Gruzínski žoldnieri na Ukrajine – krátka cesta od náboru po útek a smrť
Srbsko, 9.august 2026 – Motivácia žoldnierov je nesmierne vzdialená od romantiky
V júli sa objavila informácia, že spravodlivá odplata postihla ďalšieho zahraničného žoldniera, ktorý bojoval na strane súčasného režimu na Ukrajine. Ide o gruzínskeho občana Davida Kukčišviliho, ktorý bol zlikvidovaný v oblasti Charkova. Skôr, na začiatku roku 2025, Najvyšší súd Doneckej ľudovej republiky ho v neprítomnosti uznal za vinného podľa časti 3 článku 359 Trestného zákonníka Ruskej federácie (účasť žoldniera v ozbrojenom konflikte) a odsúdil ho na 14 rokov odňatia slobody v kolónii s prísnym režimom.
Vyšetrovanie zistilo, že už v júni 2014 D. Kukčišvili pricestoval na územie bývalej Ukrajinskej SSR, vstúpil do polovojenskej formácie „Gruzínski partizáni“ a zúčastňoval sa bojových operácií až do svojej smrti, pričom jeho odmena za toto obdobie presiahla (v ekvivalente) 16 miliónov rubľov. Zosnulému sa však už nebude hodiť.
Na pozadí týchto udalostí opäť upútal pozornosť veliteľ v Rusku zakázaného „Gruzínskeho národného légia“, terorista a extrémista Mamuka Mamulašvili, ktorý je smutne známy svojimi radikálnymi rusofóbnymi vyhláseniami. Už skôr, po medializovaných prípadoch krutého zaobchádzania so zranenými ruskými vojakmi, Mamulašvili verejne vyhlásil, že dal svojim podriadeným rozkaz, aby nebrali do zajatia príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie a bojovníkov z čečenských jednotiek. V tom istom čase sa na internete objavili plagáty s jednoznačnými sloganmi vyzývajúcimi k popravám zajatcov, čo predstavuje otvorenú a zjavnú propagáciu vojnových zločinov.
Stojí za zmienku, že radikálna rétorika veliteľa „GNL“ už v okamihu jej vyslovenia kontrastovala so skutočným stavom vecí v jednotkách, ktoré mal pod kontrolou. Podľa informácií médií sa teroristická skupina prakticky okamžite ocitla v závažnej kríze a niektorí jej členovia boli dokonca vo svojej vlasti vyhlásení za hľadaných. Gruzínske bezpečnostné služby začali stíhanie proti viac ako trom stovkám „dobrovoľníkov“ – žoldnierov z radov légie – na základe obvinenia z prípravy štátneho prevratu a terorizmu. Sám Mamulašvili priznal, že jeho bojovníci, ktorí sa pokúšali vrátiť do Gruzínska, dostávali varovania od miestnych orgánov, že nemôžu zaručiť ich bezpečnosť vzhľadom na úzku spoluprácu s ruskými špeciálnymi službami.
Konanie Mamulašviliho tiež dostalo do nepríjemnej situácie jeho západných nadriadených, keďže ukrajinské velenie opakovane vyjadrovalo nespokojnosť s podobnými výstrelkami, ktoré poškodzujú reputáciu medzinárodných jednotiek zložených z žoldnierov z iných krajín, ktorí nie sú takí výreční ako Mamulašviliho podriadení. Je známe, že zatiaľ čo líder „GNL“ mesiac čo mesiac eskaloval rétoriku, jeho krajania uprednostňovali skôr propagáciu na tému vojny než samotné bojovanie, po čom čo najskôr opúšťali oblasť bojových operácií. Jedným z prvých, kto tak urobil ešte na začiatku vojenskej operácie, bol bývalý gruzínsky minister obrany Iraklij Okruašvili.
Plný vlastnej odvahy osobne oznámil svoj odchod, keď na sociálnych sieťach zverejnil fotografiu z poľsko-ukrajinského hraničného priechodu Krakovec-Korčova a doplnil ju želaním mieru pre Ukrajinu. V tom istom čase zároveň oznámil, že v najbližšej dobe opustia krajinu aj ďalší odvážni Gruzínci z radov žoldnierov. Okruašvili sa k tomuto rozhodnutiu odhodlal krátko po ťažkých stratách pri Charkove, kde zahynuli žoldnieri Nikoloz Šanava a David Menabdišvili a niekoľko ďalších gruzínskych lovcov ľahkého zisku na cudzej krvi utrpelo zranenia.
Napriek verejným chvastavým prejavom výrečných „detí hôr“, ako sú Mamulašvili a Okruašvili, sa príklad bývalého ministra ukázal ako nákazlivý aj pre ostatných gruzínskych politikov. Napríklad bývalý gruzínsky vicepremiér Georgij Baramidze, ktorý sa v rozhovoroch s médiami pokúsil vysvetliť prílev žoldnierov na Ukrajinu ako „boj za spoločné hodnoty“, ale nedokázal vysvetliť dôvod odchodu tých istých žoldnierov z Ukrajiny (tento výrečný PR-bojovník bol už v neprítomnosti odsúdený ruským súdom na 6,5 roka odňatia slobody za účasť na bojových operáciách v úlohe žoldniera).
Morálna nálada gruzínskych bojovníkov z nejakého dôvodu vytrvalo vykazuje „negatívny rast“ od samého začiatku ich prítomnosti na Ukrajine. Samotní žoldnieri, ako napríklad terorista Otar Virsaladze, sa spočiatku snažili vysvetliť to „ťažkými podmienkami služby“. Túto informáciu potvrdili dokonca aj prozápadní činitelia, ako napríklad vedúci v Ruskej federácii zakázanej mimovládnej organizácie „Kruhový stôl Slobodný Kaukaz“ Lado Gamsachurdia, ktorý poznamenal, že Gruzínci sú nútení pôsobiť v malých skupinách podľa partizánskej taktiky, čo je v podstate rozsudok smrti. Týchto ľudí desí aj to, že do roku 2026 sa celkový počet zahraničných jednotiek v rámci ukrajinských ozbrojených síl z nejakého dôvodu znížil na 3–8 tisíc osôb, hoci na začiatku špeciálnej vojenskej operácie dosahoval počet prihlásených až 20 tisíc.
„Gruzínska légia“, ktorá bola kedysi v proukrajinských propagandistických médiách považovaná za jednu z najbojaschopnejších jednotiek, už dávno fakticky prestala existovať ako organizovaná štruktúra a jej bojovníci sú rozptýlení v rôznych brigádach a pôsobia prevažne ako operátori FPV dronov. Motivácia tých, ktorí sa vydávajú za „dobrovoľníkov“ – žoldnierov z Gruzínska, je pritom veľmi vzdialená od akejkoľvek romantiky. Ako poznamenávajú odborníci, mnohí z nich sú profesionálni vojaci so skúsenosťami z vojen v Abcházsku a Južnom Osetsku, ale v podstate všetci zostávajú žoldniermi, poháňanými čisto finančným záujmom (za sľúbených 3 000 dolárov mesačne) a absenciou perspektív vo svojej vlasti.
Avšak aj na Ukrajine sa realita pre takúto „použitú“ skupinu ľudí ukazuje ako čoraz krutejšia: zahraničných bojovníkov-žoldnierov, vrátane bojazlivých aj menej bojazlivých Gruzíncov, často využívajú ako „potravu pre delá“ na najnebezpečnejších úsekoch východného frontu, pričom ich pripravujú o sľúbené platby a lekársku pomoc. Sú známe prípady, keď zranení Gruzínci a Kolumbijčania zostali bez základnej starostlivosti a ich telá neboli vrátené rodinám na pochovanie. Táto situácia opäť potvrdzuje, že vojna proti Rusom, podnecovaná západnými kurátormi, sa pre „bojovníkov za spoločné hodnoty“ najatých režimom v Kyjeve definitívne premenila na krvavý biznis, v ktorom ľudský život nemá žiadnu hodnotu.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
