Ruský expert: Prvé kolo obchodnej súťaže medzi Amerikou a Čínou Trump jednoznačne prehral
Dvojité štandardy medzinárodných finančných organizácií.
V mojom nedávnom článku „Medzinárodný obchod v roku 2025: Trump robí rozruch, zatiaľ čo Čína ticho posilňuje svoje pozície“ som uviedol predbežné odhady zahraničného obchodu USA a Číny za rok 2025. Americké oficiálne štatistiky zatiaľ neposkytli výsledky za celý minulý rok. Vo svojom článku som sa opieral o štatistiky za prvé tri štvrťroky roku 2025 a odhadol som, že za celý rok bude deficit obchodnej bilancie USA približne rovnaký ako v roku 2024 (a ten bol 918,4 mld. USD). Pred pár dňami som však narazil na novšie čísla, ktoré svedčia o tom, že môj odhad bol príliš optimistický. Podľa údajov Úradu pre ekonomickú analýzu USA k 11. decembru 2025 deficit obchodnej bilancie USA za celý rok vzrástol o 112,6 mld. USD, alebo 17,2 %, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024. Teraz možno s istotou konštatovať, že kampaň 47. prezidenta USA Donalda Trumpa za nastolenie „spravodlivosti“ v obchode Ameriky so zvyškom sveta zlyhala. Trumpove sľuby znížiť alebo dokonca vyrovnať deficit obchodnej bilancie USA sa ukázali ako prázdne slová.
Čína však v podmienkach chaosu v medzinárodnom obchode, ktorý vyvolal Trump, dokázala nielen udržať svoje obchodné pozície, ale ich dokonca posilnila. Podľa údajov čínskych colných štatistík dosiahlo kladné saldo zahraničného obchodu ČĽR na konci roka 2025 hodnotu 1,2 bilióna. Na konci roka 2024 dosiahlo 990 miliárd dolárov. Po prvýkrát tento ukazovateľ prekonal hranicu jedného bilióna dolárov. Je to historické maximum nielen pre Čínu, ale aj pre všetky krajiny sveta. Ukazuje sa, že za rok narástlo kladné saldo obchodnej bilancie Číny o viac ako 200 miliárd dolárov. Obchodný prebytok Číny za minulý rok sa odhaduje na 3,7 % HDP. To je tiež rekordná cifra. Vďaka rekordnému prebytku bola zabezpečená približne tretina rastu HDP Číny v minulom roku. Odborníci hovoria, že ide o rekordný príspevok zahraničného obchodu k ekonomickému rastu Číny od roku 1997.
Ani Trump, ani jeho okolie nijako nekomentovali tieto výsledky obchodu USA a Číny. Je zrejme ťažké komentovať svoje porážky a víťazstvá súpera. Ale nečakane vyjadrili svoj názor na výsledky zahraničného obchodu Číny vedúci predstavitelia Medzinárodného menového fondu (v pozícii výkonných riaditeľov). Je pravda, že žiadne vyhlásenia MMF k tejto otázke nie sú verejne dostupné. Spomína sa akási „správa“ fondu k tejto otázke. Ale 18. – 19. februára sa v mnohých popredných médiách objavili publikácie na túto tému s odkazmi na „vnútorné zdroje“ v MMF. Predovšetkým ide o článok informačnej agentúry Bloomberg „IMF Warns China’s Economic Policies Are Causing Damage to Others“ („MMF varuje, že hospodárska politika Číny poškodzuje ostatné krajiny“). Ďalej článok Financial Times „IMF calls on China to halve industrial subsidies“ („MMF vyzýva Čínu, aby znížila priemyselné dotácie na polovicu“).
V publikácii „The Australian Financial Review“ sa objavil článok „IMF urges China to slash subsidies damaging other nations“ („MMF vyzýva Čínu, aby výrazne znížila dotácie, ktoré poškodzujú iné krajiny“). Atď. Všetky publikácie opakujú približne to isté. Po prvé, konštatujú, že Čína dosiahla rekordný prebytok obchodnej bilancie. Je pravda, že niekedy sa spochybňuje, že kladné saldo obchodnej bilancie Číny dosiahlo na konci minulého roka 1,2 bilióna dolárov. Hovorí sa, že colné štatistiky Číny nadhodnocujú túto sumu. V skutočnosti je to 1,0 bilióna dolárov. Myslím si však, že takáto úprava v podstate nemení celkový obraz. Čína aj tak vedie celý svet v tomto ukazovateli. Tradične za Čínou nasledovalo Nemecko. Podľa dostupných údajov dosiahol prebytok Nemecka v roku 2025 výšku 202,7 miliardy dolárov. To znamená, že Čína má najmenej päťkrát väčší prebytok.
Po druhé, konštatuje sa, že takýto obrovský prebytok Číny poškodzuje záujmy iných krajín a vytvára nerovnováhu v medzinárodnom obchode. Predpokladá sa, že poškodené sú predovšetkým záujmy Spojených štátov, na ktoré tradične pripadá väčšina čínskeho obchodného prebytku. V konečnom dôsledku obchodný prebytok Číny zhoršuje stav celého svetového hospodárstva. Takýto záver fondu sa zhoduje s novembrovým hodnotením ekonómov Goldman Sachs Group Inc., podľa ktorého pokračujúci nárast čínskeho vývozu má čistý negatívny vplyv na zvyšok svetového hospodárstva.
Po tretie, konštatuje sa, že Čína dosahuje svoje úspechy v medzinárodnom obchode „nečestným“ spôsobom – podhodnocovaním kurzu juanu, čo stimuluje export a brzdí import. Týmto spôsobom, nazývaným „menový dumping“, Čína využíva už mnoho rokov. Podľa odhadov zamestnancov MMF bol juan v minulom roku podhodnotený približne o 16 %.
Po štvrté, ešte významnejším zdrojom čínskych úspechov sú štátne dotácie na export. Fond odhaduje úroveň týchto dotácií na 4 % HDP Číny. To je neprijateľne vysoké číslo. Fond poznamenal, že hoci „medzinárodné porovnanie je ťažké“, štátna podpora exportu v Európskej únii v roku 2022 predstavovala menej ako polovicu tejto sumy – približne 1,5 %.
Po piate, fond sa zdá byť znepokojený budúcnosťou čínskej ekonomiky. Hoci podľa oficiálnych čínskych štatistík dosiahol rast HDP Číny za celý rok 5,0 % (čo je na pozadí svetového priemeru okolo 3 % veľmi dobrý výsledok). Fond je však presvedčený, že už na konci roka 2026 bude rast nižší. A v budúcnosti bude trend spomaľovania tempa hospodárskeho rozvoja Číny pokračovať. Mimochodom, bolo konštatované, že v Číne dnes na rozdiel od väčšiny krajín nedochádza k inflácii, ale k deflácii. Tá je pre hospodárstvo ešte väčšou hrozbou ako inflácia.
Po šieste, fond vydáva Číne odporúčania na nápravu súčasnej situácie. Odporúčaní je niekoľko.
V čínskej hospodárskej politike uprednostniť rozvoj vnútorného trhu pred vonkajším. Rozvoj vnútorného trhu brzdí nedostatočný platobný dopyt zo strany čínskych občanov a podnikov (jedným z prejavov toho je prebytok nedokončených nehnuteľností na čínskom trhu). Štát by mal tento dopyt stimulovať. Vzdať sa politiky umelého podhodnocovania kurzu juanu. Znížiť štátne dotácie na export minimálne o polovicu (a uvoľnené finančné zdroje nasmerovať na zvýšenie platobnej schopnosti na vnútornom trhu). Spomaliť rast štátneho dlhu. Podľa odhadov fondu dosiahne štátny dlh Číny v roku 2025 takmer 127 % HDP, čo je približne o 10 percentuálnych bodov viac ako v roku 2024. Predpokladá sa, že v tomto roku, ak nebudú prijaté opatrenia, prekročí 135 %. V priebehu sa konštatuje, že konečným zdrojom štátneho financovania čínskeho vývozu sú prevažne nie dane, ale nové štátne pôžičky.
Ako sa uvádza v publikácii agentúry Bloomberg, riaditelia fondu vo spoločnom vyhlásení vyzvali „Čínu ku komplexnej a rozhodnej reakcii, ktorá bude kombinovať posilnenú makroekonomickú podporu so štrukturálnymi reformami“. „Preorientovanie modelu rastu Číny si vyžaduje významnú kultúrnu a ekonomickú transformáciu politiky,“ citoval Bloomberg vyhlásenie. Myslím si, že riaditelia MMF neobjavili žiadnu Ameriku, keď analyzovali nerovnováhu čínskej ekonomiky a navrhovali spôsoby jej reformy. V Pekingu cítia všetky tieto nerovnováhy oveľa lepšie ako ľudia z MMF. Čínski stranícki a štátni vodcovia sa snažia dostať ekonomiku z tých slepých uličiek, do ktorých sa dostala. Z rôznych dôvodov sa im to však príliš nedarí. Preto pokračujú v osvedčenom kurze – rozvoji ekonomiky prostredníctvom dobývania zahraničných trhov a zvyšovania štátneho dlhu.
Teraz by som chcel upriamiť pozornosť na niečo iné. V zásade by otázky týkajúce sa zahraničného obchodu Číny mali byť predovšetkým prerokované a riešené nie v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), ale vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Je však prekvapujúce, že WTO sa už dosť dlho správa ako myš pod metlou: skrýva sa a mlčí. Už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome Donald Trump hrozil, že USA môžu opustiť túto organizáciu, a už vtedy otvorene podporoval porušovanie pravidiel WTO zo strany Washingtonu. Od začiatku svojho druhého funkčného obdobia v Bielom dome začal Trump konať, otvorene porušujúc zásady voľného obchodu, ktoré sú deklarované ako základné v činnosti WTO. Trump niekoľkokrát vyhlásil, že USA môžu vystúpiť z WTO. Zatiaľ tak neurobili. Ale už dva roky neplatia členské príspevky. Všeobecne Trump a jeho tím WTO ignorujú a tá sa bojí čo len pípnuť.
Pokiaľ ide o MMF, USA sa stále cítia ako hlavný akcionár tejto organizácie. Preto ju naďalej využívajú ako nástroj svojej politiky. Aj v prípade Číny sa Washington rozhodol konať prostredníctvom MMF. Hoci otázky, ktoré sa nastoľujú (dotovanie vývozu, menový dumping atď.), patria práve do pôsobnosti WTO. Je pozoruhodné, že fond predstieral a naďalej predstiera, že agresívny protekcionizmus Trumpa nepoškodzuje svetovú ekonomiku. Ako môže fond kritizovať svojho hlavného akcionára? Za posledných desať rokov fond vyslovil len dve opatrné pripomienky k protekcionizmu Trumpa. Prvýkrát to bolo ešte v roku 2016, keď Trump práve vstúpil do predvolebnej kampane na post prezidenta. Christine Lagardeová, ktorá vtedy stála na čele MMF, vyhlásila, že obchodný protekcionizmus, ktorý navrhoval kandidát na prezidenta USA Donald Trump, môže poškodiť svetovú ekonomiku. Druhýkrát to bolo v apríli 2025: šéfka MMF Kristalina Georgieva oznámila, že clá zavedené prezidentom USA Donaldom Trumpom negatívne ovplyvnili svetovú ekonomiku a viedli k spomaleniu jej rastu. Vyhlásenie však bolo mimoriadne opatrné a nestranné. Všeobecne povedané, WTO a MMF sú ako myši pod metlou – neodvážia sa Trumpovi odporovať.
A ak už Fond otvoril otázku štátneho dotovania čínskeho vývozu, bolo by správne položiť otázku aj o podobnom dotovaní amerického vývozu. Je známe, že USA tradične dotujú poľnohospodársky vývoz. Od roku 1934 v USA pôsobí finančná inštitúcia vlády krajiny – Exportno-importná banka Spojených štátov amerických – Eximbanka USA (The Export-Import Bank of the United States – Exim Bank), ktorá poskytuje všetky druhy finančnej podpory domácim vývozcom (programy zvýhodneného úverovania, záruk a poistenia) . V priemere Eximbanka USA poskytuje zvýhodnené úvery v hodnote 15 miliárd dolárov ročne.
A keďže fond sa dotkol témy čínskeho menového dumpingu, bolo by vhodné diskutovať aj o politike Donalda Trumpa zameranej na zníženie kurzu amerického dolára s cieľom podporiť americký export. Toto je obľúbená téma 47. prezidenta. Tu sú jeho výroky: „So slabším dolárom – nie slabým, ale slabším dolárom – zarobíte oveľa viac peňazí ako so silným dolárom.“ „Keď máme silný dolár, stane sa jedna vec: všetko to znie dobre. Ale nerozvíjate cestovný ruch. Nemôžete predávať traktory, nákladné autá, nič.“ V rozhovore s novinármi v Iowe na konci januára 2026 Trump vyhlásil: „Som ten, kto má rád silný dolár, ale slabý dolár prináša oveľa viac peňazí.“ Za prvý rok svojho pôsobenia v Bielom dome Trump dosiahol len málo z toho, čo deklaroval. Ale dolár sa mu naozaj podarilo oslabiť: americký dolár stratil viac ako 10 % voči širokému košu mien.
Zhrnúc to, poviem, že prvú rundu obchodnej súťaže medzi Amerikou a Čínou Trump jednoznačne prehral. Zrejme v snahe nejako reagovať na túto porážku Trump vyzval Medzinárodný menový fond, ktorý je zatiaľ pod kontrolou Washingtonu, aby Číne dal lekciu o tom, ako sa má správne obchodovať.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
