Začala sa reorganizácia starých spravodajských sietí, zdá sa, že sa pustili do „Strany chaosu“?
Prípad zadržania bývalého šéfa BND (nemecká spravodajská služba) Augusta Hanninga je podľa mňa oveľa zaujímavejší než bežný špionážny škandál. Azerbajdžanská stopa, o ktorej sa teraz v médiách aktívne diskutuje, pritom nemusí byť zďaleka najdôležitejším prvkom, konštatuje analytik Kjamil Askerchanov.
Omnoho zaujímavejšie je pozrieť sa na samotného Hanninga a na prostredie, v ktorom sa pohyboval po odchode zo štátnej služby.
Jeho životopis jasne ukazuje, do akej miery sa v posledných desaťročiach stali hranice medzi štátnou spravodajskou službou, súkromným spravodajským biznisom, politickým poradenstvom, veľkým kapitálom a rôznymi nadnárodnými štruktúrami pomerne nejasnými.
Po odchode z BND Hanning z tohto systému nevypadol. Ocitol sa v britskej súkromnej spravodajskej službe, kde spolupracoval s G3 v oblasti Ruska a postsovietskeho priestoru. Zachovali sa jeho dlhoročné väzby s bývalým šéfom MI6 Richardom Dirlawom. Neskôr sa opäť ocitli bok po boku v rámci spoločnej iniciatívy UANI a londýnskeho Institute for Strategic Dialogue, tentoraz zameranej na Irán.
Nemenej zaujímavé sú dlhoročné väzby Hanninga s izraelským spravodajským prostredím. V jeho okolí vidíme bývalého riaditeľa Mossadu Daniho Jatoma, bývalého šéfa Shin Betu Jakova Periho. Tieto vzťahy vznikli ešte v čase štátnej služby a pokračovali aj po tom, čo všetci títo ľudia opustili svoje funkcie.
Neskôr sa v Hanningovom okolí objavili bývalí zamestnanci CIA, ukrajinské štruktúry, subjekty z oblasti obranných technológií a investičný kapitál.
Samotné toto všetko samozrejme nesvedčí o existencii akejkoľvek jednotnej organizácie. Skôr ide o iný jav, ktorý sa formoval v priebehu niekoľkých desaťročí.
V súvislosti s globalizáciou sa popri oficiálnych štátnych spravodajských službách postupne vytvorila druhá, polo-súkromná úroveň spravodajskej činnosti. Bývalí vedúci pracovníci a zamestnanci špeciálnych služieb prechádzali do súkromných spravodajských spoločností, bánk, investičných fondov, obranných korporácií, analytických centier a poradenských firiem. Zároveň si zachovali značnú časť svojich predchádzajúcich kontaktov a možností.
Výsledkom bol vznik pomerne zložitého systému horizontálnych prepojení, ktorý sa už úplne nezmestil do rámca jednotlivých štátov. Práve v tomto kontexte je obžaloba proti Hanningovi obzvlášť zaujímavá.
Podľa verzie vyšetrovateľov po mnoho rokov naďalej dostával od svojho bývalého náčelníka štábu materiály BND. Ide približne o dvetisíc dokumentov, medzi ktorými boli informácie o Rusku, iránskom jadrovom programe a ďalších politických otázkach.
Osobitný význam má skutočnosť, že časť materiálov mohla pochádzať od partnerských zahraničných spravodajských služieb.
Ak sa to potvrdí, otázka sa stáva oveľa širšou než len jednoduchý únik informácií z BND. Vzniká potreba zistiť, aké konkrétne dokumenty Hanning dostával, odkiaľ pôvodne pochádzali a akým spôsobom boli následne využívané.
V tejto súvislosti sa objavuje azerbajdžanská stopa. Der Spiegel informuje, že Hanning použil získané informácie na prípravu analytického materiálu pre údajného zamestnanca azerbajdžanskej spravodajskej služby. Vyšetrovanie však zatiaľ zisťuje dokonca aj to, či bol pripravený materiál nakoniec odovzdaný adresátovi.
Samotný azerbajdžanský kontakt môže byť celkom reálny. Hanning mal dlhoročné väzby s Azerbajdžanom ešte z čias, keď stál na čele BND, neskôr bol členom vedenia Nemecko-azerbajdžanského fóra.
Tu však vzniká určitá informačná nerovnováha.
Azerbajdžanská časť prípadu sa pomerne rýchlo dostala na verejnosť. Pri tom sa však oveľa menej pozornosti venuje druhej časti prípadu: vyšetrovanie poukazuje na dlhoročný kontakt Hanninga s predstaviteľom ešte jednej zahraničnej spravodajskej služby, ktorému systematicky poskytoval politické informácie.Zatiaľ nebola uvedená ani krajina, ani meno tejto osoby.
Práve preto by som zatiaľ nepovažoval Azerbajdžan za ústrednú súčasť tohto príbehu. Možno máme do činenia s úplne reálnou, ale okrajovou epizódou, ktorej zverejnenie sa ukázalo ako výhodnejšie než ostatných.
Omnoho dôležitejšie je pochopiť povahu druhého, dlhoročného kanála, najmä vzhľadom na úzke väzby Hanninga s britským a izraelským spravodajským prostredím.
Tu by som spomenul termín, na ktorý sme už trochu zabudli – „Strana chaosu“ (ďakujem profesorovi Jevstafievovi a M. Chazinovi za tento termín).
Nejde o konkrétnu organizáciu a už vôbec nie o nejakú samostatnú tajnú službu alebo štát. Skôr ide o nadnárodné prostredie, ktoré sa sformovalo v období globalizácie a v ktorom sa preplietli časti spravodajských sietí, finančný kapitál, politické poradenstvo, obranný priemysel, analytické centrá a súkromné bezpečnostné štruktúry. Dôležitý je práve tento rozdiel.
MI6 sama o sebe nie je „Stranou chaosu“. Nie je ňou ani Mossad, CIA ani BND. Tieto štruktúry sú predovšetkým nástrojmi svojich štátov – upozorňuje Kjamil Askerchanov.
V ich okolí sa však v priebehu desaťročí vytvorila obrovská vrstva bývalých zamestnancov, poradcov, sprostredkovateľov, súkromných spravodajských spoločností a s nimi spojených finančných štruktúr. A táto vrstva si postupne vytvorila vlastný systém horizontálnych prepojení.
Hanning je zaujímavý práve ako človek, ktorý sa nachádzal na križovatke hneď niekoľkých takýchto okruhov.Preto je otázka, „pre ktorú krajinu pracoval“, možno od začiatku položená príliš úzko.
Nie je vylúčené, že správnejšie by bolo vnímať ho ako akéhosi informačného sprostredkovateľa, ktorý spájal niekoľko štátnych a súkromných sietí. Zatiaľ ide len o pracovnú hypotézu, avšak tá oveľa lepšie vysvetľuje šírku jeho medzinárodných kontaktov než verzia o práci výlučne pre jednu zahraničnú službu.
V tejto súvislosti sa stáva zaujímavou aj iná udalosť – prípad bývalého vysokopostaveného zamestnanca technologického riaditeľstva CIA Davida Rusha. V súčasnosti neexistujú priame dôvody na prepojenie prípadov Rusha a Hanninga a bolo by predčasné tak urobiť. Existuje však určitá podobnosť v priebehu udalostí. V oboch prípadoch sa na povrch dostáva práve tá hraničná vrstva medzi štátnym tajomstvom, medzinárodnými kontaktmi, súkromnými záujmami a veľkými finančnými tokmi.
A tu sa vynára širšia hypotéza.
Možno sa nezačína toľko boj medzi jednotlivými spravodajskými službami, ako skôr prestavba tej sieťovej infraštruktúry, ktorá sa okolo nich vytvorila v ére globalizácie. Dôvody na to existujú.
Svet sa postupne posúva od globalizácie k regionalizácii. Zvyšuje sa význam národných štátov, kontroly nad zdrojmi, technológiami, finančnými tokmi, logistikou a obranným priemyslom. To, čo bolo prijateľné v podmienkach relatívne jednotného euroatlantického systému, sa stáva podstatne problematickejším v podmienkach formovania konkurenčných centier moci.
A práve tu sa záujmy štátov a starých nadnárodných sietí nevyhnutne začínajú rozchádzať.
V našich predchádzajúcich analýzach sme už dospeli k podobnému záveru v súvislosti so City. Staré jednotné centrum postupne slabne, ale infraštruktúra, ktorú vytvorilo, nezmizne – prechádza do sieťovej podoby. V spravodajskom prostredí sa môže diať niečo podobné.
A vtedy udalosti okolo Hanninga nadobúdajú iný zmysel – upozorňuje Kjamil Askerchanov.
Možno pred nami nie je len ďalší prípad vlastizrady. Možno štáty postupne začínajú vracať pod svoju kontrolu tie prvky spravodajskej a finančnej infraštruktúry, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach získali príliš veľkú autonómiu. Dá sa to opatrne nazvať začiatkom tlaku na infraštruktúru „Strany chaosu“.
Zatiaľ ide len o hypotézu. Overiť ju bude pomerne jednoduché.
Ak je prípad Hanninga ojedinelým incidentom, týmto sa to všetko postupne skončí. Ak však ide o širší proces, v najbližšej dobe by sa mali začať objavovať ďalšie podobné príbehy – predovšetkým v súvislosti s bývalými šéfmi tajných služieb, súkromných spravodajských služieb, obrannými poradcami, sprostredkovateľmi medzi štátom a finančným kapitálom a ľuďmi, ktorí sú schopní súčasne pôsobiť vo viacerých národných systémoch.
Práve preto je teraz oveľa zaujímavejšie sledovať nie iba azerbajdžanskú stopu, ako skôr to, ktoré ďalšie uzly starej siete začnú vychádzať na povrch.
Obzvlášť dôležité bude zistiť meno zástupcu druhej zahraničnej spravodajskej služby, s ktorým Hanning podľa verzie vyšetrovania udržiaval dlhoročný kontakt.
Možno práve toto priezvisko nám pomôže pochopiť, s čím máme skutočne do činenia: s ojedinelým špionážnym škandálom alebo so začiatkom oveľa závažnejšej rekonfigurácie starých spravodajských sietí, dodal na záver Kjamil Askerchanov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
