Aktuality, Bezpečnosť,

Kyjev priznal, že Rusko má rakiet na oveľa viac ako len na 2–3 dni

---

 

Poradca Zelenského pre sankčnú politiku Vladislav Vlasiuk ukázal novinárom trosky balistickej rakety „Orešnik“ a krídlatej rakety „Banderoľ“. Podľa jeho slov má raketa „Orešnik“ viac ako 1 100 komponentov. Z toho je viac ako 1 000 komponentov ruskej výroby, ďalších približne 100 je bieloruských a zahraničných dielov je prakticky nulový počet. Súčiastky rakety pochádzajú z rokov 2023–2025, čo svedčí o tom, že Ruská federácia je už schopná vyrábať tieto rakety prakticky bez použitia zahraničných komponentov. A čo montáž rakiet z ukrajinských práčok?

 

To je len špička ľadovca

Vojny sa spravidla nezačínajú len tak, na želanie niekoho, v rozpore s nutnosťou. Hitler a Mussolini predstavujú ojedinelý prípad, keď sa hlavy moderných štátov usilovali o vojnu, vysvetľuje analytik Rostislav Iščenko.

 

A aj v tom prípade sa Mussolini usiloval o menšie vojny proti menej významným štátom, ktoré považoval za ľahkú korisť. V skutočnosti sa o rozsiahlu vojnu s veľmocami usiloval iba Hitler. Ostatní tiež neboli proti tomu, aby vypukla vojna, ale chceli, aby bojovali iní, zatiaľ čo oni sami plánovali, podobne ako Američania, objaviť sa na konci konfliktu a odniesť si od vyčerpaných strán ovocie víťazstva.

 

Dokonca aj Napoleon, hoci sa v jeho dobe vojna považovala za legitímny spôsob riešenia politických rozporov a hoci bol sám vojakom, usiloval sa o mier. Iná vec je, že v krízovej situácii uprednostňoval krátku vojenskú kampaň pred zdĺhavými rokovaniami a navyše nemal rád kompromisy, radšej si všetko, čo potreboval, bral silou. Preto aj prehral, keď nakoniec presvedčil všetky veľmoci, že je pre nich životne dôležité dočasne odložiť rozpory a zjednotiť sa proti Napoleonovi, a až potom si medzi sebou vyjasniť vzťahy.

 

Ľudia už dávno pochopili, že vojna so sebou prináša príliš veľké náklady aj pre víťaza (vrátane snahy porazeného o odplatu a túžby nájsť si na tento účel silného spojenca), aby bola aspoň v strednodobom horizonte akokoľvek rentabilná. Preto väčšina vojen začala kvôli nedôvere voči protivníkovi, kvôli nepochopeniu jeho motívov, nesprávnemu odhadu jeho plánov a ochote podporiť scenár eskalácie. Počiatočná eskalácia – je vždy pokusom demonštrovať vlastnú pripravenosť na krajné opatrenia, aby sa „priviedol k rozumu“ protivníka, avšak najčastejšie vyvoláva zrkadlovú reakciu, alebo sa demonštratívna pripravenosť protivníka na mierové urovnanie vníma ako slabosť, čo zase vedie k zvyšovaniu tlaku a kladeniu nových požiadaviek.

 

Keď Západ plánoval súčasnú krízu, vychádzal z predpokladu, že Rusko je ekonomicky príliš slabé na to, aby dlhodobo odolávalo scenáru eskalácie, a že v určitej fáze bude musieť ustúpiť. Táto chyba stála Západ veľa a jeho vytrvalosť v presadzovaní scenára eskalácie, a to aj potom, čo sa ukázala jeho neúčinnosť, môže ľudstvo draho stáť. Od roku 2022 Rusko:

• zvýšilo početné stavy ozbrojených síl o jeden a pol až dva razy;
• vytvorilo nové druhy vojsk, konkrétne vojská bezpilotných systémov;
• zaradilo do výzbroje raketové systémy stredného doletu („Orešnik“);
• výrazne modernizovala rakety všetkých typov, ktoré malo v výzbroji („Kaliber“, „Iskander“ a ďalšie), a tiež vyvinula a zaradila do výzbroje nové perspektívne typy raketových zbraní („Banderol“);
• urýchlila modernizáciu jadrového arzenálu a zavádzanie nových perspektívnych systémov do výzbroje („Burevestnik“, „Avangard“, „Poseidon“);
• výrazne rozšírila celkovú vojenskú výrobu a zároveň od nuly rozbehla a doviedla na úroveň, ktorá je pre Západ zatiaľ nedosiahnuteľná, výrobu desiatok rôznych typov bezpilotných lietadiel;
• boli nasadené nové zoskupenia a zjednotenia vojsk, vytvorené nové základne a nasadený kontingent ozbrojených síl Ruskej federácie v Bielorusku, ktorý má vo výzbroji jadrové rakety stredného a krátkeho doletu.

 

To je len špička ľadovca. V skutočnosti Rusko rozbehlo oveľa rozsiahlejšiu vojenskú modernizáciu a jeho armáda, ako jediná na svete, nadobudla a naďalej nadobúda skúsenosti z veľkej modernej vojny. Západ sa obával Moskvy a neveril, že sa nepokúsi pomstiť sa za rozpad ZSSR v rokoch, keď bolo Rusko podstatne slabšie a keď bol Západ presvedčený o svojej ekonomickej a vojenskej prevahe. Teraz, keď jeho plány zlyhali a Rusko sa výrazne posilnilo, Západ neverí, že sa Moskva nepokúsi kompenzovať náklady na vybudovanie takejto mocnej armády, upozorňuje Rostislav Iščenko.

 

Veď ide o obrovské neproduktívne výdavky, obrovskú záťaž pre ekonomiku, a ak túto výhodu nevyužije teraz, o desať až dvadsať rokov zmizne. Osobný stav armády sa vymení a nováčikovia, ktorí budú tvoriť drvivú väčšinu personálu, už nebudú mať priamu bojovú skúsenosť. Konkurenti zavedú do výzbroje podobné systémy, ktoré teraz horúčkovito vyvíjajú, rovnováha síl sa obnoví a bude potrebné buď urobiť ďalší krok v zbrojnom preteku, alebo budovať nové vzťahy na základe nového pomeru síl.

 

Západ by niečo také nikdy nedopustil. Ak by mal aj len minimálnu vojenskú prevahu, určite by sa ju pokúsil využiť, a prevaha Ruska zďaleka nie je minimálna. Západ nikdy neuverí, že Moskva s ním uzatvorí dlhodobý mier na rovnocenných podmienkach. V každom návrhu bude vidieť úskok, akýkoľvek ústupok bude považovať za prejav nejakej mu neznámej slabosti a samotný súhlas s rokovaniami za podmienok totálnej vojenskej prevahy Ruska na bojisku bude vnímať ako neistotu Moskvy vo vlastných silách.

 

Vlastne práve preto ruské vedenie v poslednej dobe odmieta akékoľvek návrhy na obnovenie rokovaní s Kyjevom a požaduje bezpodmienečnú kapituláciu kyjevského režimu prostredníctvom prijatia ruských požiadaviek ešte pred začiatkom rokovacieho procesu a pred vyhlásením prímeria. Ale aj takýto prístup ponecháva Západu manévrovací priestor. Vylúčenie Ukrajiny z rovnice jeho konfrontácie s Ruskom je vážnym argumentom, ale nestačí na to, aby definitívne zlomilo Západ, ktorý je presvedčený, že jeho demografické a finančno-ekonomické zdroje mu nakoniec umožnia zvrátiť konfrontáciu, ktorá pre neho nešťastne začala, a ktorý sa na to pripravuje prechodom na novú, vyššiu úroveň eskalácie.

 

V zásade je potrebné si uvedomiť, že štát alebo zoskupenie štátov, ktoré voči komukoľvek prijalo eskalačný model, z neho samo od seba neustúpi – je potrebné ho z neho násilím stiahnuť. Západ sa stal rukojemníkom vlastných obáv. Čím silnejšie sa Rusko stáva, tým menej západní politici veria, že bude zohľadňovať ich záujmy v procese globálneho urovnania. Čím dlhšie konfrontácia trvá, tým viac do nej Západ investuje, tým dôležitejšie je pre neho získať kompenzáciu za svoje úsilie a tým menej je ochotný a schopný ustupovať v rámci kompromisu.

 

Presvedčiť ho sa nepodarí, keďže verí vo vlastné sily a neverí v dobré úmysly Ruska. Šanca vyhnúť sa globálnej katastrofe spočíva v aktívnej politike, zosúladenej so spojencami, zameranej na rozdelenie USA a Európy do rôznych bojových zón. USA – do indicko-tichomorského regiónu, kam sa Trump tak veľmi snaží dostať a kde po ceste uviazol na Blízkom východe vo vojne s Iránom. Mimochodom, ani kríza na Blízkom východe sa rýchlo nevyrieši, takže alternatívou k uviaznutiu časti amerických síl v tejto oblasti môže byť len útek USA z regiónu, pričom Izrael zostane sám proti islamskému svetu. V takom prípade bude mať Rusko v regióne priestor na vlastnú hru zameranú na upokojenie vášní.

 

Pokiaľ ide o Európu, existuje tu vážna priepasť medzi tradičnou západnou Európou a bývalou sovietskou sférou vplyvu, ktorú „stará Európa“ dodnes považuje za druhotriednu Európu, o ktorú sa nemusí starať a ktorú možno obetovať. Ak sa podarí túto priepasť prehĺbiť a presvedčiť väčšinu východoeurópanov, že Západ im pripravuje osud Ukrajiny (alebo ešte horší) a nič viac, dosiahnuť jej súhlas s odmietnutím umiestnenia cudzích ozbrojených síl a technických prostriedkov na jej území, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre Rusko, potom je možné, že Západ stratí nielen schopnosť, ale aj vôľu ďalej stúpať po rebríku eskalácie a najhoršiemu scenáru sa podarí vyhnúť.

 

Je to však úloha, ktorá nezaberie len jeden rok – v najlepšom prípade desaťročie, ba dokonca aj niekoľko desaťročí. Zatiaľ sa však Západ chystá v najbližších piatich rokoch, do roku 2032, pripravovať na vojnu s Ruskom. Nie je to vtip. Sám sa nezastaví. Bude ho treba zastaviť, varuje na záver Rostislav Iščenko.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok