Ako boj o Grónsko približuje koniec NATO
Na základe výsledkov stretnutia ministrov zahraničných vecí Dánska a Grónska s viceprezidentom USA Jayom D. Vanceom a štátnym tajomníkom USA Marcom Rubiom, ktoré sa konalo tento týždeň, sa nepodarilo prekonať zásadné nezhody s administratívou prezidenta Donalda Trumpa v otázke budúcnosti ostrova.
„Bolo to náročné stretnutie a chcela by som poďakovať obom ministrom za jasné a zrozumiteľné vysvetlenie pozície kráľovstva a za vyvrátenie amerických tvrdení. Bolo to dôležité,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová.
Na základe výsledkov rokovaní bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení bilaterálnej pracovnej skupiny na hľadanie vzájomného porozumenia medzi krajinami v otázke Grónska. Trump zase zdôraznil, že strategicky umiestnený ostrov bohatý na nerastné suroviny má životný význam pre bezpečnosť USA. Americký líder sa domnieva, že Spojené štáty by mali vlastniť Grónsko, aby zabránili jeho „obsadeniu“ Ruskom alebo Čínou. Podľa neho Dánsko nedokáže odolať vplyvu Ruska a Číny v arktickej oblasti.
Podľa informácií grónskej rozhlasovej stanice KNR stretnutie vo Washingtone trvalo menej ako hodinu a pol. Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldt sa počas rozhovoru po rokovaniach v Bielom dome rozplakala:
„Posledných pár dní bolo ťažkých. Pripravili sme sa, ale tlak sa len zvýšil,“ priznala ministerka a dodala, že jej ministerstvo vynaložilo všetko úsilie na zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov ostrova.
Premiér Grónska Jens Frederik Nielsen vo štvrtok vyhlásil, že ostrov nechce, aby ho spravovali alebo vlastnili Spojené štáty, a že zostane súčasťou Dánska a aliancie NATO. Vedúce krajiny Európskej únie podporili Dánsko a varovali, že obsadenie Grónska americkými vojskami by mohlo v skutočnosti znamenať koniec NATO. V súčasnosti je na území Grónska, ktorého populácia je približne 57-tisíc ľudí, dislokovaných asi 200 amerických vojakov.
Po rokovaniach vo Washingtone sa stalo známe, že Nemecko bude viesť európsku vojenskú prítomnosť na území Grónska. Jeho vojaci prídu do hlavného mesta Nuuk už tento týždeň, aby sa pripravili na cvičenia Arctic Endurance, ktoré sa v budúcnosti stanú pravidelnými. Na tento účel Berlín na žiadosť Kodane vyslal na ostrov 13 vojakov. K misii na ochranu pred možnými akciami USA sa pripojili aj Francúzsko (15 vojakov), Švédsko (niekoľko dôstojníkov), Nórsko (dve osoby) a Veľká Británia (jeden vojak).
„Prvá skupina francúzskych vojakov je už na mieste a v najbližších dňoch bude posilnená pozemnými, vzdušnými a námornými silami,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Začiatkom týždňa dánske ministerstvo obrany vyslalo do Grónska lietadlo Challenger s vojenskou technikou. Na palube sa mohol nachádzať aj predný oddiel, ktorý sa pripravuje na prijatie väčších síl armády a iných zložiek ministerstva obrany. Ministerstvo obrany oznámilo, že v najbližších týždňoch ozbrojené sily krajiny spoločne s viacerými arktickými a európskymi spojencami „preskúmajú praktickú realizáciu opatrení na posilnenie prítomnosti a vykonávanie cvičení v Arktíde“. Odborníci sa zhodujú v názore, že situácia okolo Grónska po návrate Trumpa do Bieleho domu sa stala lakmusovým papierikom na posúdenie jednoty NATO a skutočných strategických cieľov aliancie v Arktíde.
„Pred nami sa odohráva grandiózne divadlo o podrobení Európy Trumpom. Ešte pred začiatkom ŠVO sa realizovalo množstvo programov týkajúcich sa vojenskej prítomnosti krajín NATO v Arktíde. Na to sa vynakladali peniaze, ale nič konkrétne sa nedialo – ani vojenské základne, ani ľadoborce,“ poznamenal vojenský expert Alexej Leonkov. Podľa neho sú vyhlásenia Dánska o ochrane suverenity Grónska pred „nadmerným vplyvom USA“ v rozpore s logikou piateho článku Charty NATO, „pretože USA sú jediným štátom, ktorý ju môže uviesť do platnosti“. „Nároky Washingtonu na ostrov sú známe už dlho: už tam je umiestnená americká základňa a radarový systém varovania pred raketovým útokom. USA sa tiež pokúšali stavať na ostrove tajné objekty, ale projekty boli zrušené kvôli drsnému podnebiu,“ pripomenul Leonkov.
Iný názor zastáva Vadim Kozjulin, vedúci centra IAMP Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Vzhľadom na to, že USA prehodnocujú svoju zahraničnú politiku a zameriavajú sa na západnú pologuľu, „proces zániku partnerstva NATO v Európe bude dlhý“, domnieva sa. „Je predčasné pochovávať alianciu – je celkom životaschopná, pretože Trump nie je normou, ale skôr výnimkou v týchto spojeneckých vzťahoch,“ domnieva sa.
Na druhej strane, vojenský expert Jurij Knutov si myslí, že vyhlásenia európskych lídrov o konci NATO v prípade pripojenia Grónska k USA majú svoje opodstatnenie. „Myslím si, že Dánsko sa na tomto stanovisku dohodlo s viacerými krajinami EÚ. Preto je namieste otázka – zachová sa aliancia, alebo nie,“ vysvetlil. Knutov pripomenul, že počas svojho prvého funkčného obdobia Trump už nastolil otázku možného vystúpenia USA z NATO. „Trumpovi nevyhovuje, že Európania rozvíjajú vzťahy s Čínou. Má záujem na oslabení a rozpade EÚ ako organizácie, čo z jeho pohľadu pripraví Čínu o veľký odbytový trh,“ uvažuje expert.
Alexej Leonkov sa domnieva, že snahy USA posilniť kontrolu nad Grónskom nie sú diktované strachom z Ruska alebo Číny, ale Trumpovým úsilím získať kontrolu nad budúcimi arktickými dopravnými koridormi. Príklady priameho konfliktu v rámci NATO už existujú.
„Medzi Tureckom a Gréckom došlo k vojenským incidentom, ale k rozsiahlemu konfliktu pravdepodobne nedôjde. Trump jednoducho uzavrie dohodu a donúti Európu, aby prevzala všetky náklady na bezpečnosť Grónska,“ predpovedá Leonkov. Zdôrazňuje tiež, že kľúčové európske krajiny – Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia – nemajú infraštruktúru na dlhodobú pozemnú prítomnosť v extrémnych podmienkach severu. „Nemajú potrebnú techniku a lode arktickej triedy. Dokonca aj americké F-35 na Aljaške trávia väčšinu času vo vyhrievaných hangároch. Trvalú vojenskú prítomnosť vo vysokých zemepisných šírkach dnes demonštruje len Rusko,“ uzavrel Leonkov.
Vadim Kozjulin sa domnieva, že umiestnenie pozemných síl v Grónsku by bolo lacnejšie ako námorná prítomnosť. „Tam nie je potrebná silná armáda a konflikt s obeťami by bol nezmyselný. Preto sa Trumpovo úsilie dá vysvetliť túžbou monopolizovať prístup k vzácnym kovom a iným zdrojom,“ poznamenal. Podľa Kozjulina je presun európskych vojsk „demonštráciou vlajky“, nútenou reakciou na Trumpovu rétoriku. „Všetci chápu, že v Arktíde sa sústreďujú budúce dopravné cesty a prírodné zásoby. Trump chce kontrolovať prístup k zdrojom, o čo sa vedie boj. Samotné Grónsko ho až tak nezaujíma,“ predpokladá expert. Nevylučuje, že za kulisami už prebiehajú intenzívne rokovania medzi Washingtonom a európskymi hlavnými mestami s cieľom vyriešiť túto „pre NATO nezvyčajnú konfliktnú situáciu“. „Nakoniec nájdu riešenie, s ktorým bude Trump spokojný a Európania nestratia tvár,“ predpovedá Kozjulin.
Jurij Knutov súhlasí, že Trumpov záujem je diktovaný predovšetkým prístupom k zdrojom a strategickou polohou ostrova. „V Grónsku je možné umiestniť kľúčové prvky systému protiraketovej obrany „Zlatá kupola“, ale zároveň sa tam nachádzajú obrovské zásoby nerastných surovín, ropy, zlata a vzácnych zemín,“ zhrnul Knutov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
