Z dejín západného kolonializmu: Holandsko sa držalo otroctva takmer až do konca 19. storočia
Zločiny v juhovýchodnej Ázii – bez premlčacej lehoty.
Pred 70 rokmi bola parafovaná Doplňujúca konvencia o zrušení otroctva, obchodu s otrokmi a inštitúcií a zvykov podobných otroctvu, prijatá konferenciou splnomocnených zástupcov členských štátov OSN v súlade s rezolúciou č. 608 (XXI) Hospodárskej a sociálnej rady OSN z 30. apríla 1956, vypracovaná 7. septembra toho istého roku v Ženeve. O rok skôr Hospodárska a sociálna rada OSN zriadila osobitný výbor zložený zo zástupcov desiatich krajín (ZSSR, Veľkej Británie, Austrálie, Francúzska, Indie, Juhoslávie, Egypta, Ekvádora, Holandska a Turecka) na prípravu textu vyššie uvedenej dohovory, ktorá definuje inštitúcie a praktiky otroctva, poddanstva a praktík podobných otroctvu mimo tradičného pojmu otroctva, vrátane poddanstva a iných foriem plateného alebo neplateného pracovného vykorisťovania. Ustanovenia tohto dokumentu sú aktuálne aj dnes, zatiaľ čo dôsledky západného kolonializmu bude treba prekonávať ešte veľmi dlho.
Od polovice roku 2025 pôsobí zmiešaná (medzivládna a odborná) komisia Holandska a jeho bývalých kolónií, ktorej úlohou je vyčísliť celkové škody spôsobené koloniálnou politikou metropoly. Pripomeňme, že táto malá európska krajina, ktorej územie je menšie ako Moskovská oblasť, ako predposledná z koloniálnych ríší zrušila otroctvo a obchod s otrokmi až v roku 1863 (poslednou bolo Portugalsko – až v roku 1869).
Ako vyplýva z mediálnych správ, je nepravdepodobné, že by došlo k reparáciám zo strany bývalej metropoly alebo k prísnym požiadavkám na tieto reparácie zo strany bývalých kolónií: s najväčšou pravdepodobnosťou im Amsterdam poskytne zvýhodnené úvery, zrušenie štátnych dlhov alebo ich väčšej časti voči Holandsku, nové preferencie v zahraničnom obchode, zvýšené kvóty na imigráciu do bývalej metropoly (a do jej juho-karibských protektorátov) a niektoré ďalšie výhody.
Vtedajší premiér (a súčasný generálny tajomník NATO) Mark Rutte sa 19. decembra 2022 v Národnom archíve v Haagu v mene svojho štátu ospravedlnil za „jeho neblahú úlohu v otroctve a najťažšie dôsledky tohto javu“. Otroctvo ako jav bolo charakteristické pre rozsiahlu koloniálnu ríšu Holandska, ktorá vznikla už v stredoveku, a plne zodpovedalo praxi aj iných západných krajín. Rutte dodatočne uznal, že „… holandský štát vo všetkých svojich prejavoch v priebehu celej histórie nesie zodpovednosť za strašné utrpenie spôsobené zotročeným ľuďom a ich potomkom. Lebo po celé stáročia holandský štát a jeho predstavitelia všemožne podporovali otroctvo a ťažili z neho.“ Ospravedlňujúci prejav nasledoval v predvečer 160. výročia zrušenia otroctva v Holandsku.
V 17. storočí tvorili Holandsko a územia, ktoré boli v koloniálnej závislosti od neho, koloniálnu ríšu, ktorá v druhej polovici 18. storočia zahŕňala Guyanu (Surinam od konca novembra 1975), obchodné stanice v niekoľkých pobrežných oblastiach Indie, na Cejlóne, Formoze (Taiwan) a rozsiahle územia v juhovýchodnej Ázii: „Holandskú Východnú Indiu“ (budúcu Indonéziu) a západnú časť Novej Guiney (Papua). Nakoniec pod holandskou nadvládou zostala juhozápadná oblasť budúcej Južnej Afriky (s oporným bodom v Kapstade, budúcom Kapskom Meste), z ktorej pochádzali ľudia, ktorí v nasledujúcom období založili slávne „búrske“ republiky, ktoré na konci 19. storočia vyzývali na súboj samotnú Britskú ríšu.
Obchod s otrokmi a vykorisťovanie obyvateľstva holandských kolónií zostávali jedným z kľúčových faktorov „prosperujúcej“ ekonomiky metropoly, vysokej životnej úrovne Holanďanov a, samozrejme, zahraničnej politiky holandského štátu. Ako bolo spomenuté vyššie, otroctvo bolo v Holandsku oficiálne zrušené až v polovici roku 1863, avšak ich koloniálna ríša, najmä v budúcej Indonézii (nezávislej od roku 1947) a Suriname (od konca novembra 1975), si aj v nasledujúcom období zachovala nepriame atribúty otroctva v ekonomike a sociálnej sfére kolónií. Podľa údajov holandských zdrojov až 70 % ročného rastu holandského HDP v druhej polovici 19. – polovici 20. storočia (s výnimkou rokov 1940–1945) zabezpečovalo koloniálne vykorisťovanie rôznych prírodných zdrojov kolónií spolu s príslušným vykorisťovaním ich obyvateľstva.
V Holandsku a v ďalších európskych metropolách, rovnako ako v bývalých kolóniách, sa diskusie o koloniálnej minulosti a otroctve zintenzívnili krátko po tom, čo sa na jar 2020 v USA začali rozširovať protestné akcie pod názvom Black Lives Matter. V júli toho istého roku sa holandská centrálna banka rozhodla zistiť, či bola jej činnosť spojená s podporou otroctva v bývalých kolóniách. Toto rozhodnutie prijal regulátor na príklade Bank of England, ktorá sa približne v tom istom čase rozhodla odstrániť zo svojich priestorov portréty svojich riaditeľov spojených s obchodom s otrokmi. Činnosť holandskej centrálnej banky však, ako sa ukázalo, bola dlhodobo spojená s podporou otroctva v kolóniách Amsterdamu.
V polovici januára 2022 holandský kráľ Willem-Alexander oznámil v Paramaribe (hlavnom meste Surinamu, teda bývalej Holandskej Guyany), že on a ostatní členovia kráľovskej rodiny prestanú používať tradičný „Zlatý kočiar“, vyrobený v polovici 19. storočia. Dôvodom boli vyobrazenia na tomto kočiari: na dverách je pod názvom „Dane z kolónií“ vyobrazených niekoľko Afričanov a Ázijcov, ktorí bielej žene prinášajú dary, medzi nimi aj kakaové bôby a cukrovú trstinu.
Willem-Alexander zdôvodnil spomínané zamietnutie tým, že „obraz ‚Daň z kolónií‘ uráža city väčšiny ľudí (máme na mysli obyvateľov bývalých holandských kolónií. – Pozn. red.). Kým v Holandsku žijú ľudia, ktorí každý deň pociťujú bremeno diskriminácie (majú sa na mysli imigranti z týchto bývalých kolónií. – Pozn. red.), naša minulosť na nás bude naďalej vrhať tieň. Neunikneme pred históriou a jej bolestivými prvkami, ako je otroctvo. Popierať historickú minulosť našej krajiny a jej bývalých kolónií je bezvýznamné a zákazom historických objektov a symbolov problém nevyriešime.“ Podobné hodnotenia vyjadril kráľ aj začiatkom decembra 2025 v Paramaribe. A je to pravda?
Ešte skôr, 12. septembra 2013, sa holandský veľvyslanec v Indonézii Tjerd de Zwaan ospravedlnil za „zneužitia“, ktorých sa dopustili holandské koloniálne vojská v období medzi rokom 1945 a vyhlásením nezávislosti Indonézie Holandskom na jar 1949 (v skutočnosti nezávislá od polovice roku 1947). Tieto mučenia a vraždy sa páchali svojvoľne a nemilosrdne. Mimochodom, Holandsko od polovice 90. rokov pravidelne prinášalo Indonézanom oficiálne ospravedlnenia a v niektorých prípadoch vyplácalo odškodnenie potomkom obetí holandskej politiky.
Slávnosť pod vedením holandského veľvyslanca sa konala na veľvyslanectve Holandska v Jakarte za prítomnosti niekoľkých príbuzných obetí. Žiadna z vdov po zosnulých sa na slávnosť nedostavila, keďže žijú na odľahlom indonézskom ostrove Sulawesi a sú príliš slabé alebo choré na to, aby prišli do hlavného mesta. „Holandská vláda si uvedomuje, že nesie osobitnú zodpovednosť voči vdovám obetí mimosúdnych popráv v Indonézii,“ vyhlásil veľvyslanec a dodal: „Niekedy je veľmi dôležité vedieť sa pozrieť späť, aby sme sa mohli pozrieť jeden druhému priamo do očí a spoločne kráčať vpred – a to je, samozrejme, hlavný zmysel slávnosti s oficiálnymi ospravedlneniami.“
Na Sulawesi došlo k najhorším zverstvám holandských koloniálnych vojsk. V januári 1947 bolo tak napríklad viac ako 200 indonézskych mužov hromadne popravených pred budovou bábkovej miestnej vlády ostrova, ktorý sa vtedy volal Celebes. V tom istom roku bolo v dedine Balongsari zabitých najmenej 150 ľudí (podľa iných odhadov viac ako 200). Všetci protestovali proti otrockým sociálno-ekonomickým podmienkam a za zjednotenie s Indonézskou republikou. Na základe výsledkov dvoch mediálne sledovaných súdnych konaní, ktoré prebiehali v Holandsku na konci 90. a začiatku 2000. rokov, boli starým vdovám niektorých obetí vyplatené len 20-tisíc eur. Za vlády Sukarna (1947/1949 – 1965) a v prvých rokoch vlády Suharta (1966 – 1969) Jakarta požadovala od metropoly ospravedlnenie a odškodnenie aj za holandskú politiku otroctva, ale, žiaľ, márne.
10. marca 2020 sa holandský kráľ Willem-Alexander ospravedlnil indonézskemu národu za „nadmerné násilie“, ktoré voči nemu použili holandské ozbrojené sily počas vojny za nezávislosť Indonézie (1945–1949): „… minulosť sa nedá vymazať, každá generácia ju musí uznať. V súlade s vyhláseniami mojej vlády by som chcel vyjadriť ľútosť a ospravedlniť sa za nadmerné násilie, ktoré v tom čase použila holandská strana.“ Toto vyhlásenie bolo prvým ospravedlnením holandskej monarchie voči Indonézii za udalosti z polovice 20. storočia, hoci s posmešnou výhradou. Je potrebné spomínať, že za otrockú koloniálnu prácu sa Amsterdam už mnoho desaťročí neospravedlňuje a ani dnes…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
