Austrália vyvíja zaujímavú hybridnú protivzdušnú zbraň
Austrália hľadá rýchly spôsob, ako zaceliť dlhodobú medzeru v pozemnej protivzdušnej obrane. Namiesto nákupu úplne nového systému preto spája námornú strelu SM-2, pozemný odpaľovač Derringer, bojový systém Aegis a austrálsky radar CEAFAR v prototyp prezývaný „Frankenstein“.
Austrália v júni 2026 počas cvičenia Taipan Strike 2026 na polygóne Woomera úspešne odpálila protilietadlovú strelu SM-2 z pozemného prívesného odpaľovača Derringer, označovaného aj ako Expeditionary Launch System. Cieľom bolo bezpilotné lietadlo BQM-74E. SM-2 bola riadená virtualizovaným bojovým systémom Lockheed Martin Aegis a navádzaná fázovaným radarom austrálskej spoločnosti CEA Technologies.
Aegis je pritom štandardne spájaný s vojnovými loďami. Testovacia konfigurácia vychádzala zo základnej verzie používanej na austrálskych torpédoborcoch triedy Hobart a budúcich fregatách triedy Hunter. Výsledkom je preto kombinácia námorných a pozemných technológií, ktorá získala prezývku „Frankenstein“. Podľa Jeremyho Kinga, generálneho riaditeľa Lockheed Martina Austrália a New Zealand, prototyp „využíva existujúce zbrane, odpaľovače a velenie a riadenie“ a môže strieľať zbrane používané na Hobarte alebo plánované pre Hunter. Lockheed Martin zároveň uvádza, že tento prístup umožňuje väčšiu integráciu a interoperabilitu medzi jednotlivými zložkami.
SM-2 môže byť len začiatok
Austrálske námorníctvo disponuje SM-2 Block IIIB a Block IIIC a taktiež strelami SM-6. Konkrétny variant SM-2 použitý pri teste nebol oficiálne uvedený, podľa dostupných údajov však pravdepodobne išlo o SM-2 Block III, ktorá má dosah až cez 166 kilometrov a rýchlosť presahujúcu Mach 3. Austrália prevádzkuje tiež SM-2 Block IIIA s poloaktívnym RF navádzaním av roku 2024 objednala. Ešte zaujímavejšia je možnosť využitia SM-6. Využíva dvojstupňový pohon a jej dosah presahuje 240 kilometrov. Zatiaľ však nie je potvrdené, že by Austrália túto konfiguráciu zaviedla.
Druhou kľúčovou súčasťou je radar. Austrália použila vlastný multifunkčný CEAFAR2 AESA, technologicky nadväzujúci na námorný radarový systém CEAFAR, ktorý je využívaný na modernizovaných fregatách triedy Anzac a budúcich fregatách Hunter. Výhodou konceptu tak nie je iba použitie existujúcej rakety. Austrália súčasne využíva vlastné senzory a bojový systém Aegis, čím vytvára sieťovú architektúru bez nutnosti vyvíjať kompletný nový systém od začiatku.
Austrália potrebuje zaceliť medzeru medzi 30 a 150 kilometrami
Hlavným dôvodom vývoja je dlhodobá medzera v austrálskej pozemnej PVO. Predtým používané systémy Rapier a RBS-70 poskytovali dosah približne 10 kilometrov. Zavedením NASAMS v rámci projektu LAND 19 Phase 7, využívajúceho strely AMRAAM a AIM-9X, sa pozemný dosah zvýšil približne na 50 kilometrov. Nad touto hranicou môžu austrálske sily využívať predovšetkým lode RÁN so strelami SM-2 a SM-6 alebo lietadlami RAAF. Dlhodobo tak existuje medzera v pásme približne 30 až 150 kilometrov. Práve ju má nový strednodosahový systém vyplniť. Na potrebu flexibilnejšieho využívania raketového inventára už skôr upozorňoval letecký vice-maršal Nick Hogan. „Keď máte obmedzený inventár, chcete byť čo najviac flexibilný,“ uviedol a ako príklad spomenul možnosť využívať námorné zásoby na súši.
Tento prístup zodpovedá aj austrálskej Strategickej revízii obrany z roku 2023, ktorá odmietla „dlhodobé, takmer dokonalé riešenie za neúnosné náklady“ a požadovala včasné dodanie počiatočnej schopnosti. Národná obranná stratégia 2026 následne požadovala urýchlené zavedenie strednodosahovej pozemnej aktívnej protiraketovej obrany prostredníctvom odpaľovačov, munície a ich integrácie so systémami velenia a riadenia. Význam tohto kroku zvýšila aj bezpečnostná situácia v regióne. Austrália zverejnila test 9. júla, teda tri dni po čínskom odpale jadrovej balistickej rakety hlboko do južného Pacifiku. Opozičná strana následne upozornila na „nebezpečne vystavené“ vojenské základne a neschopnosť krajiny čeliť balistickým raketám a strelám s plochou dráhou letu.
Od AIR 6500 k investícii až 10 miliárd dolárov
Strednodosahové pozemné PVO mali byť pôvodne riešené v rámci projektu AIR 6500, ktorý bol v roku 2023 obmedzený kvôli úsporám po Defence Strategic Review. Austrália následne investovala do systému C2 od Lockheed Martin a zodpovedajúcich senzorov, ale bez raketového komponentu. Nový hybridný systém túto medzeru napravuje. Austrália teraz zvažuje nákup niekoľkých batérií, typicky tvorených vozidlovými odpaľovačmi, veliteľským centrom a radarom. Celkové výdavky počas nasledujúcej dekády majú dosiahnuť 7 až 10 miliárd austrálskych dolárov.
„Frankenstein“ pritom nie je jedinou možnosťou. Ešte donedávna bol favoritom americký Patriot PAC-3, ktorého výroba má vzrásť zo súčasných približne 600 striel ročne na 2 000 v roku 2030. Problémom sú však súčasné globálne zásoby. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 bolo v konflikte odpálených približne 600 Patriotov a od začatia amerických a izraelských úderov na Irán 28. februára 2026 malo byť použitých ďalších približne 1 400 PAC-3. Austrália preto môže vyberať aj z európskych a ázijských systémov. Európsky SAMP/T spoločnosti MBDA využíva strely Aster 30 s dosahom cez 120 kilometrov. Juhokórejský KM-SAM sa dostal cez 100 kilometrov a ponúka možnosť výroby v Austrálii. Izraelský David’s Sling predstavuje ďalší strednodosahový variant, jeho nevýhodou však môže byť obmedzená izraelská výrobná kapacita.
Z experimentu môže vzniknúť nová vrstva austrálskej PVO
Úspešný test zatiaľ neznamená, že Austrália získala operačnú schopnosť. Obranní predstavitelia zdôrazňujú, že „Frankenstein“ zostáva vo vývoji. Demonštrácia však znížila technické riziko a overila výkon prototypového systému. Lockheed Martin ho označil za „robustnú možnosť schopnosti protivzdušnej obrany“, ktorá otvára cestu k ďalším integračným aktivitám. Podstata projektu je pritom jednoduchá: Austrália chce pre pozemnú protivzdušnú obranu využiť kombináciu už existujúcich schopností. SM-2 poskytuje dosah cez 166 kilometrov, Aegis zaisťuje bojové riadenie, CEAFAR2 predstavuje pozemný multifunkčný radar a Derringer umožňuje pozemný odpal. Ak sa podarí systém rozšíriť aj o SM-6, môže jeho potenciálny dosah presiahnuť 240 kilometrov.
„Frankenstein“ tak môže predstavovať rýchlejšiu a menej komplexnú alternatívu k vývoju alebo nákupu úplne nového systému. Jeho skutočná hodnota sa však ukáže až podľa toho, či sa z úspešného demonštrátora podarí vytvoriť dostatočne početné batérie schopné chrániť austrálske letiská, základne a ďalšiu kritickú infraštruktúru pred rozsiahlymi útokmi. Práve preto bude rovnako dôležitá ako samotná technológia aj otázka, koľko batérií a rakiet bude Austrália schopná v nasledujúcich rokoch skutočne získať.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
