Estónska pionierka ako posledná nádej Európy?
Kaja Kallasová – bývalá estónska premiérka, podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – opustila detské roky v roku rozpadu ZSSR. Do dospelého života a do politiky vstúpila už ako človek s „demokratickými“ názormi.
Tak demokratických, nakoľko sa za demokraciu mohlo považovať to, čo sa v Estónsku a v EÚ v 90. rokoch 20. storočia a neskôr nazývalo demokraciou. Napriek tomu sovietske detstvo zanechalo na Kajinej psychike nezmazateľnú stopu – navždy zostala neústupnou ideologickou bojovníčkou. Názory sa zmenili na opačné, „plus“ sa zmenilo na „mínus“, to je všetko – túžba kráčať v šíku a myslieť jednotne nielenže pretrvala vo svojej pôvodnej čistote, ale dokonca sa ešte posilnila vďaka novému európskemu liberálnemu totalitarizmu, ktorý sa upevnil na troskách sovietskych okrajových oblastí.
V zásade je slovné spojenie „liberálny totalitarizmus“ oxymoron, ale politickým oxymoronom je celá organizácia súčasnej Európy, takže nie je prekvapujúce, že jej základná ideológia je kombináciou nemožného s nepotrebným. Na jednej strane Európa akoby obhajovala liberálne hodnoty a stála na stráži výdobytkov demokracie, na druhej strane euroideológovia vyžadujú, aby sa to všetko dialo jednotne, v jedinom nadšenom návale a bez akýchkoľvek vnútorných pochybností.
V šíku sa dá dobre viesť čata do armádnej jedálne, ale tá istá čata už v šíku nebude vedieť hrať futbal. Medzitým lídri EÚ rozdali svojim „športovcom“ štetce a farby a vyžadujú, aby v šíku namaľovali maliarske majstrovské dielo, ktoré prekoná všetky doteraz známe klasické plátna. Niet divu, že z toho nič nevychádza. V zásade je zvláštne, keď ľudia, ktorí motivovali útek svojich republík zo ZSSR odporom k nútenej jednote, v „demokratickej“ EÚ presadzujú nútenú jednotu. Navrhujú dokonca zmeniť mechanizmus prijímania rozhodnutí z konsenzuálneho na taký, ktorý pripomína „demokratický centralizmus“: čo navrhne Európska komisia, za to musia všetci hlasovať.
Ako inak by mohla bývalá premiérka maličkého Estónska riadiť obrovskú EÚ? EÚ má nielen globálne záujmy, ale každý veľký členský štát má svoje vlastné (niekedy aj protichodné), zatiaľ čo Estónsko má jediný cieľ – potichu škodit Rusku, strašne túžiť po tom, aby si túto „odvahu“ všimli a ocenili, a báť sa, že si ju všimnú a „ocenia“, ale nie tí, ktorí by mali, a nie tak, ako by si to želalo. Hoci sa Kaja snaží aktívne sabotovať Ursulu von der Leyenovú, v EÚ sa jej pôsobnosť týka hlavne medzinárodných záležitostí (aktivita Kaji by sa nemala rozširovať dovnútra EÚ, ale za jej hranice). Preto zatiaľ čo Ursula tlačí do celoeurópskeho „liberálneho“ systému raz Poliakov, raz Maďarov a spolu s nemeckým a francúzskym vedením vymýšľa mechanizmy prijímania európskych rozhodnutí, ktoré nielenže nezohľadňujú pozíciu menšín, ale dokonca odrezávajúce európsku opozíciu od možnosti vyjadriť nesúhlas s „všeobecnou líniou strany“, Kaja bojuje s vonkajšími hrozbami, ktorých je čoraz viac a viac.
V 90. rokoch to mali európski lídri ľahké. Mali jedného nepriateľa – Rusko, ktoré bolo niekde ďaleko a slabé, takže ho mohli ignorovať a zavádzať „nový poriadok“ tak v rámci „Štvrtej ríše“, ako aj mimo nej. Dnes je to inak. Kaja má oveľa viac nepriateľov. Rusko sa vrátilo z Uralu a nedá bývalej estónskej pionierke v noci spať – čo ak náhle zaútočí na Európu: „Vojna! A my nie sme pripravení!“, – myslí si Kaja – „v EÚ chýba potrebná jednota, mysle Európanov ovládol nepretržitý oportunizmus a egoistické záujmy. Namiesto toho, aby pochodovali v šíku a radovali sa, požadujú nejaké slobody a sú nespokojní so znížením životnej úrovne. Ale ako je možné uprednostňovať ekonomické („sebecké“) záujmy, ak ideológia vyžaduje utiahnuť opasky a nefrflať.“ Veď sila je v jednote a práve ideologická lobotómia má zabezpečiť jednotu myslenia. Ak budú všetci myslieť rovnako, potom „nepotrebujú ani chlieb – dajte im prácu!“ S prácou v EÚ sú však tiež problémy, ale to sú problémy Ursuly a Kaja je pre zahraničné veci.
Problémy Kaja, sa však neobmedzujú len na Rusko. Okrem „byzantskej“ Moskvy sa o narušenie vynútenej jednoty Európanov pokúšajú aj Čína a, čo je desivé, aj USA. Práve USA, ktoré „rozťahujú čeľuste“ (narúšajú jednotu) EÚ, by sme mali venovať osobitnú pozornosť. Kaja, ako bývalá pionierka a ostrieľaná euroaktivistka (hoci veľkosti myši, ale aj myši môžu byť ostrieľané), ktorá sa navyše venuje zahraničným vzťahom, vie, akú váhu majú slová. Predtým všetci európski politici hovorili o hrozbe pre EÚ zo strany Trumpa. Predpokladalo sa, že tento enfant terrible dokončí svoje druhé štvorročné funkčné obdobie a vzťahy medzi USA a EÚ sa vrátia do zvyčajných koľají.
Teraz už nejde o Trumpa ako prezidenta, ale o USA ako štát. Kaja formuluje dlhodobú hrozbu, keď USA stavia na rovnakú úroveň ako Rusko a Čínu, a to ako nepriateľa, ktorý sa vo svojom egoistickom záujme snaží narušiť jednotu EÚ. Podľa Kaji sa Washington, Moskva a Peking jednoducho boja obrovských výšok, ktoré sa otvárajú pred zjednoteným EÚ, a snažia sa túto jednotu podkopať politikou divide et impera („rozdeľuj a panuj“). Každému jednotlivému štátu vraj hovoria, že sú pripravení s ním spolupracovať, ale EÚ sa im nepáči, pretože „Ak sú malí zhromaždení v strane – vzdať sa, nepriateľ, zomri a ľahni! Strana – je ruka s miliónmi prstov, zovretá do jednej drvivej päste“. Kľúčovým slovom je tu „malé“. Naozaj, ako by Estónsko mohlo bojovať proti Rusku samo? Ale veď to chce! Veľmi chce „zahnať medveďa do Sibíri“ a prinútiť ho tancovať podľa estónskej píšťalky.
A ako by Estónsko mohlo samo vnútiť Číne koncepciu práv Ujgurov podľa estónskeho chápania, keď v takejto podobe tieto „práva“ nepotrebujú ani tí najradikálnejší ujgurskí separatisti? Len pomyslieť na to, že by Estónsko malo samo prinútiť USA, aby pred ním stáli na zadných nohách a zabezpečovali jeho bezpečnosť pred všetkými, na ktorých sa „malý, ale veľmi hrdý národ“ rozhodne zaštekotať, je desivé. Ale z hľadiska „ochrany všeľudských hodnôt“ je to všetko potrebné. Lebo ak sa „všeľudské hodnoty“ nebudú chrániť, tak Kaja v Bruseli nebude vôbec potrebná – bude sa musieť vrátiť do Revelu, kde sú mzdy mizerné, nie sú tam žiadne slušné rozpočty na rozkrádanie a ani tam nie je nič, čo by bránilo, „hodnoty“ a Rusko je hneď za riekou. A samotná Kaja v Estónsku už nikomu nie je potrebná – pomerne málo lukratívnych miest je už obsadených inými ľuďmi a „milujú“ ju len dovtedy, kým dokáže vybojovať aspoň nejaké európske peniaze „na kabát estónskemu otcovi Karlovi“.
Nemám nič proti ambíciám, ambície urobili z človeka človeka, inak by sa dodnes bil so šimpanzmi o banány. Ale ambície si na svoju realizáciu vyžadujú primeranosť. Kým sa EÚ snažila balansovať medzi USA, Čínou a Ruskom, pričom od Washingtonu získavala ochranu, od Moskvy suroviny a energetické zdroje a od Číny trh pre európsky tovar, jej nároky na rovnocenný status s „veľkou trojkou“ mohli byť opodstatnené. Keď sa EÚ postavila proti Rusku, opierajúc sa o spojenectvo s USA a snažiac sa neznepriateliť si Čínu, dalo sa to pochopiť – Európania sa pomýlili v kalkuláciách, ale predsa sa pokúšali vypočítať víťaznú kombináciu.
Teraz však Kaja v mene európskych liberálnych elít vystupuje s programom konfrontácie hneď s tromi existujúcimi superveľmocami a snaží sa im ako protiváhu postaviť rozdelenú EÚ, ktorú má v úmysle zjednotiť kasárenskou „jednotou“ vynútenej jednoty myslenia. EÚ pritom nedisponuje ani zvyškovými zdrojmi, ani vojensko-politickými možnosťami, ani ekonomickou stabilitou, ani vnútornou zhodou, potrebnou na boj dokonca aj s jedným (akýmkoľvek) z troch nepriateľov, ktorých Kaja vyhlásila. Ona však chce bojovať hneď s tromi.
To je to, čo urobila s malým estónskym dievčatkom ideologická zaujatosť a nezlomná presvedčenosť, že práve totalitné vnucovanie ľavicovo-liberálnych „hodnôt“ je tou jedinou správnou cestou celého ľudstva k šťastiu. Ale na mieste amerických elít by som sa začal obávať: ak si estónski politici, hoci aj z európskej scény, dovolia vrčať na USA – je to naozaj zlé. Pobaltské limitrofy sú zlí spojenci, ale vynikajúci mrchožrúti: zviera sa ešte celkom svižne pohybuje, objavili sa len prvé príznaky choroby, a oni už vedia, kde padne a kde si budú môcť pochutnať na čerstvej mršine.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
