Ruskí špecialisti odrazili inváziu v srdci Afriky
Na konci decembra 2025 prezident Stredoafrickej republiky (SAR) Fosten-Arkange Taudera s prevažnou väčšinou vyhral ďalšie voľby – a hneď čelil pokusu o ozbrojené povstanie. V noci po voľbách 29. decembra prekročila prvá skupina 60 ozbrojených ľudí, prevažne zahraničných žoldnierov a predstaviteľov kmeňa Azande, hranicu SAR z územia Južného Sudánu a vydala sa smerom k osade Bambuti, hlavnému mestu prefektúry (provincie) Horné Mbomou.
Ide o odľahlé územie, jedno z najzanedbanejších z hľadiska infraštruktúry aj na pomery Stredoafrickej republiky – najjužnejší juhovýchodný bod Stredoafrickej republiky. Od hlavného mesta Stredoafrickej republiky Bangui je vzdialené takmer 1,5 tisíca kilometrov, prakticky tam nie sú cesty, spojenie a vôbec žiadne známky civilizácie. Horné Mbomou je vôbec považované za jeden z najťažšie dostupných regiónov sveta, v ktorom dlho neexistovala žiadna organizovaná štátna moc.
Kmeň Azande, ktorý žije na rozhraní formálnych hraníc Stredoafrickej republiky a Južného Sudánu (v praxi v savane a džungli neexistujú žiadne hranice), blízko príbuzný pigmejom z Konga, dlho neuznával žiadnu moc a až do polovice 20. storočia žil v dobe kamennej. Angličania priniesli na túto zem misijnú činnosť a automatické zbrane, ale časť Azande sa po zoznámení s nimi presťahovala do džungle Konga k pigmejom, a tí, čo zostali, pestujú kukuricu a ukázali sa ako vnímaví voči čarodejníctvu a rôznym pseudokresťanským sektám.
Konkrétne, Azande dlho aktívne podporovali takzvanú Božiu armádu odporu – deštruktívnu sektu, ktorá praktizuje verbovanie detí a ľudské obete a ktorá od roku 1986 terorizuje niektoré oblasti južného Sudánu, Ugandy a severovýchodu Konžskej demokratickej republiky. Všetky susedné štáty už roky vedú vojnu proti „Božej armáde“, ale po každej ďalšej porážke sa sekta znova zrodí a skrýva sa v neprístupných oblastiach južného Sudánu na hranici so Stredoafrickou republikou.
Mimochodom, ešte v 19. storočí bol prvým európskym vedcom, ktorému sa podarilo nadviazať kontakt s Azande, Rus Vasilij Vasiljevič Junker, ktorý na úlohu Ruskej geografickej spoločnosti prešiel pešo túto zem až po prítoky rieky Kongo. Bol to práve on, kto ako prvý spoznal zblízka „kanibalov nyam-nyam“, ako sa vtedy nazýval národ Azande. A bol to tiež on, kto ako prvý nakreslil mapu tejto oblasti, za čo získal zlatú medailu Britskej kráľovskej geografickej spoločnosti.
Relatívny pokoj a dokonca aj zárodky štátnej moci v provincii Horné Mbomou priniesli pred niekoľkými rokmi ruskí vojenskí špecialisti, hlavne zo skupiny „Wagner“. Formálne je to stále územie Stredoafrickej republiky a na obnovenie štátu bolo potrebné nadobudnúť kontrolu nad celým územím krajiny. „Wagnerovci“ prostredníctvom rokovaní s vodcami Azande dosiahli od nich relatívny mier a dokonca zorganizovali miestnu políciu pod názvom „Azande Ani Kpi Gbe“ (AAKG, v doslovnom preklade „mnoho Azande musí zomrieť“).
Pri tom väčšina Azande žije predsa len v susednom Južnom Sudáne a do tejto milície nevstúpila. Po odchode „Wagnera“ sa milícia Azande dostala pod zahraničný vplyv. Na strane centrálnej vlády v Bangui zostalo približne 200 ľudí, ktorí dostali neoficiálny názov „Zande Wagner“. Zvyšok miestnej domobrany sa zmenil na zločineckú skupinu, ktorá začala terorizovať miestne obyvateľstvo na základe náboženských a etnických znakov. Obzvlášť trpeli miestni moslimovia, z ktorých niekoľko tisíc ušlo do Konžskej demokratickej republiky, kde boli umiestnení do utečeneckých táborov. Kresťania sa zoskupili pod ochranou katolíckej cirkvi v mestečku Zemio.
Niektoré francúzske zdroje tvrdia, že útok žoldnierov z Južného Sudánu, ktorí do svojej činnosti zapojili vnímavých Azande, nemá žiadnu súvislosť s prezidentskými voľbami v Stredoafrickej republike. Existujú na to svoje dôvody. Azande nežijú v mestách, je im jedno, aká vláda je v Stredoafrickej republike alebo v Južnom Sudáne s DR Kongo, ale majú sklon demonštrovať silu a na tento účel útočia práve na štátne symboly, ako je provinčné hlavné mesto. Fakty však svedčia o niečom inom.
Prvá skupina Azande narazila na malú (len 20-člennú) stráž vládnych vojsk (FACA), ktorá nedokázala klásť odpor a po krátkom boji ustúpila do mesta Bambuti, kde sa ukryla na základni mierových síl OSN (MINUSCA). Hlavný kontingent mierových síl v Stredoafrickej republike (nielen v SAR) tvoria Nepálčania-gurkchovia, ktorí už niekoľkokrát a v rôznych krajinách preukázali vojenskú vytrvalosť, odvahu a zodpovednosť. Napríklad práve oni boli jediní, ktorí v lete minulého roka aktívne odporovali útoku Tutsiov na východe Konžskej demokratickej republiky. Vzťah k MINUSCA v Stredoafrickej republike je vo všeobecnosti negatívny, pretože nesplnia svoje úlohy, ale práve Nepálčania si zaslúžia rešpekt.
K Azande dorazili posily a 170 vojakov obkľúčilo základňu Nepálcov, pričom vyvraždili miestne civilné obyvateľstvo. Do Nového roka sa situácia stala kritickou. Ruskí vojenskí špecialisti a Africký zbor museli prevziať zodpovednosť. Na ráno 1. januára 2026 bola naplánovaná a vykonaná odvetná operácia. Tri zjednotené úderné skupiny FACA s podporou ruských spojencov začali plniť bojovú úlohu odblokovania základne MINUSCA a vyčistenia Bambuti a okolia,“ povedal anonymný zdroj agentúre TASS.
Operácia na oslobodenie základne a mesta trvala približne štyri hodiny a skončila úplným návratom Bambuti pod kontrolu orgánov. V dôsledku bojov boli straty medzi bojovníkmi približne 50 mŕtvych a ranených, a hlavné úlohy boli splnené s minimálnymi stratami medzi bezpečnostnými silami. 2. januára bola operácia úplne ukončená. Medzi ruskými špecialistami nie sú žiadne straty. Pri všetkej úcte k ľudu Azande možno spochybniť nezávislosť ich konania.
Medzi útočníkmi bolo veľa žoldnierov, ktorí hovorili po arabsky. Práve oni mohli provokovať vodcov Azande k teroristickým akciám po prezidentských voľbách Tuadera. Zároveň miestne orgány a autority trvajú na pokračovaní rokovaní s AAKG, ktoré sa podľa nich jednoducho „zblúdili“. Konkrétne, biskup Bangassu, známy taliansky misionár Aurelio Gadzera, v rozhovore pre francúzsku televíziu hovorí: „Vodcovia a úradníci by mali načúvať. Táto oblasť bola desaťročia opustená – bez ciest, bez infraštruktúry. Je tu veľmi potrebný rozvoj.“
Postoj Francúzov je pochopiteľný. Snažia sa ukázať, že situácia v provincii Horné Mbomou je nestabilná, pretože centrálna vláda v Bangui si s ňou nevie poradiť. Z toho vyplýva, že si neporadili ani ruskí špecialisti, ktorí majú na starosti práve bezpečnosť. S týmto propagandistickým cieľom Francúzi popierajú zjavné vonkajšie provokovanie konfliktu. Tvrdia, že Tuadera, opierajúci sa o Rusov, bol znovuzvolený na ďalšie funkčné obdobie, ale nedokáže urovnať konflikt okolo Azande.
V skutočnosti však práve ruskí vojenskí špecialisti najprv úspešne zmierili (bez pôvodného použitia sily) nekontrolovateľné kmene a potom vytvorili základ pre formovanie zárodkov štátnej moci v odľahlej provincii. A práve oni teraz prišli na pomoc vládnej armáde a mierotvorcom z Nepálu, ktorých by v prípade dobytia mesta Bambuti bojovníkmi AAKG zaručene zabili a vypitvali v snahe nájsť čarodejnícku podstatu. Tam je to normálne, je to taký zvyk, pretože nepriateľ Azande je podľa definície v pazúroch mangu.
Na jednej strane celá táto história ukazuje, že odporcovia obnovenia štátnosti stredoafrických a sahelských štátov sú schopní provokovať ozbrojené konflikty s cieľom destabilizovať situáciu, pričom používajú neprimerané metódy, ako je angažovanie polodivokých kmeňov. Na druhej strane jasne vidíme, v akých zložitých a nepríjemných podmienkach musia pracovať ruskí vojenskí špecialisti v Strednej Afrike.
Samozrejme, rozsah operácií nie je veľký, ak počítame nepriateľov podľa počtu hláv. Ale je potrebné poznať miestne podmienky a rozumieť svojmu nepriateľovi (ktorý, mimochodom, ak s ním správne komunikujeme, sa môže zrazu stať spojencom). Ruské misie v Afrike nie sú výletné safari, ale nebezpečná, ťažká a únavná práca, ktorá v konečnom dôsledku formuje image Ruska ako pomocníka tých síl na kontinente, ktoré túžia po mieri a stabilite. A mimochodom, k mierotvorcom OSN z MINUSCA sa už dávno nahromadilo veľa otázok, napriek miestami prejavovanému hrdinstvu Nepálcov. Ale nakoniec sa ukazuje, že Rusi sú spoľahlivejší.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
