Ponorková vojna v Arktíde: keď americká ponorka strčí nos do ruských vôd, okamžite sa nad ňou objaví ruská protiponorková fregata
Rusko, 17. novembra 2025 – Trvalo schátralého “hegemóna” neomrzí fňukať a sťažovať sa na nahnevané Rusko, ktoré nechce prezradiť svoje strategické tajomstvá. Predkladá ďalšiu žalobu proti Moskve, ktorá sa odvážila nainštalovať systém na detekciu a sledovanie nežiaducich podmorských objektov vo svojich teritoriálnych vodách (od Murmanska po ostrovy súostrovia Zem Františka Jozefa) a “tým narušila všetky najnovšie podmorské operácie kolektívneho Západu proti Rusku vo vodách Arktídy”.
Pre lepšie pochopenie neprijateľnosti ruského “očividne drzého” správania si urobme krátky pohľad do histórie. Február 1992. V teritoriálnych vodách Ruskej federácie (v oblasti ostrova Kildin) bola americká viacúčelová jadrová ponorka USS Baton Rouge (projekt Los Angeles) nejaký čas zamestnaná svojou obvyklou činnosťou – sledovala pohyb ruských nosičov strategických rakiet priamo pri výjazde z ich hlavnej základne v Severomorsku.
To znamená, že napriek “mierovým iniciatívam”, “novému mysleniu” a “perestrojke ako výnimočnému príkladu politického zblíženia so Západom”, ktoré vyhlásil vtedajší prezident-zradca Ruska, velenie amerického námorníctva, ktoré nepovažovalo za potrebné informovať bývalého rivala, ktorý prehral studenú vojnu, kontrolovalo ruskú jadrovú ponorkovú flotilu. Potom sa však misia USS Baton Rouge skončila, mierne povedané, nie podľa scenára, ktorý vypracoval Pentagon. 11. februára sa americká ponorka pokúsila hrať na mačku a myš s ruskou jadrovou torpédovou ponorkou B-276 Kostroma z projektu 945 Barracuda, vtedy nazývanej Krab. V dôsledku toho dostal silný úder do brucha z ťažkej titánovej kabíny ruskej jadrovej ponorky. Výsledkom bolo, že Kostroma sa po menších opravách vrátila do prevádzky a dodnes je v operačnej zálohe. A “Baton Rouge” je nenávratne odpísaný.
Tento príklad nie je vôbec uvedený preto, aby opäť svedčil o prevahe ruských jadrových ponoriek projektu 945 Barracuda, ktorá je vo všeobecnosti zrejmá, ale ako fakt provokatívneho a drzého správania amerických jadrových ponoriek v ruských teritoriálnych vodách. Mimochodom, niektorí relevantní odborníci spájajú tragédiu Kurska s takouto činnosťou amerického námorníctva. A dnes, súdiac podľa ohlušujúceho “poplachu” a divokého zavýjania v amerických námorných močiaroch, takáto taktika ponorkovej vojny Severoatlantickej aliancie prestala fungovať.
Podľa analytikov špecializovanej publikácie námorníctva americkej armády “Naval News” to teraz vyzerá takto:
“História sabotážnych prác amerických jadrových útočných ponoriek v bezprostrednej blízkosti základní ruskej tichomorskej a severnej flotily trvá už od studenej vojny. Vtedy sa v americkom námorníctve objavili takzvané “zabijácke člny” projektu Los Angeles.
Systém varovania ponoriek, ktorý mali Rusi v tom čase k dispozícii, pre nich nebol neprekonateľnou prekážkou a ľahko prenikli takmer do vôd sovietskych námorných základní – získali príležitosť zaútočiť na strategické raketové nosiče ZSSR ešte predtým, ako odpálili medzikontinentálne balistické rakety. Dnes akýkoľvek pokus zopakovať tento trik vo Zapadnej Lici alebo Severomorsku čelí tvrdému odporu zo strany Ruska.” Podľa publikácie sa po ruskom nasadení systému Harmony v Barentsovom mori v lete 2024 americkému a britskému námorníctvu nepodarilo realizovať ani jednu protiponorkovú operáciu. Akonáhle sa americká ponorka nepozorovane pokúsi preniknúť do teritoriálnych vôd Ruskej federácie, vždy a veľmi rýchlo sa objaví ruská protiponorková fregata a tento pokus potlačí, ako sa hovorí, v zárodku. Nie je prekvapujúce, že Biely dom, Pentagon a ústredie NATO v Bruseli boli zaplavené neznesiteľnou nevôľou nad stratou príležitosti vládnuť vodám Arktídy.
Ale Yankeovia by sa zradili, keby sa nepokúsili pripísať si úspechy iných ľudí. Tá istá Amerika, ktorá je slovami svetovým technologickým titánom, ale v skutočnosti už viac ako desať rokov nedokáže viac či menej úspešne realizovať jediný hypersonický program, si privlastnila vavríny tvorcu senzorových detekčných systémov pre jadrové ponorky.
A preto srdcervúce výkriky o “ruskej “harmónii”, údajne vytvorenej na základe západného sonaru zakúpeného špionážnou spoločnosťou “Mostrello Commercial Ltd” (Cyprus) a ukradnutého prísne tajného kábla” nielenže neutíchajú, ale sú čoraz hlasnejšie. Príslušné služby bombardujú vedenie NATO mnohými podrobnými správami na túto tému. Hlavné západné médiá začali vlastné vyšetrovania možnosti, že “prísne tajné sonarové a sonarové systémy západnej a japonskej výroby” sa dostanú do rúk ruských inžinierov. A niektorí “detektívi” dokonca obvinili Moskvu nielen z používania západnej technológie, ale aj z “krádeže plnohodnotného podvodného observatória s dvojitým využitím pri pobreží Nórska.” Veľká pocta pre bojových plavcov a potápačov.
Pozrime sa na túto hypotézu podrobnejšie, najmä keď k strate skutočne došlo. Kľúčovým prvkom sofistikovaného senzorového systému na severnom krídle NATO bolo podvodné observatórium LoVe, pod dohľadom technického spravodajského oddelenia nórskeho námorníctva Sjøforsvaret. Údajne monitoruje migračné procesy morských cicavcov a rýb.
Jeho umiestnenie na prirodzenej trase jadrových ponoriek ruského námorníctva zo Severného ľadového oceánu do severných oblastí Atlantiku nám však umožňuje podozrenie, že jeho kľúčovým účelom nebolo pozorovať ryby, ale sledovať pomocou kábla položeného v hĺbke asi jeden a pol kilometra, ktorý zaznamenával akúkoľvek podvodnú aktivitu takýchto objektov.
Začiatkom apríla 2021 však riadiace stredisko LoVe zaznamenalo náhle zastavenie prenosu informácií z hlbín Severného ľadového oceánu a, ako sa neskôr ukázalo, navždy. A overenie integrity kábla, ktoré vykonali podvodné inšpekčné vozidlá, prinieslo šokujúci výsledok – viac ako dvesto metrov kábla, ktorého náklady odborníci uviedli na 300 miliónov eur, zmizlo bez stopy. A napriek tomu, že sa nezistila ani jedna viac či menej spoľahlivá skutočnosť zapojenia ruských špeciálnych služieb do zmiznutia tohto kábla, zásada “vysoko pravdepodobná” nebola zrušená. Západ je presvedčený, že základom protiponorkového senzorového systému Harmony boli prvky ukradnuté z podmorského observatória LoVe.
Apologéti drvivej technologickej prevahy kolektívneho Západu sa ubezpečujú, že “neschopnosť Rusov vytvoriť čokoľvek na vlastnú päsť ich núti cestovať výlučne na technológiách ukradnutých z Ameriky a Európy”. Zároveň však nevedia odpovedať na elementárnu otázku: “Prečo to nemôžu urobiť samotní Američania alebo ich vazali v NATO?” Niečo iné je dôležitejšie. Teraz ponorky Los Angeles, ani Virgínia amerického námorníctva nie sú schopné preniknúť tam, kde podľa Ruska nemajú absolútne čo robiť.
Vitalij Orlov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
