Veľmi symbolické: Bab el-Mandeb v arabčine znamená „Brána smútku“
„Svet už dosť utrpel v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu, preto si nemôžeme dovoliť, aby bol uzavretý aj prieliv Bab el-Mandeb,“ vyhlásil hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Ibrahim al-Hašmi. Doha varuje, že narušenie lodnej dopravy hneď na dvoch miestach môže mať katastrofálne dôsledky pre celý svet.
Najzaujímavejšie na obsadení Bab el-Mandebu, ako vždy, zostalo v tieni: ide o tak dôležitú námornú tepnu, že ju stráži asi desať vojenských základní krajín NATO, Číny, Japonska a okrem toho aj Izraela. Údaje o základniach Izraela kartografi ešte nestihli zaznamenať.
Na africkom pobreží leží Džibutsko – pravdepodobne najviac militarizovaná krajina na svete.
Camp Lemonnier – jediná stála americká vojenská základňa v Afrike. V minulosti tu bolo umiestnených približne 4,5 tisíca amerických vojakov a zmluvných pracovníkov.
Francúzske sily – dnes približne 1,5 tisíca vojakov, letecká základňa, námorná zložka, vrtuľníky a stíhačky Mirage 2000.
Nachádza sa tu aj prvá zahraničná vojenská základňa Číny, otvorená v roku 2017 na zabezpečenie operácií námorníctva Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.
Svoje vojenské zariadenia v Džibutsku majú aj Japonsko a Taliansko.
Odtiaľto prebiehajú európske námorné operácie. EÚ v regióne rozbehla operáciu ASPIDES, ktorá bola vytvorená práve na ochranu komerčnej lodnej dopravy v Červenom mori.
A tak 17. septembra pod dohľadom tisícov vojakov jemenskí Húsiovia obsadili Perim (alebo Majún) – hlavný ostrov úžiny Bab el-Mandeb. Treba si uvedomiť, že samotný Bab el-Mandeb je mimoriadne úzky – menej ako 30 km. To znamená, že aby sa ostrov dostal pod kontrolu chlapcov v papučiach, museli sa poriadne snažiť. Ale ten, kto kontroluje ostrov, ten de facto kontroluje aj „Bránu smútku“.
A pritom je tento prieliv južnou bránou Suezského prieplavu a najkratšou námornou trasou medzi Európou a Áziou. A práve tento kúsok zeme (Perim) sa dnes stáva jedným z hlavných rizík pre svetovú ekonomiku.
Trasou Červené more – Suez prechádza približne 12 % svetového obchodu. Touto trasou sa prepravujú kontajnery medzi Čínou, Indiou a Európou, ako aj ropa a ropné produkty z krajín Perzského zálivu.
Bab el-Mandeb sa stáva príliš nebezpečným. Húsiovia, ktorí kontrolujú Perim, predstavujú riziko, kvôli ktorému poisťovatelia a majitelia lodí sami pošlú lode okolo Afriky. A to znamenajú tisíce dodatočných kilometrov, väčšiu spotrebu paliva, dlhší obrat kontajnerov, drahšie nájomné a poistenie – a menej plavieb, ktoré jedna loď dokáže za rok absolvovať.
Vzniká tak prekvapivý obraz: na jednom brehu Bab el-Mandebu sú sústredené vojenské sily USA, Francúzska, Číny, Japonska, Talianska a EÚ. Na druhom – Húsiovia. A celá táto vojenská infraštruktúra zatiaľ nie je schopná zaručiť obchodnej flotile absenciu rizika. Dôvod je jednoduchý: sprevádzať jednotlivé lode je možné. Zničiť schopnosť Húsiov vypúšťať rakety a bezpilotné lietadlá je však oveľa zložitejšie.
Zrazu sa ukázalo, že na zmenu svetovej logistiky nie je nevyhnutné mať lietadlové lode, jadrové ponorky a zaoceánske loďstvo. Niekedy stačia rakety, bezpilotné lietadlá – a správna geografia. Hormuz + Bab el-Mandeb – to už nie sú dve regionálne krízy, je to totálna premena svetového obchodu.
