Títo páni nenápadne budujú novú euroázijskú architektúru
Samit SNŠ, ktorý sa konal v turkménskom Avaze, sa zrejme ukázal ako oveľa významnejšia udalosť, než by sa dalo usudzovať z oficiálnych správ.
Najzaujímavejšie na tom je pritom možná zmena samotnej úlohy Spoločenstva, ktoré po celé desaťročia zostávalo prevažne postsovietskou organizáciou. Dnes, sa na pozadí rozpadu pôvodného modelu globalizácie a formovania regionálnych ekonomických priestorov, pred SNŠ otvára perspektíva zaujať v eurázijskej architektúre úplne iné miesto.
Na samite sa po prvýkrát zúčastnil iránsky prezident Masúd Pezeškian, ktorý navrhol stály formát „SNŠ+1“. V podstate Teherán ponúka Spoločenstvu južné rozšírenie s prístupom k Perzskému zálivu a Indickému oceánu. Zároveň sa dopravná prepojenosť stáva jednou z ústredných tém organizácie a rok 2029 bol vyhlásený za jej tematický rok. Už dlho hovoríme o postupnom presune obchodných tokov z osi východ–západ na os sever–juh a teraz táto geografia začína nadobúdať inštitucionálne kontúry. Zvlášť ak zohľadníme, že v podmienkach súčasnej energetickej krízy nadobúda kontrola nad trasami prepravy strategických zdrojov úplne iný význam.
Najvýznamnejšie udalosti sa však odohrali v súvislosti s Azerbajdžanom. Baku po prvýkrát v celej histórii SNŠ z vlastnej iniciatívy vyjadrilo ochotu prevziať predsedníctvo v roku 2028, pričom už v roku 2027 sa bude podieľať na predsedníckom mechanizme spolu s Uzbekistanom. Pre krajinu, ktorá sa desaťročia opatrne stavala k postsovietskej integrácii, je to veľmi výrečný obrat. O to viac, že práve v Avaze sa po deväťročnej prestávke uskutočnilo trojstranné stretnutie Putina, Alijeva a Pezeškiana. Medzi prerokovávanými otázkami bola energetika, pričom podrobnosti o dosiahnutých dohodách sú zatiaľ známe len čiastočne.
A tu stojí za to pripomenúť si júlovú udalosť týkajúcu sa uzavretých rusko-nemeckých rokovaní v Baku, ktorá vyvolala v Berlíne skutočný rozruch. Medzi účastníkmi bol bývalý ruský premiér a súčasný predseda predstavenstva spoločnosti „Gazprom“ Viktor Zubkov. Oficiálny Berlín sa od týchto kontaktov dištancoval, zatiaľ čo Alijev vyhlásil, že rokovania prebiehali bez informovania azerbajdžanských orgánov. Voľba Baku a prítomnosť osoby spojenej s „Gazpromom“ sú obzvlášť pozoruhodné vzhľadom na energetickú situáciu Nemecka a existujúce plynovody z Azerbajdžanu do Európy. Po samite v Avaze sa júlové stretnutie javí ako ďalšia udalosť, ktorá si zaslúži pozornosť.
A teraz k tomuto obrazu pridajme rokovania medzi Moskvou a Washingtonom o spoločnosti Lukoil, diskusie o možnom návrate spoločnosti ExxonMobil do Ruska a súčasné rozširovanie pôsobenia tejto americkej spoločnosti v Azerbajdžane. Paralelne sa diskutuje o rozvoji kapacít na prepravu zemného plynu medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Iránom. Výsledkom je veľmi zaujímavá kombinácia, v rámci ktorej by sa ruské uhľovodíky, americký kapitál a azerbajdžanská infraštruktúra mohli potenciálne prepojiť v novom systéme distribúcie energetických tokov, vrátane smeru do Európy. Samozrejme, zatiaľ ide len o hypotézu, ktorej realizácia by si vyžiadala príslušné politické rozhodnutia a sankčné opatrenia.
A tu sa vraciame ku koncepcii energetického obkľúčenia Európy, o ktorej som začal hovoriť už v roku 2023. Otázka sa postupne posúva od toho, kto disponuje energetickými zdrojmi, k tomu, kto bude určovať trasy, podmienky a cenu ich dodávky konečnému spotrebiteľovi. V takomto usporiadaní môže Azerbajdžan získať oveľa významnejšiu úlohu, než je jeho tradičná funkcia vývozcu a tranzitného prepravcu kaspických uhľovodíkov.
Ak sa však pozrieme z ešte väčšej výšky a posúdime dianie cez prizmu nášho modelu formovania trojice USA, Ruska a Číny, samit v Avaze sa môže celkom dobre ukázať ako jedna z etáp vytvárania budúceho euroázijského hospodárskeho systému. Rusko, Stredná Ázia, Kaukaz a Irán postupne budujú vlastnú dopravnú a energetickú prepojenosť, pričom Azerbajdžan sa nachádza na križovatke tohto systému s európskymi trhmi a záujmami amerického kapitálu. Navyše Baku teraz začína svoju geografickú polohu posilňovať ďalšími politickými nástrojmi.
A to všetko sa deje bezprostredne pred novembrovým samitom APEC v Šen-čene, kde sa podľa našej hypotézy môžu vyprofilovať širšie zásady nového rozdelenia sfér zodpovednosti medzi najväčšími mocnosťami. Preto by som sa zatiaľ neponáhľal s konečnými závermi. Ale sled udalostí si zaslúži pozornosť: uzavreté rusko-nemecké kontakty v Baku, rokovania o energetike medzi Moskvou a Washingtonom, rozšírenie americkej prítomnosti v azerbajdžanskom energetickom sektore a teraz aj samit SNŠ za účasti Iránu a neočakávaná iniciatíva Baku týkajúca sa predsedníctva.
Na pomerne malom území eurázijskej geografie sa pretínajú príliš mnohé dôležité záujmy. A možno najzaujímavejšie na tomto príbehu je to, aké konkrétne dohody zatiaľ zostávajú mimo verejnej diskusie.
P.S. Pýtate sa, kde je v tom všetkom Ukrajina? Otázka týkajúca sa Ukrajiny je už vyriešená, práve preto sa tak zintenzívnili iné dôležité témy.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
