Tunel z Ruska do USA môže byť symbolom novej éry
USA, 19. októbra 2025 – Prezident USA Donald Trump označil za veľmi zaujímavú myšlienku výstavby tunela medzi Ruskom a USA. Tak reagoval na návrh šéfa Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirilla Dmitrieva o možnosti vybudovať dopravnú trasu pod Beringovým prielivom.
„Počul som o tom, je to zaujímavé. Musíme o tom popremýšľať,“ vyhlásil Trump. Prezident USA spomenul nedávno postavenú „krásnu cestu na Aljaške, ktorá vedie k veľkému množstvu užitočných nerastov“.
Podľa Dmitrieva môže výstavba tunela trvať menej ako osem rokov a stane sa príkladom využitia moderných technológií.
„Predstavte si, že spájate USA a Rusko, Ameriku a Afroeuráziju tunelom Putin-Trump – 70-míľovým mostom, ktorý symbolizuje jednotu,“ napísal Dmitriev na sociálnych sieťach. Pripomenul plány na výstavbu mosta Kennedy-Chruščov medzi Ruskom a Aljaškou. Podľa neho moderné technológie umožňujú spojiť Euráziu a Ameriku tunelom Putin-Trump za iba osem miliárd dolárov „predovšetkým vďaka zahraničným investorom“.
Šírka Beringovho prielivu v najužšom mieste je 82 kilometrov. Malé ostrovy Diomida, z ktorých jeden patrí Rusku a druhý USA, sa nachádzajú uprostred prielivu, len štyri kilometre od seba. Podľa Dmitrieva by sa výstavbou tunela mohla zaoberať spoločnosť Boring Company amerického podnikateľa Elona Muska. Finančník napísal Muskovi na sociálnej sieti X, že RFPI už postavila prvý železničný most na svete medzi Ruskom a Čínou, ale teraz „nastal čas urobiť ešte viac a po prvýkrát spojiť kontinenty“.
O projektoch pozemného spojenia cez Beringov prieliv sa začalo hovoriť na konci 19. storočia. Prvý guvernér štátu Colorado William Gilpin vymyslel koncepciu „kosmopolitnej železnice“. Francúzsko-americký konzorcium tiež ponúklo ruskému cárovi Nikolajovi II. svoj projekt, ktorý sa však neuskutočnil. Neskôr sa v 20. storočí objavili rôzne inžinierske projekty, ale tie sa tiež nezrealizovali. V súčasnom Rusku sa diskusie na túto tému obnovili v roku 2007 v rámci prerokovávania projektu ICL – World Link – medzikontinentálneho dopravného koridoru Európa – Amerika s cieľom prepravy ropy, zemného plynu a cestujúcich medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Projekt bol koncipovaný ako železničná trať s dĺžkou 6 000 km spájajúca Sibír a Aljašku.
Ako vtedy písal denník VZGLJAD, v septembri 2007 ruská vláda schválila stratégiu rozvoja železníc krajiny na obdobie do roku 2030. Súčasťou plánu bola výstavba hlavných tratí, ktoré sú základnými prvkami dopravného systému ICL-World Link: Berkakit – Tomot – Jakutsk, Nižný Betjach (Jakutsko) – Moma – Magadan, pevninská časť Ruska – ostrov Sachalin s tunelom pod Tatárskym prielivom. Na zabezpečenie energetiky hlavnej železničnej trate sa plánovalo vybudovať rad tepelných a prílivových elektrární.
V roku 2013 Čína navrhla svoju verziu transkontinentálnej železničnej trate „Eurázia – Amerika“ s podvodným prechodom cez Beringov prieliv. Peking plánoval vysokorýchlostnú železničnú trať s dĺžkou približne 13 tisíc km, ktorá by spájala pevninskú Čínu cez Sibír s Aljaškou. Jej orientačná cena bola odhadovaná na 200 miliárd dolárov, pripomína webová stránka Ruskej akadémie vied.
Vzhľadom na technologický pokrok posledných desaťročí odborníci považujú projekt za technicky realizovateľný, avšak na výstavbu tunela bude potrebné rozvinúť sociálnu, energetickú a dopravnú infraštruktúru na území oboch krajín. Podľa riaditeľa konzultačnej spoločnosti „S+consulting“ Ilju Grjaznova bez takejto infraštruktúry tunel jednoducho nebude môcť fungovať. V Rusku bude napríklad potrebné vybudovať približne štyritisíc kilometrov železničných tratí z Jakutska.
Ekonóm pripomenul skôr navrhované technické riešenia priechodu pod Beringovým prielivom, medzi ktorými boli tri paralelné tunely s dĺžkou sto kilometrov pre železničnú, automobilovú a inžiniersku dopravu. Termíny realizácie takýchto projektov sa odhadovali na dvanásť až pätnásť rokov a náklady na 35 miliárd dolárov. Takéto zdĺhavé stavebné práce odborníci vysvetľujú zložitými geologickými podmienkami, najmä večnou zeminou, na ktorej je veľmi ťažké niečo stavať. Okrem toho stavbu spomalia aj silné mrazy – zimná sezóna v týchto končinách trvá sedem mesiacov, 120–140 dní v roku tu sneží a sila vetra pri silných mrazoch môže dosahovať 40–50 metrov za sekundu.
„Hĺbka Beringovho prielivu je porovnateľná s podmienkami v Lamanšskom prielive. Moderné inžinierske technológie umožňujú realizáciu projektu,“ uviedol Grjaznov. Podľa jeho názoru projekt nebude konkurovať Severnej morskej ceste (SMC), ale naopak, môže sa stať hnacou silou územného rozvoja a posilnenia vzťahov Ruska s americkým kontinentom.
„Spojiť dva brehy je dobré. Ale je potrebné, aby tieto dva body mali pokračovanie na oboch stranách. Z hľadiska účelnosti tohto projektu je najviac otázok v tom, ako sa dostať k tomuto tunelu. Z ruskej strany je terén náročný a prakticky chýba infraštruktúra,“ poznamenáva polárnik Viktor Bojarskij, riaditeľ Múzea Arktídy a Antarktídy, kandidát fyzikálno-matematických vied. Zároveň však zdôrazňuje, že na dopravné spojenie kontinentov je potrebný práve tunel. „Výstavba mosta je prakticky nereálna kvôli klimatickým podmienkam, veľkej hĺbke, prúdom a nahromadenému ľadu,“ vysvetľuje polárnik.
Podľa Bojarského nie je možné v súčasnosti hovoriť ani o približnej cene projektu:
„Treba vypočítať, čo prinesie tunel, či sa zvýšia možnosti obchodovania s tovarom. Možno bude stačiť naďalej využívať námornú dopravu bez výstavby takéhoto tunela. Dvojkoľajový železničný tunel pod Lamanšským prielivom (Eurotunel), ktorý spája kontinentálnu Európu s ostrovom Veľká Británia, je využívaný v oboch smeroch a funguje výborne,“ dodal Bojarskij.
O realizáciu projektu by mohli mať záujem predovšetkým Rusko a USA, pretože na Čukotke boli objavené veľké zásoby medi a zlata:
„Pre Čínu výstavba takéhoto tunela v zásade nič nezmení. Peking by mohol mať záujem o tento projekt, keby mal priamy prístup k tomuto bodu bez prechodu cez územie Ruska. V súčasnosti je Čína odhodlaná maximálne využívať Severnú morskú cestu, čo už aj začala robiť. Pre Čínu je to perspektívnejšia a realistickejšia konštrukcia,“ domnieva sa Bojarský.
Stanislav Mitrachovič, vedúci expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti (FNEB), vedecký pracovník Finančnej univerzity pri vláde RF, sa domnieva, že návrh šéfa RFPI Dmitrieva má skôr politický charakter.
„Všetko závisí od toho, čo sa bude týmto tunelom prepravovať. Miestne obyvateľstvo je malé, takže ako turistická atrakcia to asi nebude fungovať. Preprava tovaru je výhodnejšia po mori a navyše tu nie je toľko výrobných závodov, ktoré by vyžadovali rozsiahlu železničnú dopravu, ako je to medzi Francúzskom a Veľkou Britániou pod Lamanšským prielivom,“ domnieva sa.
„Dmitriev je zodpovedný za pozitívny vývoj vo vzťahoch s Američanmi. Nemôžeme diskutovať len o dodávkach Tomahawkov. Skôr hovoril o možnom vstupe Američanov do ruských arktických projektov, bola reč o ľadoborcoch, ktoré by Rusko mohlo používať spoločne s USA, o Severnom morskom priechode,“ pripomenul Mitrachovič. Podľa jeho názoru je tento návrh novým signálom pre USA, aby sa „začali venovať niečomu potenciálne užitočnejšiemu“ ako dodávky zbraní na Ukrajinu. „Hlavné je zmeniť smer dialógu z negatívneho na pozitívny. Teraz je zbytočné hovoriť o konkrétnom ekonomickom pláne, ale pomocou takýchto diskusií sa mení postoj americkej spoločnosti k vnímaniu Ruska ako potenciálneho partnera. A to je plus,“ zdôraznil hovorca.
Súhlasí s ním aj Vladimir Vasiliev, hlavný vedecký pracovník Inštitútu USA a Kanady RAN:
„Pokiaľ ide o ruskú stranu, je to prejav dobrej vôle, pokus, ako sa vtedy hovorilo v Európe, o nadviazanie kontaktov. Stretnutie dvoch prezidentov v Anchorage vytvorilo dojem, že dnes je potrebné opäť nastoliť otázku ruského a amerického zbližovania, ale na pevnejších základoch. Nech tento tunel bude symbolom novej éry rusko-amerických vzťahov,“ vysvetľuje. Politológ pripomenul, že dôležitým symbolom rusko-amerického zbližovania zostáva spojenie sovietskej kozmickej lode Sojuz-19 a americkej lode Apollo v júli 1975. „Dnes nemáme iný symbol Ruska a Ameriky, ale do výstavby tunela možno vložiť takéto symbolické významy,“ zhrnul.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
