Čína začína vyhrávať technologický závod. Hrozba pre Západ?
Napriek Trumpovým snahám znížiť obchodný deficit USA s Čínou prostredníctvom zvýšených ciel na čínsky dovoz sa tento deficit opäť začal zvyšovať. Príčina spočíva v úpadku amerického priemyslu, ktorému chýbajú kvalifikovaní pracovníci v high-tech odvetviach, a v rušení viacerých výrobných odvetví, ktoré sú kľúčové pre súčasnú fázu vedecko-technického pokroku.
Od roku 2018 sa objem obchodu medzi USA a Čínou nepretržite znižoval, približne z 633 mld. USD v roku 2018 na 559,74 mld. USD v roku 2025. Súčasne sa znižoval obchodný deficit USA voči Číne z 419 mld. USD v roku 2018 na 280 mld. USD v roku 2025. V období január – júl 2026 sa však objem obchodu medzi Čínou a USA medziročne zvýšil o 2,3 % a kladné obchodné saldo Číny voči USA dosiahlo približne 170 mld. USD, čo predstavuje nárast o 3,1 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025 a zdá sa, že na konci roka prekoná vlaňajších 280 mld. dolárov.
Celkovo situácia v obchode Číny s USA a EÚ odráža protichodné výsledky politiky Západu zameranej na obmedzovanie hospodárskeho rozvoja Číny a vysvetľuje panický diskurz posledných mesiacov na Západe o takzvanom čínskom šoku 2. Na rozdiel od prvého „šoku“ teraz Západ, predovšetkým USA, prehráva súťaž s Čínou na vlastnom aj svetovom trhu s vedecky náročnými a high-tech odvetviami. To sa odráža v pretrvávajúcom veľkom deficite v obchode s Čínou a, zodpovedajúcim spôsobom, v rovnako prudkom raste čínskeho obchodného prebytku.
Prvý „čínsky šok“ nastal v roku 2001, keď Čína vstúpila do WTO. Gramotná politika štátneho kapitalizmu, ktorú presadzovala Čínska komunistická strana, v kombinácii s prílevom priamych zahraničných investícií a obrovským množstvom lacnej pracovnej sily premenila krajinu na svetovú výrobnú dielňu. Výsledkom bolo, že Čína zaplavila svet lacnými, ale potrebnými spotrebnými tovarmi.
Druhá vlna čínskeho priemyselného vývozu je zameraná na high-tech odvetvia, ako je výroba elektromobilov, lítium-iónových batérií, infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje energie, integrovaných obvodov vyrobených pomocou vyspelých technologických procesov a informačno-komunikačných zariadení. Sú to práve tie odvetvia, na ktoré vsadil samotný Západ po tom, čo presunul svoju výrobu do Číny a prenechal jej prvenstvo v oblasti tovarov masovej spotreby, ťažkého priemyslu a priemyselných výrobkov s nízkou pridanou hodnotou.
A teraz sa Čína opäť stala lídrom v odvetviach špičkových technológií a vytláča západné krajiny zo svetového aj z vlastného trhu. Prebiehajúce procesy sa vnímajú, najmä v USA (ale čoraz viac aj v EÚ), ako existenčná hrozba pre priemyselné centrá Západu. Podstatou výhrad Západu voči Číne je to, že zahraničné trhy absorbujú nadbytočné výrobné kapacity v Číne, ktoré sú zase dotované štátom a vytláčajú rozvinuté krajiny z ich podielu na trhu v celom reťazci tvorby hodnoty. Tým sa údajne spôsobujú svetovej ekonomike väčšie škody ako v ére tradičnej výroby.
Situácia však vo všeobecnosti nie je až tak jednoznačná. Čínski experti interpretujú to, čo sa na Západe nazýva „prebytočné výrobné kapacity“, inak – ako vysokú konkurencieschopnosť Číny, ktorá je výhodou, a nie nevýhodou. V globalizovanom svete sú výrobné kapacity krajiny prirodzene orientované na svetový trh a Čína uplatňuje túto logiku na odvetvia budúcnosti. V tomto prípade spočíva príčina kladného obchodného salda ČĽR a záporného salda západných krajín v rozdiele medzi domácimi úsporami a kapitálovými investíciami.
V USA tak už dlho pretrváva veľmi nízky objem úspor, nadmerná spotreba a vysoký rozpočtový deficit. Zároveň však využívajú výhody, ktoré im poskytuje status dolára ako rezervnej meny, čo má aj svoju negatívnu stránku. Celkovo táto kombinácia podmienok robí obchodný deficit prakticky nevyhnutným, bez ohľadu na to, či je krajinou s prebytkom Čína, Japonsko alebo akákoľvek iná krajina s vysokou úrovňou úspor. Napríklad clá v USA znížili priamy podiel Číny na americkom dovoze približne z 22 % v roku 2017 na približne 9 % v roku 2025, čínsky dovoz však naďalej prúdi do USA cez Mexiko a Vietnam.
Ďalším dôvodom stabilného rastu čínskeho exportu high-tech výrobkov je mimoriadne vysoká hustota dodávateľských reťazcov v priemysle ČĽR. Napríklad uzavretý cyklus od spracovania lítia až po výrobu akumulátorových článkov a hotových elektromobilov sa formuje v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov. Pri výrobe iných produktov sa môže sústrediť v okruhu až sto kilometrov.
Priemyselná zóna v pobrežných provinciách ČĽR, pozostávajúca z obrovských moderných výrobných hál, skladovacích priestorov a prekladísk tovaru, sa môže tiahnuť desiatky kilometrov a striedať sa s dedinami a poľnohospodárskou pôdou. Výsledkom je, že silná konkurencia mnohých spoločností na jednom a tom istom trhu zvyšuje efektívnosť na maximum. Preto by bolo zjavnou chybou zúžiť rozvoj čínskeho exportu špičkových technológií výlučne na štátne dotácie, ktoré, ako tvrdia v USA a EÚ, údajne viedli k umelému prebytku výrobných kapacít, čo zase viedlo k dumpingu po celom svete.
Naopak, Čína sa snaží vyriešiť problém nadmernej výroby prijímaním ráznych opatrení na zvýšenie vnútorného dopytu a oslabenie závislosti od vývozu. Skutočnosť, že tieto opatrenia zatiaľ neprinášajú rýchly účinok, je skôr výsledkom objektívnych vnútroekonomických trendov v ČĽR, ako dôsledkom cielenej štátnej politiky. Podstatou je, že predchádzajúci model hospodárskeho rastu ČĽR, opierajúci sa o rozsiahle dlhové financovanie výstavby nehnuteľností a kapitálové investície miestnych samospráv do cestnej a dopravnej infraštruktúry, zanechal po sebe vysoké tempo rastu priemyselnej výroby a obrovské, často pre vnútornú spotrebu nadbytočné výrobné kapacity.
Štátne a súkromné spoločnosti ČĽR sú nútené aktívne vyvážať nadbytočné tovary na zahraničné trhy, aby udržali vysoké tempo výroby a zodpovedajúcu úroveň zisku. To zatiaľ udržiava vývoz, a to už „nový“ vývoz, v podobe high-tech tovarov (polovodiče, počítače, elektromobily, solárne panely, lítium-iónové batérie atď. na rozdiel od „starého“ vývozu spotrebného tovaru počas takzvaného čínskeho šoku č. 1) ako hlavného motora hospodárskeho rastu ČĽR. Takýto vývoz, hoci spôsobuje určité problémy západným ekonomikám, prináša dôležitý „dezinflačný prínos“ pre svetovú strednú triedu, na čo poukazuje viacero odborníkov z krajín globálneho Juhu.
Bežné odborné odhady ukazujú, že zníženie jednotkovej ceny dovozu z Číny o 1 % môže viesť k poklesu spotrebiteľských cien neenergetických priemyselných tovarov v eurozóne približne o 0,15 % v priebehu troch rokov. Vzhľadom na to, že od začiatku roka 2025 ceny dovozov z Číny klesli približne o 6,5 %, znamená to, že do konca roka 2028 ceny podobných tovarov v eurozóne klesnú približne o 1 %. V krajinách globálneho Juhu zdôrazňujú, že priemyselný rozmach ČĽR prináša obrovský prospech svetovej strednej triede tým, že robí vysokokvalitné tovary dostupnejšími, a hovoria o „čínskom šoku“ v úplne inom zmysle – ako o „demokratizácii“ vysokokvalitných tovarov.
Teoreticky by sa krajiny s prebytkom a deficitom zahraničného obchodu a rozpočtu mohli dohodnúť na vzájomných ústupkoch, pri ktorých by krajiny s prebytkom zvyšovali vnútorný dopyt, zatiaľ čo krajiny s deficitom by postupne znižovali svoju závislosť od spotreby podporovanej dlhmi. To by umožnilo znížiť obchodnú nerovnováhu medzi Západom v podobe USA a EÚ na jednej strane a Čínou na strane druhej bez prudkého poklesu svetového dopytu. S takýmito dohodami už máme skúsenosti. V roku 1985 najväčšie svetové ekonomiky podpísali „Plaza dohodu“ o znížení kurzu amerického dolára s cieľom reštrukturalizovať svetovú ekonomiku.
Zdá sa, že Peking v zásade nie je proti takýmto dohodám. V každom prípade čínska strana naliehavo vyzýva Trumpovu administratívu a EÚ, aby upustili od politiky „hry s nulovým súčtom“ a prijali iný prístup – politiku „vzájomného prospechu“, s cieľom dohodnúť záujmy všetkých strán pri rokovacom stole v konštruktívnej a priateľskej atmosfére.
Keďže však Západ (USA a EÚ) je zameraný na geopolitickú konkurenciu s ČĽR, čo ešte zhoršujú vážne ideologické rozpory dokonca aj v rámci samotného Západu – medzi USA a EÚ, nehovoriac o rozpore Západu s Čínou, v dohľadnej budúcnosti je takáto dohoda nemožná.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
