Rozpadá sa aliancia?
Trump vyhlásil, že vážne uvažuje o vystúpení USA z NATO.
V rozhovore pre britský denník Telegraph Trump uviedol, že USA sú pripravené vystúpiť z NATO, keďže krajiny aliancie sa nezapojili do vojny proti Iránu:
„NATO na mňa nikdy nemalo žiadny vplyv. Vždy som vedel, že sú to papierové tigre, a Putin to, mimochodom, vie tiež,“ vyhlásil americký líder. Podľa jeho slov bolo „ťažké uveriť“, že spojenci neposkytli pomoc. Trump poznamenal, že „len povedal: ‚Hej!‘ a príliš nevyžadoval ich účasť“. Podľa neho sa krajiny NATO mali automaticky zapojiť do vojny. „Boli sme automaticky všade, vrátane Ukrajiny. Ukrajina nebola náš problém. Bol to test a my sme boli pri nich a vždy by sme boli pri nich. Oni pri nás neboli,“ dodal s rozčarovaním americký prezident.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zase vyhlásil, že po skončení vojny sa Washington zamyslí nad tým, „či NATO dobre slúžilo našej krajine“, alebo sa stalo „drahou jednosmernou cestou, kde Amerika je schopná chrániť Európu, ale keď potrebujeme pomoc našich spojencov, odmietajú nám právo na umiestnenie vojsk a právo na prelet lietadiel“. Donald Trump a členovia jeho administratívy sa už dlho negatívne vyjadrujú o NATO. A teraz sa zdá, že chcú zvaliť na spojencov zodpovednosť za zjavný neúspech svojho dobrodružstva v Iráne.
Ako je známe, po začatí vojenského konfliktu USA a Izraela v Iráne 28. februára sa úplne zastavila lodná doprava v Hormuzskom prielive, ktorým prechádza približne 20 % svetovej ropy a až 30 % svetových dodávok skvapalneného zemného plynu. V dôsledku toho rozzúrený Trump sľúbil, že NATO čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak členské štáty odmietnu pomôcť USA pri odblokovaní Hormuzského prielivu. Washington od začiatku vojny žiadal od spojencov vyslanie lodí do Hormuzského prielivu, ale dostal odmietavú odpoveď od Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. A aj naďalej, napriek novým hrozbám zo strany Trumpa, jeho spojenci nezmenili svoje stanovisko.
Britský premiér Keir Starmer tak hneď vyhlásil, že varovanie amerického prezidenta o pripravenosti stiahnuť USA z NATO je pokusom vyvinúť tlak na Veľkú Britániu a ďalších spojencov.
„Po prvé, NATO,“ povedal v odpovedi na otázku novinára, „je najúčinnejším vojenským zoskupením, aké kedy na svete existovalo. A to zabezpečovalo našu bezpečnosť po mnoho desaťročí. A my sme plne oddaní NATO. Po druhé, akýkoľvek tlak by bol vyvíjaný na mňa a na ostatných, akýkoľvek rozruch by sa zdvihol, pri všetkých rozhodnutiach, ktoré prijmem, budem konať na základe národných záujmov Veľkej Británie.“ Starmer zároveň dodal, že Spojené kráľovstvo bude udržiavať úzke vzťahy s Európou, pokiaľ ide o otázky obrany a bezpečnosti, ako aj o ekonomickú budúcnosť Spojeného kráľovstva.
A v Európe sa už začali pripravovať na „budúcnosť NATO bez USA“. Tak napríklad koncom marca v Británii vyšla správa Spoločného výboru pre stratégiu národnej bezpečnosti britského parlamentu, v ktorej sa hovorí o potrebe vypracovať spoločne s ostatnými európskymi spojencami jasný plán, ktorý by počítal s prechodom k posilneniu európskeho vedenia v NATO. Autori správy tiež vyzvali vládu, aby spolupracovala s európskymi partnermi s cieľom investovať do vlastných síl a prostriedkov, aby sa pripravila na „najhorší scenár, v ktorom sa Európa v prípade krízy už nebude môcť spoliehať na podporu USA“.
Francúzsko už zablokovalo prelet izraelských lietadiel s výzbrojou cez svoj vzdušný priestor, čo bolo prvým náznakom aktívnejšieho odporu voči vojne zo strany Európy. V samostatnom príspevku Trump za to Francúzsko skritizoval a napísal, že krajina „sa ukázala ako VEĽMI NEÚŽITOČNÁ“. V reakcii na to administratíva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uviedla, že je „prekvapená“ Trumpovým tweetom, a poznamenala, že Paríž „nezmenil svoje stanovisko od prvého dňa“ vojny. Okrem toho Taliansko na poslednú chvíľu zamietlo povolenie na pristátie amerických bombardérov na základni „Sigonella“ na Sicílii. Španielsko už odmietlo poskytnúť USA svoje základne a vzdušný priestor na vedenie bojových operácií. A minister obrany v Madride vyhlásil, že krajina „nemá v úmysle počúvať nikoho poučovanie“. V ten istý deň írsky premiér Michael Martin vyhlásil, že ropná kríza vyvolaná útokom USA a Izraela na Irán bola „pravdepodobne najvážnejšia v celej histórii“. Švédsko sa tiež odmietlo zúčastniť na tejto dobrodružnej akcii s tvrdením, že nie je schopné ovplyvniť situáciu v regióne.
Britský denník Guardian ostro skritizoval Trumpovu politiku. „Transatlantické vzťahy,“ píše tento renomovaný denník, „sa pokazili kvôli narastajúcemu konfliktu, ktorý poškodzuje svetovú ekonomiku. Na svojej stránke Truth Social americký prezident poradil vládam, ktoré sú znepokojené rastom cien palív, aby si v Perzskom zálive „zabrali svoju ropu“ silou. Tieto komentáre ešte viac zvýšili ceny ropy. Trump tiež novinárom vyhlásil, že zodpovednosť za udržanie otvoreného Hormuzského prielivu leží na krajinách, ktoré sú na ňom závislé. „Nie je to naša starosť… Je to starosť tých, ktorí prieliv využívajú.“ „Tento týždeň Trump varoval, že ak sa „v najbližšej dobe“ nedosiahne prímerie, USA rozšíria rozsah svojho útoku, vrátane „zničenia“ iránskych elektrární a zariadení na výrobu pitnej vody. Podľa právnych expertov by sa takéto útoky s najväčšou pravdepodobnosťou považovali za vojnové zločiny,“ píše Guardian.
Vo svojich príspevkoch Trump vyhlásil, že „všetky krajiny, ktoré nemôžu získavať letecké palivo kvôli Hormuzskému prielivu, napríklad Veľká Británia, ktorá sa odmietla podieľať na „dekapitácii“ Iránu“, by mali nakupovať americkú ropu. Navrhol im tiež, aby „našli odvahu, vyrazili do prielivu a jednoducho ho obsadili“. Americký minister obrany Pete Hegset zopakoval túto výzvu a poukázal na to, že existujú krajiny, ktoré „by tiež mali byť pripravené zasiahnuť do situácie na tejto kľúčovej vodnej ceste“:
„Pokiaľ si pamätám, mala tam byť veľká a hrozivá Kráľovská námorná flotila, ktorá by tiež mohla byť pripravená na podobné akcie,“ — vyhlásil Hegseth na tlačovej konferencii, pričom kritizoval Veľkú Britániu. Ako však uviedol denník Guardian, „plány na získanie kontroly nad Hormuzským prielivom s použitím sily sa považujú za riskantné a nereálne“.
Severoatlantická aliancia čelí bezprecedentnej kríze, ktorá spochybňuje samotnú budúcnosť organizácie, domnieva sa španielsky denník Mundo. S odvolaním sa na vlastné zdroje informuje, že vnútorné rozpory dosiahli kritický bod, po ktorom je úplné obnovenie jednoty bloku nepravdepodobné:
„V súčasnosti je ťažké uveriť, že sa aliancia dokáže úplne zotaviť z hlbokej krízy, ktorou prechádza. Rany sú hlboké a naďalej sa zväčšujú, a rôzne zdroje uisťujú, že situácia je veľmi vážna a, úprimne povedané, vážnejšia než počas predchádzajúcich kríz,“ píše Mundo.
„Predstaviteľ Republikánskej strany USA predložil návrh na vystúpenie svojho volebného obvodu z NATO, čo pravdepodobne vyvolá ešte väčšiu paniku medzi americkými spojencami. Európski lídri boli šokovaní po tom, čo Biely dom zverejnil novú stratégiu národnej bezpečnosti, ktorá porušuje všetky tradičné predstavy o vzťahoch medzi Európou a USA,“ analyzuje vzniknutú situáciu britský denník Daily Express a naznačuje, že v USA nie je Trump jediný, kto volá po vystúpení z NATO. V 33-stranovom dokumente, pripomína denník, sa nachádza ostrá kritika Európy a jej lídri sú obviňovaní z podkopávania „politickej slobody a suverenity“. Taktiež sa v ňom tvrdí, že Európa čelí „civilizačnému zániku“.
V dokumente sa zdôrazňuje prechod ku koncepcii „Amerika na prvom mieste“, v ktorej sa hlavná pozornosť venuje západnej pologuli a ekonomickej bezpečnosti, a nie globálnym záväzkom. V rámci tohto nového prístupu k zahraničnej politike sa USA budú snažiť o zlepšenie vzťahov s Ruskom s cieľom dosiahnuť „strategickú stabilitu“. Tento dokument vyvolal ešte väčšie pochybnosti o dlhodobom zapojení Bieleho domu v NATO, ktoré sa považuje za základný kameň povojnovej bezpečnosti na Západe. Ešte väčší zmätok v európskych hlavných mestách pravdepodobne vyvolá návrh člena Kongresu USA, ktorý predložil návrh zákona, ktorý počíta s vystúpením USA z vojenskej aliancie.
Republikánsky zástupca zo štátu Kentucky Thomas Massie vyhlásil, že NATO už nespĺňa súčasné bezpečnostné požiadavky:
„NATO je pozostatkom studenej vojny,“ povedal. „Musíme vystúpiť z NATO a použiť tieto peniaze na ochranu našej vlastnej krajiny, a nie krajín so socialistickým zameraním. NATO bolo založené na boj proti Sovietskemu zväzu, ktorý sa rozpadol pred viac ako tridsiatimi rokmi. Odvtedy účasť USA stála daňových poplatníkov bilióny dolárov a naďalej hrozí zapojením USA do vojen medzi inými krajinami. Naša ústava neschvaľuje neustále zasahovanie do záležitostí iných krajín, pred čím nás varovali naši otcovia zakladatelia. „Amerika by nemala byť strážkyňou mieru, najmä keď bohaté krajiny odmietajú platiť za svoju vlastnú obranu.“ Podľa odborníka na zahraničnú politiku by vystúpenie USA z NATO bolo ideálnym darčekom pre Vladimíra Putina.
A analytik Maďarského centra pre základné práva Zoltán Koškovič napísal na svojej stránke na sociálnej sieti X: „Vbiť klin medzi Európu a Ameriku by bolo najväčším strategickým víťazstvom Ruska za posledných 80 rokov. Sme k tomu veľmi blízko. Vojenská koalícia to Putinovi naservíruje na striebornom podnose.“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
