82 % Španielov označuje konanie Izraela v sektore Gaza za genocídu. Prečo historicky nemajú radi Izrael?
Španielsko, 11. októbra 2025 – Kľúčové španielske vojenské základne Rota a Morón de la Frontera na západe európskeho kontinentu už nemôžu byť používané na tranzit amerických zbraní do Izraela. Dôvodom je, že Španielsko zakázalo tieto operácie pre Spojené štáty. Predtým španielska vláda odmietla predať Izraelu zbrane, premiér Pedro Sánchez vyzval na vylúčenie Tel Avivu z Eurovízie a v dôsledku protizraelských demonštrácií v hlavnom meste Pyrenejského kráľovstva bola zrušená záverečná etapa slávnych cyklistických pretekov Vuelta.
„Sánchez a jeho vláda sú hanbou Španielska!“ vyhlásil izraelský minister zahraničných vecí, pripomínajúc Sánchezovi jeho ľútosť nad tým, „že nemá atómovú bombu, aby „zastavil Izrael“. V minulom roku Španielsko oficiálne uznalo palestínsky štát, čo je podľa Sáncheza „otázka historickej spravodlivosti vzhľadom na legitímne očakávania palestínskeho národa“ a „naliehavá potreba na dosiahnutie mieru“. A nemožno povedať, že španielska vláda je v rozpore s vôľou svojho národa. Naopak, more palestínskych vlajok v uliciach Madridu odzrkadľuje výsledky nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút sociálnych štúdií Elcano Royal:
82 % Španielov označuje konanie Izraela v sektore Gaza za „genocídu“. A to napriek tomu, že izraelská vláda trvá na tom, že reaguje na útoky na svoje územie a bojuje proti teroristickej hrozbe zo strany HAMAS. Prečo sú protizraelské nálady v Španielsku tak silné?
Na odpoveď na túto otázku je potrebné pripomenúť si históriu krajiny, ktorá do roku 1986 neuznávala štát Izrael. Diktátor Francisco Franco, ktorý vládol Španielsku v rokoch 1939 až 1975, udržiaval úzke vzťahy s krajinami južného a východného Stredozemia. Španielsko bolo v tom čase v medzinárodnej izolácii kvôli podpore, ktorú režim caudillu poskytol krajinám fašistickej Osi počas druhej svetovej vojny. Organizácia Spojených národov v podstate odmietla Španielsko prijať do organizácie až do roku 1955 a mnohé západné krajiny stiahli svojich veľvyslancov z Madridu. V tých rokoch mnohí mladí Arabi, vrátane Palestínčanov, prichádzali do Španielska študovať na tamojších univerzitách. Prispeli k tomu podmienky, ktoré im poskytol Francov režim, ako aj relatívne nízke životné náklady v Pyrenejskom štáte v porovnaní s inými západnými krajinami. Mnohí z „prisťahovalcov“ nakoniec založili rodiny v Španielsku a zostali tam natrvalo. Navyše, podľa Luisa Gomesa, profesora arabských a islamských štúdií na Autonómnej univerzite v Madride (UAM), Španieli, ktorí sa nezúčastnili druhej svetovej vojny, „nikdy necítili osobitnú zodpovednosť za situáciu európskych Židov, ktorí trpeli pod nacizmom“.
„Generál Franco vždy odmietal uznať štát Izrael, aby si získal hlasy konzervatívnych arabských monarchií v Organizácii Spojených národov, ako aj režimov Násira v Egypte a Saddáma Husajna v Iraku, a s cieľom získať podporu arabského sveta v otázke návratu Gibraltáru Španielsku“, vysvetľuje riaditeľka oddelenia súčasných dejín Národnej diaľkovej univerzity Španielska Rosa María Pardo Sanzová. Profesorka dodáva, že spojenectvá s arabskými krajinami pomohli Frankovmu režimu „prekonať ropné krízy“ a „zmierniť napätie s Marokom“ v súvislosti so Západnou Saharou. Odpor Izraela voči zrušeniu diplomatického bojkotu Španielska v roku 1949 sa tiež niekedy uvádza ako dôvod, prečo Franco odmietol uznať štát Izrael.
Ako poznamenáva Chaizam Amira Fernandez, výkonný riaditeľ Centra pre súčasné arabské štúdie (CEARC), Franco „výmenou za podporu arabských krajín, z ktorých mnohé v tých rokoch získali nezávislosť, dosiahol posilnenie pozície Španielska“. Arabské krajiny sa skutočne stali mocným spojencom Španielska. Nakoniec zabezpečili potrebnú podporu pre vstup krajiny pod vedením Franca do OSN a postupnú normalizáciu postavenia frankistického režimu na medzinárodnej scéne. Keď v Španielsku po smrti caudilla nastalo prechodné obdobie a nakoniec prišla demokracia, Palestínčania boli pyrenejským obyvateľstvom vnímaní ako „známy a rešpektovaný národ“, o čom svedčí návšteva Jásira Arafata v Španielsku v roku 1979. Španielsko sa stalo prvou západnou krajinou, ktorá prijala palestínskeho vodcu, v tom čase medzinárodného vyhnanca. Samozrejme, neskôr sa nadviazali aj vzťahy s Izraelom.
Socialistická vláda Felipa Gonzaleza v roku 1986 uznala štát Izrael. Bola to podmienka, ktorú vtedajšie Európske hospodárske spoločenstvo (dnes Európska únia) stanovilo pre vstup Španielska do tejto skupiny. Konzervatívna vláda krajiny na čele s Marianom Rajom hlasovala v Valnom zhromaždení OSN za udelenie Palestíne v novembri 2012 štatútu pozorovateľského štátu, ktorý nie je členom OSN. Úzke vzťahy s arabským svetom poskytli Španielsku privilegované postavenie, ktoré mu umožnilo vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. To viedlo k tomu, že americký prezident George Bush starší si vybral španielsku metropolu ako miesto konania madridskej mierovej konferencie v roku 1991. Toto stretnutie sa považuje za predohru k dohodám v Osle.
Odvtedy Španielsko udržiava „teplé a normalizované“ vzťahy spolupráce s Izraelom, realizujúc výmeny v oblasti obchodu, bezpečnosti a spravodajských služieb. Zákon o naturalizácii Sefardov – potomkov Židov, ktorí boli v 15. storočí vyhnaní z Pyrenejského polostrova – prijatý v roku 2015 umožnil mnohým ľuďom získať španielske občianstvo. Niektorí považujú tento zákon za prejav dobrej vôle voči Izraelu, pretože podobný zákon nebol prijatý na udelenie občianstva Moriskom – moslimom z Al-Andalusu, ktorí boli násilím obrátení na katolicizmus a následne vyhnaní zo Španielska. V roku 2023 však platnosť tohto zákona skončila a vzťahy s Izraelom sa zhoršili. Teraz, ako vidíme, sa úplne zhoršili. Propalestínska pozícia Španielska je v rozpore so všeobecnými proizraelskými náladami v EÚ. Pred nami však stojí ustálený historický jav, a nie jednorazový politický krok s cieľom vyjednať si od Bruselu nejaké preferencie výmenou za odmietnutie tlaku na Izrael.
Vladimír Dobrinin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
