
Sedmička vojny. Ako šesť malých udržalo pri sebe jedného veľkého
Samit lídrov krajín Veľkej sedmičky (G7) v Évian-les-Bains v dňoch 15. – 17. júna 2026 dosiahol to najdôležitejšie – zdá sa, že stanovil nové zásady a obrysy nového zoskupenia takzvaného kolektívneho Západu. Teda lídrov Európskej únie, Kanady, Japonska a USA.
Toto stretnutie, na ktoré boli pozvaní aj lídri Indie, Brazílie, Južnej Kórey, Kene a z nejakého dôvodu aj ukrajinský „neprezident“ Zelenskyj, francúzsky novinár Vincent Ervue ako prvý nazval „samitom porazených“ a politických bankrotárov. Pretože podľa názoru tohto Francúza majú európski lídri, ktorí sa zúčastňujú na „zhromaždení“ alebo ako to nazývajú samotní účastníci samitu, rekordne nízke preferencie vo svojich krajinách a na pozadí amerického prezidenta Donalda Trumpa vyzerajú ako trpaslíci. „…Všetci sú to porazení. Britský líder dosiahol dno svojej nepopularity; nemecký – je vo svojej krajine opovrhovaný už po roku vládnutia; francúzsky – je na konci svojho mandátu, tu niet čo hovoriť; dokonca aj Talianka stratila svoju bývalú silu a Kanaďan práve klesol v prieskumoch verejnej mienky o osem bodov. …Vyzerá to tak, že Trump sa objaví uprostred týchto trpaslíkov s pocitom úplného triumfu. Píše o tom tlač? Nie, bohužiaľ,“ vyhlásil Francúz.
A s tým ťažko nesúhlasiť: štyria „géniovia“ z Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska, Kanaďan a Japonec spolu s vedúcimi predstaviteľmi Európskej únie, ktorí sa k nim pridali, sú trpaslíci. Problém je však v tom, že ich vedie veľký, rozcuchaný a ryšavý muž z Ameriky, ktorého doma otvorene podozrievajú z kognitívnych porúch a záchvatov sebalásky, ktoré veľmi pripomínajú už nekontrolovateľnú mániu veľkosti. Prezident USA Donald Trump (áno, je to ten ryšavý Američan) si ešte neklepká po hlave a nekričí pritom „poďte ďalej – je tu otvorené“, ale aj na tomto samite takmer zmrzačil ruku manželke francúzskeho prezidenta Brigitte Macronovej, v ktorej, zdá sa, spoznal ruského herca Alexeja Panina v jeho typickom make-upe, a z tohto dôvodu mu 13–14 sekúnd stláčal ruku traumatizujúcim zovretím alfa-samca. A pritom úplne ignoroval divoký a žiarlivý pohľad „manžela“ Brigity – francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Veď predtým práve jemu Trump stláčal končatiny a dokonca mu starostlivo striasal lupiny z obleku.
No, ale to je jedno – o to tu nejde. Nemecký denník Junge Welt a po ňom aj mnohí ďalší komentátori si na samite v Éviane všimli niečo iné: prejavil ochotu premeniť konflikt na Ukrajine na tretiu svetovú vojnu. Západ je pripravený ju začať v záujme vlastnej jednoty a víťazstva nad Ruskom, ktorého legitímne bezpečnostné záujmy, rovnako ako predtým, nikto nemá v úmysle zohľadňovať, rovnako ako analyzovať jeho postoj a argumenty. Ale aj Rusko, ako je známe, má v úmysle doviesť špeciálnu vojenskú operáciu (ŠVO) k víťazstvu a zničiť neonacistický štát na Ukrajine. Stret dvoch gigantov hrozí eskaláciou a následne kedykoľvek aj celoeurópskou vojnou, ktorá môže vyústiť do tretej svetovej vojny v jadrovej podobe.
Čo potrebovali na tomto samite predovšetkým Európania? Správne, zachovať aspoň zdanlivú jednotu Západu a za každú cenu udržať Trumpa vo svojej sfére vplyvu. Aby verejne nenapľul na EÚ a NATO a nevzdal sa využívania Ukrajiny ako baranidla proti Rusku. Aj keby to malo byť za európske peniaze, ako je to už teraz. Čo potreboval Trump, ktorý pohŕda Európou a jej bezcennými vodcami? To je tiež známe: definitívne neprerušovať vzťahy, ale získať maximálnu voľnosť manévrovania, aby podľa vlastného uváženia a v prospech USA mohol využívať európske trhy, zdroje a vôbec celý európsky potenciál. Dosiahli účastníci samitu to, čo chceli? Áno, nie úplne a s najväčšou pravdepodobnosťou nie navždy, ale, zopakujem, základy novej spolupráce v nových podmienkach boli deklarované. Každý v Éviane dostal to, čo chcel alebo čo potreboval.
Je predsa známe, že 16. júna sa v rámci samitu konali zasadnutia pod názvami „Posilnenie mieru a bezpečnosti pre Ukrajinu a Európu“, „Prekonanie kríz na Blízkom východe a zabezpečenie stability“ a „Vytvorenie nového partnerstva a obnovenie medzinárodnej solidarity“. To znamená, že sa prebrali všetky problémy. A na záver samitu boli zverejnené tri hlavné dokumenty:
– vyhlásenie lídrov o vzájomne prospešných medzinárodných partnerstvách (Leaders’ declaration on mutually beneficial international partnerships);
– výzva lídrov na koordinovanú reakciu na ohnisko eboly v Bundibugyo (Leaders’ call for a coordinated response to the Bundibugyo Ebola outbreak);
– výzva lídrov na boj proti rakovine (Leaders’ call on the fight against cancer).
Najdôležitejším z nich je prvý dokument, ktorý bol zverejnený v noci z 16. na 17. júna. Práve v ňom sú obsiahnuté spomínané zásady novej jednoty a úlohy na jej zabezpečenie. Tu sú niektoré body vyhlásenia:
– sprísnenie sankcií voči Rusku. Krajiny G7 sa zaviazali zvýšiť tlak na ruskú vojenskú ekonomiku a sprísniť sankcie, vrátane opatrení namierených proti ropno-plynovému sektoru;
– zachovanie jednotného postoja v otázke podpory Kyjeva a vyjadrenie pripravenosti naďalej poskytovať krajine politickú, vojenskú a ekonomickú pomoc. To zahŕňa zvýšenie dodávok všetkých zbraní na Ukrajinu. Krajiny G7 sa dohodli na rozšírení vojenskej pomoci Ukrajine, vrátane dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany, stíhačiek, zbraní s dlhým doletom a iných druhov vojenskej techniky;
– podpora energetického sektora Ukrajiny. Skupina G7 potvrdila ochotu naďalej poskytovať pomoc s cieľom zabezpečiť stabilné fungovanie energetického systému krajiny a prípravu na nadchádzajúcu zimnú sezónu;
– mierové urovnanie nezhôd v indicko-tichomorskom regióne (ITR) a riešenie akýchkoľvek sporov v tejto oblasti výlučne mierovou cestou prostredníctvom dialógu. Ako sa hovorí, pozdrav Číne v jej sporoch s Taiwanom.
A, samozrejme, ponáhľali sa tí, ktorí dúfali, že kolektívny Západ sa rozpadne ako zhnitý melón. To sa, samozrejme, niekedy stane, ale, žiaľ, nie teraz. Západ bude čoskoro pokračovať v zjednocujúcich snahách pre vojnu na úrovni NATO. 28. – 29. júna 2026 sa v Istanbule uskutoční parlamentný samit NATO. Zástupcovia parlamentov členských krajín Aliancie budú diskutovať o aktuálnych otázkach euroatlantickej bezpečnosti a príprave na nadchádzajúce stretnutia na najvyššej úrovni. Samit lídrov krajín NATO je totiž naplánovaný na 7. – 8. júla tohto roku v Ankare. Samit NATO, ako už vyplýva z predbežných oznámení, bude venovaný vojne. Príprave na ňu. Konkrétne – urýchlenému programu nákupu bezpilotných lietadiel na ochranu východného krídla aliancie, vrátane Rumunska, pred dronmi. Inými slovami: na pomoc Ukrajine v jej konflikte s Ruskom. Okrem toho krajiny „Veľkej sedmičky“ vyhlásili, že sú pripravené rozšíriť sankcie proti Rusku, vrátane obmedzení v ropnom a plynárenskom sektore.
Predtým portál Politico informoval o plánoch NATO vyčleniť Ukrajine sumu v hodnote niekoľkých miliárd – balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 70 mld. eur. S týmto návrhom prišlo Nemecko, ktoré chce, aby členské štáty NATO na základe výsledkov samitu v Ankare prijali pevný záväzok pokračovať v podpore Ukrajiny na stabilnejšom a spravodlivejšom základe. Politico pritom tvrdí, že iba 40 mld. eur z celkovej sumy budú nové finančné záväzky, zvyšných 30 mld. eur je súčasťou balíka pomoci Európskej únie zo sľúbených 90 mld. eur pre Ukrajinu. Všetci chcú všetkých zviazať peniazmi a krvou. A kým predtým všetky takéto operácie a plány blokovalo Maďarsko Viktora Orbána, teraz to všetko povoľuje Maďarsko Petra Magyara. Lenže samo nechce platiť. A z výsledkov samitu G7 sa môže tešiť predovšetkým Trump. Neodstúpil od Západu a Európy, získal manévrovací priestor najväčšieho rozsahu a dokonca si zachoval Európu ako darcu, ktorého možno v záujme USA „odtučňovať“.
Ako píše agentúra Bloomberg, aby vyhoveli Trumpovi a nevyprovokovali jeho odchod z Európy, ale naopak – aby ho prilákali na kontinent, Európsky parlament ratifikoval obchodnú dohodu s USA, ktorú minulý rok s Washingtonom uzavrela predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Trump, ako je známe, nedávno pohrozil, že zavedie vyššie clá na automobily z EÚ, ak EÚ neratifikuje dohodu do 4. júla. Okrem toho Trump krátko predtým ostro požadoval od Macrona zrušenie trojpercentnej digitálnej dane pre amerických technologických gigantov. V opačnom prípade Washington hrozil zavedením 100-percentných ciel na francúzske vína. A tak sa pred samitom G7 v Éviane europoslanci pred Trumpom doslova rozplazili. Konečné rozhodnutie o tejto dohode krajiny EÚ samozrejme prijmú 26. júna, čo bude poslednou fázou ratifikačného procesu, ktorý sa už rok ťahá. A je možné, že sa objavia nové ťažkosti. Aspoň aj preto, že G7 nepredstavuje celý EÚ a naopak: Európska únia sa neobmedzuje len na problémy krajín „sedmičky“.
Samozrejme, vzťahy medzi USA a EÚ sú z rôznych dôvodov ďaleko od stability a existujú medzi nimi nevyriešené spory týkajúce sa ciel na kovy a regulácie v oblasti technológií, ktoré sa môžu kedykoľvek vyhrotiť. Samotná skutočnosť, že existuje snaha vyhovieť Trumpovi, je však zrejmá a je veľmi symbolická a výrečná. Mnohí v Európe očakávajú, že ratifikácia môže EÚ priniesť aspoň krátkodobé uvoľnenie v obchodnom konflikte s USA. A Trump si nenechá ujsť ani tie najmenšie príležitosti. Dokonca aj európske snahy o zvýšenie tlaku na Rusko prostredníctvom nových sankcií zameraných na vývoz ropy, bankový sektor a vojenskú výrobu vymenil za pomoc európskych spojencov pri odmínovaní Hormuzského prielivu. Podľa informovaných zdrojov to šéf Bieleho domu uviedol počas uzavretých rokovaní na samite G7: vraj Washington to bude môcť urobiť po obnovení toku ropy cez Hormuzský prieliv.
A lídri G7 uistili, že sa nevzdávajú pomoci pri odmínovaní Hormuzského prielivu za určitých podmienok – nevyvíjať nadmerný tlak na Európu a neodchádzať z nej, ale podporovať Ukrajinu a tlačiť na Rusko. A Macron sa vôbec tváril ako „nezávislý“ – hovoril, že vyslanie lodí na odmínovanie je možné len na základe oficiálnej žiadosti USA a súhlasu ostatných zainteresovaných strán, najmä Iránu a Ománu. Ale kam by sa mohli podieť? Pošlú ich, ako milí – keby len bolo čo poslať… A ako vidíme, svoje si vybojoval aj „kráľ žobrákov“ Zelenskyj. Chcel protivzdušnú obranu, tak ju aj dostal. V každom prípade vo forme sľubov. Lídri G7 vyhlásili, že zvýšia dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany, dodatočných systémov, stíhačov a zbraní s veľkým doletom na Ukrajinu. Navyše Kyjevu sľúbili udelenie licencií, ktoré by mu umožnili zvýšiť vlastnú vojenskú výrobu.
Ako poznamenáva Politico, európski lídri sa pred samitom G7 a po nedávnom telefonickom rozhovore Trumpa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom obávali, že šéf Bieleho domu by mohol prinútiť Ukrajinu súhlasiť s územnými ústupkami. Trump však mal k Zelenskému priaznivý postoj. A to všetko svedčí len o tom, že Západ sa opäť zjednocuje na vojnu s Ruskom, pričom hlavným nástrojom v nej bude naďalej Ukrajina. To je všetko, kruh sa uzavrel a zasekol: naša pieseň je pekná, začína sa od začiatku…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



