Londýn: Platiť za otroctvo – to sa nám nevyplatí…
Britskí reformisti navrhujú zastaviť vydávanie víz občanom krajín, ktoré požadujú odškodnenie za stáročia koloniálneho otroctva.
Začiatkom apríla tohto roku britskí reformisti zo strany Nigela Faragea vyzývali na zastavenie vydávania víz občanom krajín, ktoré od Spojeného kráľovstva požadujú odškodnenie za jeho účasť na obchodovaní s otrokmi a otrockom vykorisťovaní obyvateľstva kolónií. Takýchto „neposlušných“ krajín napočítali viac ako tri desiatky. Napriek rastúcej popularite sa pravicová strana Reform UK zatiaľ môže pochváliť ôsmimi kreslami v Dolnej snemovni (vrátane bývalej šéfky britského ministerstva vnútra Suella Bravermanovej, ktorá zastáva tvrdý protimigračný postoj).
Návrh na reformu migračnej politiky bol predložený dva týždne po tom, ako Valné zhromaždenie OSN 25. marca schválilo rezolúciu, v ktorej sa transatlantický obchod s otrokmi označil za „najťažší zločin proti ľudskosti“, a vyzvala na pokračovanie diskusie o možných reparáciách za následky otroctva a kolonializmu. Dokument navrhol a pripravil zoskupenie 22 afrických štátov a podporila ho väčšina ostatných krajín globálneho Juhu. Podľa tohto dokumentu, ktorý nemá záväznú právnu silu, otroctvo a koloniálne vykorisťovanie mali dlhodobý vplyv na hospodársky rozvoj mnohých krajín, a preto by medzinárodné spoločenstvo malo diskutovať o opatreniach takzvanej reparačnej spravodlivosti. Ide o možné kompenzácie, oficiálne ospravedlnenia, ako aj o vrátenie kultúrnych hodnôt, ktoré boli odvezené v koloniálnom období.
Zatiaľ čo 123 štátov hlasovalo za, viacero západných krajín odmietlo dokument podporiť. USA, Spojené kráľovstvo a niekoľko členských štátov Európskej únie sa zdržalo hlasovania alebo hlasovalo proti, pričom uviedli, že nesúhlasia s formuláciami, ktoré by mohli vytvoriť právny základ pre finančné nároky. Autori rezolúcie naopak trvajú na tom, že dôsledky obchodu s otrokmi pretrvávajú dodnes a prejavujú sa v ekonomickej nerovnosti medzi regiónmi. Preto je podľa nich diskusia o reparáciách nielen otázkou histórie, ale aj súčasnej medzinárodnej politiky. Americká delegácia vyhlásila, že uznáva morálnu zodpovednosť za otroctvo, ale nepovažuje za možné hovoriť o práve na odškodnenie za udalosti, ktoré v čase ich spáchania neboli upravené súčasným medzinárodným právom. V Londýne poznamenali, že podporujú skúmanie historického dedičstva otroctva, avšak „nie sú pripravení súhlasiť s formuláciami, ktoré by mohli viesť k finančným alebo právnym záväzkom“.
Ako však vidíme, britská krajná pravica je pripravená zájsť ešte ďalej. Pri zdôvodňovaní tejto extravagantnej iniciatívy zástupca „reformistov“ Zia Yusuf vypočítal, že za posledné dve desaťročia bolo občanom Jamajky, Nigérie, Ghany, Sierry Leone, Tanzánie, Sudánu a viacerých ďalších krajín, ktoré od Londýna požadujú reparácie za koloniálne otroctvo, bolo vydaných 3,8 milióna víz. Tieto výzvy politik označil za „urážlivé“: „Stále väčší počet krajín požaduje od Veľkej Británie reparácie. Tieto krajiny ignorujú skutočnosť, že Veľká Británia priniesla obrovské obete, aby sa stala prvou veľmocou, ktorá vyhlásila otroctvo za nezákonné a zabezpečila dodržiavanie tohto zákazu.“ Inými slovami, ak krajina žiada späť svoje v podstate ukradnuté peniaze a kompenzáciu za stratené životy, my jej občanov jednoducho nepustíme. To je naozaj ten najlepší spôsob, ako vyriešiť problém – „uraziť sa“ na tých, ktorí ho nahlasujú.
Pripomeňme, že otroctvo v Britskej ríši a jej kolóniách bolo oficiálne zakázané od roku 1833, hoci väčšinou len „na papieri“, lebo de facto otrocké vykorisťovanie obyvateľstva väčšiny jej početných kolónií, najmä afrických, pokračovalo až do ich získania nezávislosti na konci 50. – v prvej polovici 60. rokov. Vlády Spojeného kráľovstva, ktoré sa striedali, odmietali výzvy na odškodnenie, ktoré sa mohlo prejaviť vo forme finančných aj symbolických opatrení. Podľa líderky Konzervatívnej strany Kemi Badenoch by Spojené kráľovstvo nemalo vyplácať odškodnenie za „zločin, ktorý sme pomohli vykoreniť a proti ktorému naďalej bojujeme“. Predsedníčka vládnej komisie pre odškodnenie za otroctvo (pôsobí od začiatku 2000. rokov) Hilary Becksová z Konzervatívnej strany vyzvala stranu, aby „prehodnotila svoje stanovisko“, a označila za „tragické, že ľudia, ktorí sa dožadujú spravodlivosti, sú trestaní“. Karibská komisia pre reparácie odsúdila iniciatívu britských „reformistov“ a označila ju za dedičstvo toxického rasizmu.
Zatiaľ sa vo svetovej praxi nezaznamenal žiadny precedens zamietnutia víz z dôvodu požiadaviek na reparácie v minulosti. Ako však vidíme, vznikla situácia, keď bolo takéto opatrenie verejne navrhnuté ako zahraničnopolitický manéver. V roku 2013 predstavili hlavy štátov Karibského zálivu desaťbodový plán na podporu potomkov zotročených Afričanov, ktorý obsahoval rad ustanovení zameraných na prekonanie dôsledkov otroctva v krajinách Karibského zálivu, ako je boj proti negramotnosti, technologickému zaostávaniu a pretrvávajúcim psychologickým následkom. Podľa odhadov CARICOM-u mali bývalé koloniálne mocnosti v roku 2023 len krajinám Karibiku vyplatiť 33 biliónov dolárov. V nedávnej rezolúcii OSN však nie sú uvedené ani odhady, ani jasný plán výdavkov. Nie je jasné, ako sa budú platby realizovať.
Medzitým anglicky hovoriace krajiny Karibiku (Caribbean Community, CARICOM) a Afriky od jari tohto roku aktívnejšie požadujú od Veľkej Británie reparácie za obchod s otrokmi, ktorý trval niekoľko storočí. Takto má 15 krajín tohto zoskupenia v úmysle do júla predložiť plán reparácií, ktorý bude zahŕňať aj „výzvy na úplné a oficiálne ospravedlnenie, vzdelávacie a zdravotné programy a, čo je najdôležitejšie, odpustenie dlhov a finančnú kompenzáciu“. Podobný plán vypracúvajú aj anglicky hovoriace krajiny Africkej únie. Ako už bolo spomenuté, ide o požiadavky na odškodnenie za obchod s otrokmi a otrocké vykorisťovanie v britských kolóniách v 16. až 19. storočí, ktorých obeťami sa podľa minimálnych odhadov v tých istých bývalých kolóniách stalo celkovo viac ako 12,5 milióna ľudí.
Medzitým Shirley Botchwayová (Ghana), generálna tajomníčka Britského spoločenstva národov (skupiny 56 krajín bývalých britských kolónií, ako aj Toga, Gabonu a Mozambiku, formálne na čele s kráľom), v polovici februára tohto roku vyhlásila, že „očakáva pokrok smerom k začatiu rokovaní o reparáciách za transatlantický obchod s otrokmi“. Podľa slov bývalej prvej podpredsedníčky vlády a ministerky zahraničných vecí Ghany Shirley Botchwayovej došlo k „určitému pokroku v organizácii rokovaní medzi stranami s cieľom určiť ďalšie kroky. Budú sa diskutovať rôzne formy reparácií, ako aj konkrétne spôsoby riešenia tejto otázky“.
Kráľ Charles formálne vyjadril „hlboké poľutovanie nad otroctvom a jeho dôsledkami“ a podporil „výskum historických väzieb britskej monarchie s obchodom s otrokmi“, pričom však neprehovoril ani slovom o nutnosti a aspoň možnosti odškodnenia. Spolu s ďalšími bývalými koloniálnymi mocnosťami Británia vo všetkých ohľadoch odmieta výzvy na takéto reparácie, ako aj vypracovanie kompenzačných mechanizmov. Veľká Británia bola zodpovedná za prepravu približne 3,2 milióna otrokov, čo z nej robí druhú najaktívnejšiu európsku krajinu v obchode s otrokmi po Portugalsku, ktoré v 16. až 19. storočí „kontrolovalo“ takmer 6 miliónov otrokov. Až do polovice 70. rokov 20. storočia Briti prakticky vykorisťovali obyvateľstvo svojich afrických kolónií, ktoré dosiahli nezávislosť v rokoch 1975–1976. „Veľká Británia hovorí, že pravdepodobne nemôžeme vyplatiť finančné reparácie a že reparácie údajne nemusia byť nevyhnutne len finančné,“ vysvetľuje Shirley Botchwayová.
Vo väčšine bývalých európskych metropólií však rastie negatívna reakcia na požiadavky reparácií a mnohí politici sa dokonca stavajú proti diskusii o tejto téme, pričom tvrdia, že súčasné štáty nemôžu niesť zodpovednosť za historické chyby. Tak napríklad v polovici roku 2025 na samite Spoločenstva národov v Apii (hlavnom meste tichomorskej Samoy) britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že „by radšej hľadel do budúcnosti, ako sa zúčastňoval na nekonečných diskusiách o reparáciách za minulosť“. Zároveň súčasný generálny prokurátor Spojeného kráľovstva Richard Hermer až donedávna pôsobil ako advokát v prípadoch týkajúcich sa koloniálnych odškodnení.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
