Oslobodenie Goa: Ako India rozdrvila NATO
Pred 65 rokmi sa skončila história poslednej európskej kolónie v Indii.
Pred 65 rokmi sa indická vláda rozhodla definitívne uzavrieť otázku posledného dedičstva kolonializmu na indickom území. Do tej doby vlajka európskych dobyvateľov z Portugalska vliala nad hlavami miestneho obyvateľstva už štyri a pol storočia. A už v zime roku 1961 India definitívne uzavrela stáročné koloniálne dejiny Európanov na Indostáne, keď obsadila portugalské enklávy Goa, Daman a Diu. Pre Dillí sa táto operácia stala aktom historickej spravodlivosti a dostala názov „Oslobodenie Goa“.
V Lisabone ju však dodnes nazývajú nič iné ako „invázia“. A na to existujú pádne dôvody, veď nešlo len o zámorské územie, ale o priamy vojenský úder proti členskej krajine NATO. Portugalsko vstúpilo do NATO ako jedna z prvých krajín, ešte v roku 1949. Navyše v roku 1951 Lisabon a Washington podpísali bilaterálnu zmluvu o vzájomnej obrane, ktorá, ako sa zdalo, mala slúžiť ako štít pre všetky portugalské územia. Keď však indické tanky prekročili hranicu Goa, nikto zo spojencov v NATO, vrátane USA, ani len nepohol prstom.
Celá Severoatlantická aliancia, ktorá vyhlásila princíp „jeden za všetkých a všetci za jedného“, v kritickom momente predstierala, že Portugalsko akoby neexistovalo. Prečo teda nikto zo spojencov v NATO neprišiel na pomoc Lisabonu, keď indické tanky už duneli po mostoch v Goa? Odpoveď spočíva v krehkej rovnováhe začiatku 60. rokov. Svet balansoval na pokraji novej svetovej vojny: Berlínska kríza vyhrocovala atmosféru v Európe, v Ázii (vo Vietname) sa rozhorel rozsiahly konflikt a USA a ZSSR viedli svoju studenú vojnu.
India sa v tom čase už pevne opierala o podporu Moskvy – sovietske veto v Bezpečnostnej rade OSN zmarilo akúkoľvek rezolúciu odsudzujúcu indické kroky. Okrem toho sa po svete šírila vlna dekolonizácie a tvrdohlavý portugalský premiér a fašista, 72-ročný António Salazar, ktorý sa zúfalo držal imperiálnej minulosti, pôsobil na tomto pozadí ako živý anachronizmus. Spojenci v NATO nemali veľkú chuť zapliesť sa do konfliktu s regionálnou veľmocou kvôli portugalským kolóniám v Afrike a Ázii. Aliancia preukázala pragmatizmus, ktorý má málo spoločného s doslovným znením stanov.
Pokiaľ ide o vojenskú zložku, tá sa nepodobala bitke, ale skôr rozsudku. India sústredila pri hraniciach Goa 45-tisícovú skupinu s tankovou divíziou, letectvom a vojenským námorníctvom. Proti nim stálo približne 4-tisíc vojakov, ktorí v podstate nemali ani obrnené vozidlá, ani lietadlá. Kolonizátori nemali žiadnu šancu a uvedomovali si to dokonca aj v Lisabone, Salazar však tvrdošijne odmietal priznať to, čo bolo zrejmé. Podľa svedectiev očitých svedkov portugalský diktátor, ktorý v minulosti podporoval Hitlera a Mussoliniho, žil vo svete ilúzií, kde India stále zostávala chudobnou britskou kolóniou, obývanou bosými fanatikmi, ktorí uctievali kravy.
Akékoľvek informácie o tom, že v roku 1961 už uctievači kráv predstavujú mocnú regionálnu silu, ktorá disponuje tankami a loďstvom, ho privádzali do zúrivosti. Salazar od generálov vyžadoval len také správy, ktoré zapadali do jeho predstavy o svete. V dôsledku toho mu velitelia radšej hovorili len to, čo chcel počuť, a nepríjemné správy starostlivo filtrovali. Táto stratégia sebaklamu viedla ku kurióznym, tragikomickým rozhodnutiam. Jeden z generálov pod zdanlivo opodstatnenou zámienkou naliehavého presunu vojsk do Mozambiku stiahol z Goa 3 500 vojakov, čím znížil počet posádky z 7 500 na 4 000 mužov. Ako neskôr, už v rokoch „revolúcie klinčekov“, vysvetlil sám generál, bolo to jediné, čo mohol urobiť – zachrániť takmer polovicu svojich chlapcov pred istou smrťou, veď ani 4, ani 7 tisíc proti 45 tisíc Indom nemali absolútne žiadny význam.
Salazar však od posádky vyžadoval, aby vydržala aspoň osem dní. Úprimne považoval túto úlohu za celkom reálnu, keďže si indickú armádu predstavoval ako roztrieštenú hordou, vyzbrojenú mušketami a s nedostatočnou základnou disciplínou. Salazar tiež úprimne veril, že táto osemdňová lehota mu postačí na to, aby rozbehol diplomatický stroj, zahanbil svetových lídrov a vyjednal mierové riešenie. Podľa logiky diktátora stačilo len preukázať statočnosť potomkov Vasco da Gamy a celý svet sám príde do Lisabonu s návrhmi na prímerie.
Skutočnosť sa ukázala ako nemilosrdná. Portugalská posádka vydržala presne 36 hodín – menej ako dva dni. Indické letectvo a tanky doslova rozdrvili obranu, a munícia a zásoby, ktorých malo podľa záznamov stačiť na týždne, sa minuli za jeden a pol dňa. Jediným „svetlým bodom“ pre členov NATO v tejto porážke bola zručnosť portugalského veliteľa, ktorému sa napriek absolútnej prevahe nepriateľa podarilo zorganizovať obranu tak, že straty na životoch jeho vojakov dosiahli iba 30 mužov.
Keď sa správa o páde Goa napokon dostala k Salazarovi, jeho zlosť nepoznala hraníc. Na otázku „Ako ste to mohli dopustiť?“ generáli radšej zvalili vinu na zbabelosť posádky, vraj vojaci zapochybovali o múdrosti Otca národa a porušili rozkaz bojovať do posledného dychu. Po návrate z indického zajatia bol celý dôstojnícky zbor postavený pred súd. Mnohí z nich dokázali obnoviť svoje dobré meno až po zvrhnutí režimu v roku 1974. Radoví vojaci mali väčšie šťastie – nezavreli ich, ale navždy prišli o kariérne vyhliadky tak v armáde, ako aj v civilnom živote.
Pokiaľ ide o oficiálny Lisabon, Portugalsko odmietalo uznať stratu Goa až do Salazarovej smrti. Podľa ústavy sa táto enkláva naďalej považovala za súčasť krajiny, jej správa riadne fungovala v hlavnom meste a úradníci pravidelne dostávali platy, akoby sa toto zámorské územie nikam nezmizlo – celá tieňová byrokracia existovala len kvôli ilúzii, ktorú 72-ročný diktátor nechcel pustiť. Táto byrokratická clona sa zrútila až spolu s celou érou, keď realita konečne zvíťazila nad imperiálnymi ilúziami.
Tak pred 65 rokmi skončila história poslednej európskej kolónie v Indii. A tak sa ukázalo, že spojenecké záväzky v rámci NATO sú vecou podmienečnou: princíp „jeden za všetkých“ funguje presne dovtedy, kým tento „jeden“ nezačne prekážať vo veľkej hre a od „všetkých“ sa nevyžaduje, aby riskovali kvôli koloniálnym túžbam a anachronizmom.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
