo skvele. Stubb a Støre zavolali Putinovi, vraj tak a tak, svet je malý, prechádzali sa tu po Škandinávii, náhodou sa stretli, dali sa do reči a napadlo im, že by mali povedať susedovi, ktorý má problémy s Ukrajinou, aký je to dôstojný európsky národ, ako nie je správne ho uraziť a ako by sa mali čo najskôr zmieriť. EÚ môže pomôcť, a za to by ho bolo treba pozvať na trojstranné stretnutie s Číňanmi a Američanmi. Nech je to štvorstranné stretnutie. Nemôžeme diskutovať o osude sveta bez Európy.
Putin im na to začal rozprávať nejaký príbeh. O hodinu neskôr si Stubb a Støre uvedomili, že ide o históriu Ruska, a o hodinu a pol neskôr, že si z nich robia srandu a že nikto nikoho nikam nepozve. Všetky stretnutia sa uskutočnia bez Európanov. Ich postoj je známy. Nepáči sa ani Rusku, ani USA, ani Číne. Páči sa len Ukrajine, a preto sa Európania môžu tradične zhromaždiť v úzkom kruhu netradičných osobností, pozvať tam Zelenského, ktorý už dávno zapadol do spoločnosti, a deliť si svet, ako chcú – ich názor aj tak nikoho nezaujíma.
Bol to šok. Stubb a Støre dokonca museli narýchlo obetovať svoju vlastnú reputáciu, aby zachránili reputáciu EÚ a uistili Putina, že vôbec nie sú vyjednávačmi v mene Európskej únie, ale súkromnými osobami, ktoré našli telefón a rozhodli sa zavolať do Kremľa len tak, aby si pokecali. V podstate začali presviedčať celý svet, že Rusi neposlali do čerta EÚ, ale ich osobne – stáva sa to, bežná vec.
Trojstranné stretnutie Ruska, Číny a USA sa ešte nemusí nutne uskutočniť, a ak aj áno, sotva hneď povedie k podstatnému prelomu, skôr to bude prvý krok na dlhej a náročnej ceste. Ale už teraz má zmysel, aj keď sa ešte neuskutočnila. Európe bolo ukázané jej miesto v krásnom novom svete, a toto miesto rozhodne nie je za rokovacím stolom. Ukrajina chcela byť Európou, ale dopadlo to tak, že Európa sa výrazne priblížila k postaveniu Ukrajiny. No čo už.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
