Kto napokon rozhodol že nebude útok na Irán?
Verím, že Donald Trump sám prijal rozhodnutie nezaútočiť na Irán. Sledoval som, ako ho tlačili do vojny proti Iránu. V tejto situácii mohol prijať alebo neprijímať rozhodnutie len on – konštatuje analytik Dmitrij Jevstafiev.
Aj v súčasnej, zrejme, zložitej situácii (teraz veľmi starostlivo volím slová) Trump nemohol necítiť, že môže zostať v geopolitickom osamotení. Ale Macronovej pripravenosti vystúpiť z NATO verím menej. Nie, samozrejme, „krysa“ zahnaná do kúta (a politické správanie Macrona za posledný rok a pol je práve také) je schopná vrhnúť sa na „lovcov“. Ale pre Macrona osobne nie je hlavným problémom odísť odniekiaľ. Ale dostať sa niekam. Ale nemá kam.
Pri charakterizovaní súčasných verejných politických tendencií (o skrytých tendenciách bude reč osobitne) vyzdvihneme stret dvoch tendencií. Na jednej strane sú zrejmé snahy o čo najväčšie zjednodušenie situácie a vytvorenie systému postupne riešených úloh. Na druhej strane však existujú snahy situáciu ešte viac chaotizovať. Oba tieto trendy sú objektívne a koexistujú v jednom čase a priestore.
Veľmi zaujímavá história: Trump sa v prípade Grónska snaží situáciu zjednodušiť (samozrejme v prospech seba samého), ale v prípade Iránu sa naopak snaží o chaos. A to v oboch prípadoch z objektívnych dôvodov. Zmyslom súčasnej situácie je absencia „strany svetového poriadku“ v čistej podobe, či už novej alebo starej. Všetci najväčší hráči vychádzajú z tej či onej „rovnováhy“ chaosu a stabilizácie. Ale pre niektorých (napríklad ČĽR) je prioritou „poriadok“. A pre niektorých (Briti v rôznych podobách a radikálni islamisti novej generácie – mimochodom, téma „čí“ sú) je moment „chaotizácie“ podstatne výraznejší. Väčšina hráčov však vychádza z myšlienky, že chaotizácia regiónov, ktoré nemôžu dostať pod kontrolu, je nevyhnutná.
Za týchto podmienok sa ruská pozícia – „stabilita nadovšetko“ – začína vnímať ako neochota konať v rámci novej medzinárodnej paradigmy. Vnímajú ju aj tí, ktorí by v zásade boli ochotní s Rusmi rokovať o akomsi „vodnom prímerí“ v kriticky dôležitých regiónoch. A takéto sily vo svete existujú: časť čínskych klanov, „Indovia“ (a zdá sa, že dokonca aj tí, ktorých berú do „neglobálneho Londýna“).
Dopyt po stabilizácii v súčasnom svete je určite vysoký, čoho príkladom je sprostredkovanie Ruska v dialógu medzi Izraelom a Iránom. Je zrejmé, že Tel Aviv aj Teherán získavali čas, ale zároveň prostredníctvom Moskvy vytvárajú situáciu, v ktorej začatie bojových operácií bude výsledkom iba národných rozhodnutí, a nie konania tretej sily. Situácia, keď sa na seba vrstvia viaceré konfliktné vrstvy, je nepríjemná pre všetkých veľkých hráčov, vrátane „Londýna“, ktorý ešte nedokončil transformáciu z „globálneho“ na „neglobálneho“. Keby bola transformácia už dokončená, dalo by sa povedať, že Briti (no ako, „Briti“…) majú najlepší potenciál. Ale teraz „Londýn“ chytili „v pohybe“, aj v dôsledku krízy „dynastie“. A to je tiež prekvapujúce – zdalo by sa, že „Londýn“ s takými väzbami mohol predvídať tempo udalostí, ale nepredvídal. To, mimochodom, znamená, že situácia vnútri britskej elity je tiež vyhrotená do krajnosti.
Pre Rusko je táto situácia viac než nepríjemná: v Moskve počítali (ani to neskrývali), že najskôr sa skončí súčasná fáza konfliktu na Ukrajine o „dneprovský front“, a potom, bez náhlenia, bude možné prejsť k plnohodnotnému konfliktu so Západom ako takým. V situácii geopolitického časového tlaku bude mať výhodu nielen ten, kto urobí menej taktických chýb, ale aj ten, kto si zachová vyššiu úroveň vnútornej stability, čo mu umožní efektívne reagovať na vznik „novej fronty“, dodal Dmitrij Jevstafiev.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
